• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Rozchod? Ísť do toho či nie?

19. januára 2013 
Ahojte. Potrebujem poradit. S priatelom sme spolu 7,5 roka ale teraz uz uvazujem nad rozchodom. minuly rok sa nad toho stalo dost vela, ani neviem kde mam zacat. Okrem ineho som mu odpustila jednu vec ( ina baba ho zvadzala, ale nastastie odolal :wink: ), takze mame za sebou krizu. ale v poslednom case je to o nicom. Uz sme zvazovali babo, spolocne byvanie a svadbu. Ale stale je to v rovine spekulacii. nemame kde byvat a ja u nich, svorkovcov byvat nechcem, svokor je alkoholik a jeho mama mi jednoducho lezie na nervy. Stale pride a rozprava mi o veciach, co ma absolutne nezuajimaju, napr. sliepky atď. A jednoducho mam pocit, ze je taka, ze ziarli na mna a synacika si jednoducho neda. psychicky ho vydiera, ze co s nou bude, ked on odide a ju necha s tym ozranom atď. No ale chcela som o inom. v sobotu sme sa pohadali. On mal totiz minuly rok havarku a ma este stale nedoliecenu nohu a rozbite auto. tak chce zatial kupit nejake take ako favorit alebo nieco podobne. No a v sobotu sme jeden boli pozerat, ale bolo zrejme, ze predavajuci ho nechcel predat za taku sumu a spekuloval, za ho dotiahne do mesta a poobede ho preda (je nepojazdne). Priatel nastojil, ze si ho odtiahne, tak som viackrat povedala, ze nech ho necha, nech mu ho pritiahne do mesta a potom sa dohodnu. A on sa na mna otocil a pred kazdym povedal, podotykym strasnym tonom: Vies co, chod si radsej sadnut do auta (boli mse tam na mojom aute aj s kamaratom). ja som na to povedala, ze nie a on na to: tak bud ticho. A odvtedy je medzi nami ticho, neozve sa ani on, ani ja. ja neviem, som len precitlivena, alebo mam spravny pocit, ze takto by sa so mnou rozpravat nemal. teraz nema robotu, lebp siel do zahranicia, aby nam zarobil na byvanie, ale nyvaslo to a potom prisla ta havarka. A zvazujem rozchod kvolu tomu, ze sa takto sprava, ze si myslim, ze budeme byvat u jeho rodicov a preto, ze nikdy sa neozve ako prvy. nakoniec si uzna chybu, ale prvy krok musim vzdy spravit ja. A je tu jedna vec, viem, ze vela nepije, myslim alkohol, ale tym, ze svorok ( a myslim, ze aj svokra, len o tom nevie :pensive: ) je alkoholik a tak sa bojim, ze bude aj on, preto mi vadi, ked pije kedykolvek a kdekolvek. ja mu to vravim, ze sa toho bojim, ze taky bude a ze aby nepil. tak sme sa minule dohodli, ze ja sa pokusim byt tolerantnejsia a on sa pokusi brzdit pri piti. Dufam, ze to nevyznie tak, akoby pil stale alebo co. No proste by som chcela poradit, ci teda mam cakat, kym sa ozve, alebo rovno sa orzist. Viem, vyzera to ako blbovina, ale ked sa takych blbovin nazbiera viac.... Dufam, ze nevadi, ze som sa tak rozpisala :confused:
7. jan 2008 o 12:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak hned rozchod, to neviem...ak by islo iba o tuto konkretnu situaciu, to by som sa aj ja nastvala, nemal by sa takto k tebe spravat a uz vobec nie pred cudzimi ludmi...musite sa o tom porozpravat, ze sa ta to dotklo a vysvetlit mu to...
ja celkom chapem ako sa citis, ja som v podobnej situacii a stale zvazujem rozchod, nerozchod, sme spolu 7 rokov a je to take nijake, velmi vela malickosti sa kopi....
ja volim premyslanie, nezahodim zbrklo tolko rokov len tak, takze teraz sa snazim si utriedit svoje myslienky....mozno by si aj ty mala skusit...
7. jan 2008 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervula.. ja neviem.. co tak mala pauza? dovolenka? nechcem radit, bo ja som tiez nedopadla slavne :unamused: ..ale musis sama, ako to citis.. skus ist niekam, inde, ak mas moznost, na tyzden, a zamysli sa.. ci to stoji za to, aby si bola s nim..alebo.. 7 rok, ako sa vravi, je kriticky rok.. neviem.. ale drzim palc,e nechs a to uz nejak vyriesi..

to ako sa k tebe sprava, nie je dobre.. :unamused: .. ani pekne
7. jan 2008 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ja viem, ze zvazovat hned rozchod nie je riesenie. Ale ja som strasne nerozhodny clovek. Snazim sa o tom premyslat, nic ine nerobim a uz mi z toho preskakuje. raz sa rozhodnem, ze rozchod, potom, ze nie, ze by my velmi chybal a som zas na nule. Pauza napadla uz aj mna, ale my sme obaja taki, ze ked uz raz pauza, tak niet cesty spät. takze ostavame spolu alebo sa rozideme. Clovek nechce zahodit sedem rokov len tak, je to velmi tazke. Ale vazne sa tie malickosti kopia. Aby ste boli v obraze, ten minuly rok. Bolo toho na nas naozaj dost. Mne umrela maminka, jemu stryko a teta. potom ta kriza. Zomreli mi dva milovane psiky, zmenila som zamestnanie (nie velmi stastna volba), jeho havarka a strata zamestnania. A teraz toto. Asi pockam do konca tyzdna a potom sa ozvem ja s tym, ze sa to musi nejako doriesit, ale to by musel spravit nieco, aby sme si nedali stalu pauzu. No ja mam rada, ked su veci na poriadku a preto neviem ci vydrzim sa neozvat. ja chcem hned vsetko riesit hned :unamused:
7. jan 2008 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervula: hľad v prvom rade na seba. už tu jedna písala, že toto furt tolerovala a mali svadbu a ani nie o dva mesiace už požiadali o rozvod. bacha na to
7. jan 2008 o 13:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja teda neviem co konkretne z dovodov, ktore si udala je na rozchod po 7.5 roku, ale ak je to preto ze bol neprijemny pri kupe toho auta, tak podla mna je to prehnane. Netvrdim, ze na to ma pravo, ale napriklad ani ja nemam rada ked sa mi niekto koho neziadam o radu snazi radit, alebo dohovarat a este aj pred cudzimi, aj keby to bol moj priatel, ktory chvalabohu zdiela podobny nazor, preto si radime iba v pripade ked o radu ziadame alebo ked ide o spolocne rozhodnutia: rozpocet, pozicka, spolocne auto, byt atd...kedze spolu uz zijeme.
druha vec ktora ma trosku zarazila, bolo ze nechces ist byvat k jeho rodicom. Ak je toto dovod rozchodu po 7.5 roku tak si dovolim tvrdit ze asi ten vztah za vela nestal. Nepises kolko mate rokov ani ci pracujete, ale ak je to tak, nevidim ziadny dovod preco nejst do podnajmu, len tak, na skusku, ak na to naozaj nie su peniazky a naozaj chces byt s nim a jeho rodicia vam ponukli moznost byvat u nich, preco si zamietla tuto moznost bez toho aby si to co len vyskusala. Viem, podla toho co pises, nic prijemne, ale budes s nim, kazdodenny zivot ti najlespie ukaze ci s nim chces stravit zvysok zivota alebo nie a ked to bude fakt az tak neznesitelne tak sa vratis domov. V podstate nemas co stratit. Pozri, niekedy nie je vztah o tom, kto urobi prvy krok po hadke :wink: Ak ho lubis tak by si mala zistit, ci z jeho strany je naozaj snaha zohnat spolocne byvanie a ak ano, myslim ze to stoji za to. Ak nie...vtedy by som asi aj ja zvazovala rozchod, no a argument "zahodit 7 rokov"......prepac, radsej by som zahodila 7 rokov ako 10, 15, 20 pripadne cely zivot :wink:
7. jan 2008 o 13:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj
suhlasim s nguyen.

Pokial sa na teba osopil pred ludmi pri kupe auta, urciteto nebolo prijemne a nemal sa takto zachovat, hlavne, ak na kupu auta prispievas aj ty (predpokladam, ze ano, ked si pisala, ze teraz nerobi). Tiez by ste sa mali porozpravat o vasich planoch do buducna, co vam vadi, vyhovuje,... a podla toho sa dalej dohodnut na dalsom fungovani vztahu.
A ze Ti vadi spravaie priatekovej matky? No necudujem sa, ze sa boji, ako to s nou dopadne, ked ostane bez syna, ma v nom oporu, co je prirodzene.. Nemusis byt tak uskoprsa na nu. A aj temy, ktore s Tebou snazi predebatovat su prisposobene jej okruhu zaujmov, preto sa snaz aj Ty pochopit ju, urcite sa snazi najst nejaku temu, o ktorej by ste sa spolu mohli porozpravat, ale ked Ty ako druha strana nenadhodis temu, tak ona hovori len o tom, o com ona vie. Teraz sa jej nezastavam, ale vztah (s partnerom alebo s jeho matkou) je vzdy taky, aky ho tie dve strany vybuduju, je zalozeny na obojstrannej snahe.
Skuste s partnerom hovorit o tom, ako si predstavujete vasu spolocnu buducnost, ci ma zaujem najst si pracu, spolocne byvanie a pod...a ci je ochotny obmedzit konzumovanie alkoholu. Jednajte spolu narovinu a nehrajte sa na urazene decka.

A 7 rokov? Hm, tak na cas sa nehladi, ked ide o Tvoj zivot.
7. jan 2008 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som s terajsim manzelom chodila 5 rokov, liezlo mi to na nervy, ze tak dlho , a ze o svadbe ani rec, jednak chcela som mat deti a vek mi utekal.Tak som mu dala na vyber bud sa vezmeme alebo sa rozijdeme.Pretoze, takto som dalej nechcela pkracovat, bezcielne.Tak sa rozhodol, ze svadba.Zijeme pomaly 9 rokov spolu, mame krasne 2 dcerky, aj ked je pravda, ze sa ma vzivote nikdy nezastal pred nikym, a hlavne nie pred svojou rodinou :pensive: Co uz. :wink:
Proste, chcela som povedat, ze neuznavam dlhodobe chodenie :wink:
7. jan 2008 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, ja by som si to na tvojom mieste poriadne rozmyslela ci sa oplati nadalej ostavat s niekym, ktory ma nechape a ktory sa sprava tak ako sa sprava. Je pravda, ze vztah nie je len o peknych veciach, ale aj o vzajomnej tolerancii, snahe pomôct tomu druhemu, prejavovat lasku, diskutovat medzi sebou o problemoch atd., ale ked uz teraz mate krizu, hadate sa a on sa nedokaze ani ozvat po tom ako sa spraval, tak by som asi rozmyslala skôr o rozchode ako o zmiereni. Je tazko o tom premyslat ked neviem co sa presne medzi vami udialo a tych 7 rokov je dost, ale radsej zahodit za hlavu 7 rokov, ako pise nguyen, ako 10 a viac. Vies, ja som chodila asi 4 roky s mojou prvou velkou laskou, potom sme rok spolu byvali a i ked sme mali stale nejake problemy a bolo ich fakt dost, bola som ochotna sa za nho aj vydat, lebo som myslela, ze po svadbe sa vsetko zmeni a bude nam spolu fajn. Mala som ruzove okuliare, hoci jeho rodicia ma nemali radi, on si ma ani raz nezastal, robota a vsetko ostatne mu bolo prednejsie ako ja a ja hlupana som toto vsetko 6 rokov trpela a pol roka po svadbe, ked mi neuveritelne ublizil, sa mi otvorili oci a povedala som dost a v priebehu 2 mesiacov som sa rozviedla. Bolo to neuveritelne tazke obdobie, tiez som bola napochybach ci robim dobre, alebo nie, ale porozmyslala som na jeho negativami a pozitivami, o tom, co ma s nim v buducnosti caka, o tom, ze nase nazory sa nam casto rozchadzaju a zistila som, ze to nema cele zmysel. Rozviedla som sa, nasla si noveho priatela, som s nim neuveritelne stastna a cakame spolu babatko. To, co som zazila s byvalim priatelom by som naozaj nikomu nepriala a cudujem sa sama sebe, ze som tolko s nim vydrzala. Ale v tej dobe som to este nevedelam bola som mlada a sprosta, nedokazala som si predstavit vztah s niekym inym, stale som si nahovarala, ze si uz nikoho nenajdem. A stalo sa a nikdy som to neolutovala. Skus porozmyslat, co by prave pre teba bolo to najlepsie a uvidis, ze casom sama dojdes na to co je prave pre teba to najlepsie. Prajem vela stastia.
7. jan 2008 o 16:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
primarne sa zamyslam nad vecou takto:
pre mna je vo vztahu najdolezitejsie, aby sme si nerobili zle. :sweat_smile:
viem, ze to vyzera strasne detinsky, ale presne na toto si davam pozor.
a vzdy, ked ja mam tendenciu "urobit zle" tomu druhemu alebo ked mi "urobi zle" on, je to pre mna cas na zamyslenie... a je jedno, ci je to malickost alebo vaznejsia vec...
nerobim z komara somara, to nie. iba premyslam /a spytam sa draheho/, preco....
jasne, ze niekedy je clovek unaveny, v strese alebo hocico...
jasne, ze si treba odpustat...
ale moje tykadla mi vzdy spozorneju, ked sa nieco take deje...
a hlavne - nesmie to byt casto.
ked mi uz clovek zacne "pravidelne" ublizovat, som velmi v strehu... lebo vtedy uz evidentne nefunguje ani rozhovor, ani pochopenie...
7. jan 2008 o 16:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
teraz trochu mimo, okrajovo - ten 7. rok je vazne kriticky :astonished: , uz sa mi to potvrdilo aj z okolia aj u seba...
7. jan 2008 o 16:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, ťažko Ti poradiť, my do vášho vzťahu nevidíme....možno mu povolili nervy a na Teba vyletel, čo síce nie je pekné, ale stáva sa to, v každom prípade by sa Ti mal ospravedlniť ...správa sa tak bežne alebo sa to stáva lenvýnimočne ? Aj s tým pitím, ak už dlhý čas vieš, že si vypije len trošku a občas, ale neožiera sa, tak to tiež podľa mňa nie je dôvod na rozchod, ale samozrejme len v tom prípade, ak mu veríš, že to neprekročí istú hranicu....
Podľa mňa si v podstate neuviedla žiaden závažný dôvod na rozchod, to že občas mu povolia nervy a že si občas trošku vypije, veď ak si Ťa váži, je pozorný a starostlivý, záleží mu na Tvojich potrebách, dôverujete si, tak sú to, čo si opísala len prkotiny.... preto musíš len Ty vedieť, či s ním chceš byť alebo nie....
A ešte niečo.....píšeš, že vzťah je o ničom....prečo teda nezačneš Ty robiť niečo pre to, aby zas bol "o niečom" ? :wink: Veľakrát stačí málo, úsmev, milé slovo, a hneď je deň krajší.... :wink: Držím palčeky :slight_smile:
7. jan 2008 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervula:

1.problem je v tom,ze dlho spolu chodite a vas vztah nenapreduje.
2. Koli tej konkretnej hadke sa s nim nemozes rozijst....to by bola hlupost...takych hadok este bude...
Kazda dvojica, alebo manzelsky par sa hadaju.....kazdy! To mi ver..
3. Toho alkoholu by som sa bala viac....mam dobreho kamosa, otca ma alkoholika a pred nedavnom sme s manzelom zistili, ze aj on si vypije a nie casto, ale kazdy den. Ale jeho zivot tym nie je vobec ovplyvneny...on iba potrebuje par poharov vina, ked sedia s manzelkou a pozeraju telku....ale nemozem povedat, ze by bol ozran. Sice ten alkohol uz asi potrebuje ako rano clovek kavu, ale zato je velmi uspesny v jeho profesii, ma 5 deti a je super otec.

4. buduca svokra- hmm, to by ste si mali vyriesit, kde a ako budete zit este pred tym, ako ta poziada o ruku....ak ta o nu poziada...lebo citam, ze riadne tvrdohlavy.

Ale hlavna vec je tu: mala som presne ten isty problem ako TY. Chodila som s chalanom vyse 6 rokov a zacalo to nejako skripat- celkovo sme mali super vztah, spolocne zaujmy....ale ja som aj tak premyslala, ze sa s nim rozijdem, lebo som si s nim nevedela predstavit buducnost...aj mne vadila jeho rodina, a ver ci never, jeho otec bol tiez alkoholik (aj na to zomrel). Na moje 21 narodeniny sa moj priatel velmi opil a v tom stave urazil celu moju rodinu (doteraz neviem preco) a na moje naliehanie "nesoferovat" zobral 3-och kamosov domov autom a havaroval. Vsetci skoncili v nemocnici okrem neho :confounded: Jemu sa nic nestalo. Po tejto epizode sme este spolu asi rok chodili ale ja uz som k nemu nic necitila.....trvalo mi to az tak dlho sa s nim rozijst ale tiez som bola ako ty- jeden den som premyslala,ze budem sama a na druhy den som bola rozhodnuta to ukoncit po telefone...
Nakoniec sa to vyriesilo same- on odisiel na par mesiacov do Australie na nejaky kurz a ja som mu cez e-mail oznamila, ze nech uz mi nevola, nepise a nijako ma nekontaktuje, urobila som tomu koniec.

Tym Ti chcem povedat, ze ked uz premyslas o rozchode a este nie ste svoji- tak podla mna to asi ruzovo nevypada...mali by ste sa porozpravat.
7. jan 2008 o 17:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj. Mozno sa mylim ale hovori sa ze po 7 rokoch prichadza kriza. Bud ju zazehnate a pojdete dalej, alebo sa rozidete.
To ze sa na teba osopil by nastvalo aj mna. Ale rozmyslat o rozchode v hneve koli takemu spravaniu by som nerobila. Skus sa upokojit a rozhoduj sa s cistou hlavou.
Dalej- hm, stoji za uvazenie, ci ma perspektivu vztah, pri ktorom je nutne uvazovat o tom ci s nim chces ostat alebo nie. Ak ti lezie na nervy - zvazila by som rozchod.Ale ak to citis tak, ze ho mas rada ale nevyhovuju ti veci okolo- treba sa o tom porozpravat a vztah zachranit.


Ale v prvom rade, musis nazriet hlboko do seba a uvedomit si co vlastne chces. Lebo ak mas pocit ze tuzis po zmene- tak chod. Zivot je prilis dlhy na to aby si nebola stastna.
Neviaz sa s muzom o ktoreho uz ozaj nestojis alebo - nenechavaj muza o ktoreho stojis koli veciam okolo .

Dufam ze som sa vyjadrila zrozumitelne :grinning:
7. jan 2008 o 19:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, ja ti napíšem len jeden môj postreh. Pokiaľ si si neni istá, že s ním chceš ostať už pred svadbou, tak radšej ďalej už nič neplánuj. Nedrž sa ho zubami- nechtami len kvôli tomu, že ste spolu už tak dlho. A pozor ja svokra alkoholika a svokru, s kt. si nerozumieš. Lebo tých dvoch sa nezbavíš, aj keby si chcela. Tvoj priateľ je stále ich syn, takže by sa ich určite zastával a nebodaj do toho ešte deti...to by ste mali spory skoro denno- denne. A pripájam sa k názoru, že rozmyslieť si to musíš ty sama, lebo do vášho vzťhu nikto nevidí lepšie, ako ty!
7. jan 2008 o 19:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dakujem vam baby. Sice mate kazda iny nazor, ale pomoze aj to. trochu som si uvedomila par veci a je to naozaj na mne, ci rozchod alebo nie. Mate pravdu, on je nesmierne tvrdohlavy a hra sa na tvrdeho chlapa. Vzdy ked sa pohadame a potom udobrime, tak mu to aj vravim, ze je vtedy ako bez srdca, ako robot. Ale je proste taky, kym je nahnevany alebo nervozny. V podstate som sa uz rozhodla. Ked sa ozve on prvy s ospravedlnenim, tak to beriem a pokusim sa o rozhovor, aj ked s nim je to tazke. Ked sa neozve, tak mu uz asi na tom nezalezi... :frowning2: Ja nevidim dovod, preco by som sa ja mala ozyvat prva a ospravedlnovat sa. Pockam a uvidim. Asi by bolo naozaj najlepsie skusit spolu zit, aby sme zistili, ci to vsetko ma zmysel. Len keby bolo kde. U nichozaj nechcem (viem, je to mozno egoisticke, ale viem, ze tam by som sa nikdy necitila ako doma, nikdy sa tam nedokazem uvolnit). A inde nemame kde, podnajom nie, je to vyhadzovanie penazi. On aj tak este nema ziadny prijem.... :confounded: Ja pracujem, ale to asi nestaci. Je fakt cas na vazny rozhovor o buducnosti. On sice nema rad vazne rozhovory, neviem, asi sa mu tazko vyjadruje co si o vsetkom mysli. Ale dakujem vam, pockam, ci sa ozve a co povie, ak sa nahodou ozve. Ak nie.... :frowning2:
8. jan 2008 o 06:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no neviem čo by som robila v tvojej situácii ale ak zostanete spolu tak určite začnite niečo riešiť aspoň bývanie...
samo sa to neporieši
8. jan 2008 o 07:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jj, tiež si myslím, že váš vzťah stagnuje, tak potom vidíš problém v melichernostiach... Mńa by to naštvalo, keby sa na mňa MM takto osočila, ale vydiskutovali by sme si to a bol by pokoj.. prípadne verím tomu, že by prišiel sám s tým, že sa nezachoval práve najvhodnejšie...
No a s tým alkoholom - moja mama je vyliečená alkoholička, ale pila celé moje detstvo.. znamená to, že aj ja budem alkoholička, lebo si občas k večeri rada vezmem pohár červeného vína? :sweat_smile:
8. jan 2008 o 08:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Je podľa vás normálne, že keď si predstavím, že sa neozve a neospravedlní a nastane rozchod. Tak že by som vtedy ľutovala jeho a nie seba. by mi ho bolo veľmi ľúto, že by si už nenašiel žiadne dievča, má 30 rokov a tak. Asi nie som normálna alebo čo.... :confused:
8. jan 2008 o 08:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
???????
mna moj muz nasiel, ked mal 29 a vobec sa mi to nezdalo vela.
8. jan 2008 o 08:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, ak Ťa trápi toto, tak v žiadnom prípade s nikým nezostávaj zo súcitu....a 30-ročný chlap je predsa chlap v najlepšich rokoch, to si vážne myslíš, že Ty si jediná, ktorá by ho mohla "spasiť" ? :wink:
8. jan 2008 o 09:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, držím palce at to dopadne jakkoliv se rozhodneš. Ale souhlasím s hlavně s mimmou a jejími postřehy. Pokud takto přemýšlíš před svatbou, podle mě to bude po svatbě ještě horší, protože tam bude mít ten pocit jistoty, a co se týka svokrovcu. Zapřemýšlej, zda si umíš představit jak se starají o vaše dětí. Nechala by jsi je tam samotné, když víš, že se tam točí alkohol? Svokra se nezmění stále bude proti tobě, nebo aspoň vždy na straně tvého přítele. Matka je matka a neotočí se proti svému synovi. Nevidím řešení bydlet u svokrovcu, jsou štastné rodiny, kterým to vyhovuje ale už s tímhle názorem který ty máš, to přivede jenom víc a víc problému. Samostatné bydlení, podnájem by byla dost velká zkouška na to, aby jsi zjistila jak se cítíš a zda se ti vyplatí posunout vztah víc dopředu (svatba,děti)
Už vubec bych se nebála toho zahodit 7 let. Člověk muže najít lásku v kterémkoliv věku, je to tvuj život a žij ho tak aby jsi si mohla jednou říct, že byl spokojený a štastný.
Myslím si, že muž kolem 30 by se už neměl chovat jak dítě, měl by vědět co chce a hlavně by jsi to měl uvědomit.
bihan...nemusí se z člověka stát alkoholik, pokud jeho rodiče nebo jeden z rodiču jsou či byli. To vše záleží na člověku a prostředí ve kterém žije, ale je tam samozřejmě malé procento dědičnosti, tím myslím náchylnosti na závislost.
Přeju hodně štěstí :slight_smile:
8. jan 2008 o 09:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
charlinka: to si teda neviem predstavit, ze sa staraju o moje deti, aspon svokor teda urcite nie, svokra mozno. Ja proste citim, ze keby sme byvali snimi, tak by to nikdy nefungovalo. A myslim, ze mas pravdu, clovek, chlap, ktory ma 30 rokov by uz mal vediet co chce a mal by sa vediet vyjadrit.
Rozhodla som sa, pockam do konca tyzdna, ak sa neozve, tak s nim naisto koncim bezohladu na spolocne roky. A ked sa ozve, tak nahodim vaznu debatu, aby sme sa konecne pohli dopredu, lebo takto sa to uz neda. je fakt, ze nas vztah stagnuje. Bud sa pohneme, alebo nie a pohnem sa dalej sama :rolling_eyes:
Co sa tyka toho alkoholu, trocha ste ma ukludnili :sweat_smile:
Len toto obdobie cakanie je to najhorsie, ked neviem na com vlastne sme. Hold, budem musiet vydrzat.
8. jan 2008 o 10:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mne nevadi ani to, ze tak vybuchol, to by som predychala, ale to, ze nie je schopny sa ospravedlnit. To je smutne. :frowning2:
8. jan 2008 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula, s týmto Tvojím rozhodnutím súhlasím :slight_smile: Ak sa on neozve, aby sa ospravedlnil, zrejme mu na tom ozaj nazáleží.... :unamused: Držím palčeky, aby všetko dobre dopadlo....
8. jan 2008 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
teraz neviem ci som spravne pochopila, tvoj priatel si neozval od tej nestastnej "kupy" auta, to je kolko dni??? to si ani neviem predstavit ze by sme sa navzajom neozvali...to som robila ked som mala 15...ja by som necakala koniec tyzdna, ked sa neozval hned ten den, alebo najneskor na druhy nie je na co cakat, mu zavolaj a porozpravajte sa, debata nebudete o nicom inom teraz alebo na konci tyzdna...keby si sa s nim chcela rozist tak to uz urobis...takze sa budete tak ci tak rozpravat....tak na co to odkladat....
8. jan 2008 o 11:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Karkulka55: Ano, pochopila si spravne, neozval sa od kupy toho auta, co bolo v sobotu. Ono to bolo dalej tak, ze ked mi to povedal, tak ja som sa hned "vzdialila" a nechala som ich, aby si to riesili samy, aj tak som mala slzy v ociach a nechcela som, aby to videli. On sa potom aj blizil ku mne, ze mi nieco povie, ale ja som isla od neho a on , ze pockaj, nieco ti poviem. ja, ze nie a on: ked nie, tak nie. Potom sme sli domov, najprv k nim, tam sa najedol, potom zacal pozerat tv. Samozrejm eklasicka formacia, on na fotelke, vedla svojej mamicky, jeho otec ozraty spal na gauci a ja vzadu za nimi sama na druhom gauci. Aj to mi vadilo, ze som tam zas sama a on vedla maminky. Ale to zas nie je nieco strasne... No potom som sa postavila, ze ja teda uz idem domov, ci ide aj on, ci nie. On na to, ze : mam ist alebo nie? Som mu povedala len to: ja nemozem rozhodovat miesto teba, ty musis vediet ci chces ist alebo nie. Toto sme si zopakovali viackrat. potom sa bez slova obliekol a sli sme. U nas pripravil pizzu, to sme boli dohodnuty uz predtym, ze ju spravi (on vie robit najlepsiu na svete), ja som zatial prichystala krb na zakurenie. ale nejako sa mi nechcel chytit ohen, ked ma videl, tak povedal: nechaj, ja zakurim... Tak som ho nechala. Potom som zaspala na gauci (ale len tak "akoze", jednym ockom som ho sledovala, co robi). ked si vsimol, ze som vstala, tak len povedal: Zoberies ma domov? Ja ze: Chces ist domov? On: Ano. Tak sme bez slova sli. Potom ked vystupoval z auta povedal len ahoj, ja nic a tym to vsetko haslo. Neviem, mate na to nejaky iny pohlad? Mozno som nieco "prehliadla" alebo co. Mozno z vasho pohladu by sa nemal on ospravedlnit. Preto by som chcela aj nazory inych, nielen mna, lebo ja som zaujata :stuck_out_tongue_closed_eyes:
8. jan 2008 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nervulka, myslim si, ze zbytocne plytvas svojou energiou na neustale analyzovanie tohoto jedneho problemu...
vo svojom predch. prispevku som sa snazila povedat, ze je lepsie sa zamysliet nad vztahom globalne. z toho, co pises, je mi zrejme, ze toto bola pre teba "posledna kvapka", teda ze to nie je jediny problem, ale bolo podobnych situacii uz viac... :confused:
8. jan 2008 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hmmmm, to je velmi zvlastne....no tak ja by som mu urcite zavola a vysvetlila si to, ved to vyzera ze ste nakoniec v tu sobotu ani pohadani neboli...a odvtedy sa neozval??? :astonished: ved to je ako keby ste spolu boli tyzden a teraz sa hrame ze kto z koho, ale po tolkych rokoch??? ja si to ani predstavit neviem, co mu nechybas ze nema potrebu sa ti ozvat tri dni?
no pekne mu zavolaj, alebo napis sms, ze sa musite porozpravat, ze takto to zmysel nema...
a neviem za akych okolnosti alebo preco nema pracu, alebo este nema pracu, ci si ju hlada alebo ako, ale ja by som chlapa ktory mi doma sedi na zadku a ani sa nesnazi najst si pracu nezniesla...
a z toho co pises je taky zvlastny....ja mam doma tiez pripad pre psychiatra, ale viem ze chce byt so mnou (i ked to dava zvlastnou formou najavo, a ja som z toho na prasky, ale to je ina story) byvame spolu a mamicke pri sukni nesedi a ani sediet nechce.
8. jan 2008 o 12:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nervula. já si myslím že to není jenom o tomhle posledním problému. To by potom byla blbost takto přemýšlet. :slight_smile:
Háda se každý. Jde o celkový přístup k problému. On musel vědět, že se choval jak buran a pokud by chtěl, tak se zeptá, že co se děje (pokud si to neuvědomil) a nebo ti měl dát vědět, že sorry, že jsem tak vybuchol, vyšlo to z té situácie kde jsme boli.protože stát se to muže. Neřešila bych kdo komu dřív zavolá, jste spolu dost dlouho aby jste se poznali. U nás holek je to jiné, my řešíme vše do detailu a analyzujeme proč a jak, ale podle mě on si ani neuvědomuje že ti několik dnu nezavolal :confounded:
Mě se nikdy nestalo, když bych byla u svokrovcu, že by sem seděla vzadu jak vyvrhelec, a přitel s maminou spolu vedle sebe. Musíš vidět celkový přístup jaký má on k tobě :slight_smile:
Já byt tebou tak si určim priority, co chci od života, co je základní a nejduležitější věc co chci od muže (zodpovědnost apod.), jak se cítím, negativa a pozitiva. Nevím sice kolik je tobě let, a za jak dlouho plánuješ rodinu, ale do té debaty bych to zahrnula. A samozrejmě i jiné priority, přijdou větší problémy, kvuli práci, kvuli dětem (to obrátí váš život naruby), kvuli hypotéce, či jiným financím. Jestli se hádate teď tomuto a řešíte kdo komu zavolat, tak to nemá cenu. V životě přijdou horší problémy a pár by měl být sehraný alespon v základních životních věcech.
Držím palečky, máš to těžký. Já bych asi odjela někam na víkend do wellnesu, sama či s kámoškou, užila si volna, másáže apod. i to ti pomuže na přemýšlení a pak s čistou hlavou šla na debatu. :slight_smile:
8. jan 2008 o 13:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tu ani tak nejde o ospravedlnenie, ale o jeho ochotu s tebou vôbec komunikovať. V tomto"tichu", ktoré teraz medzi vami je, si každý z vás len domýšľa a nie vždy správne, takže ja by som nečakala, kedy sa ozve. Ozvala by som sa ja a vydiskutovala si s ním všetko, čo mám na srdci. A potom uvidíš, čo si on o tom všetkom myslí a ako si to ďalej predstavuje. Uvidíš, či sa to zhoduje aj s tvojimi predstavami, alebo ste každý úplne iný...Vyriešte si to, lebo teraz si stále na vážkach a v očakávaní, že sa ozve...Veď to je jedno, ktorí z vás to bude, neverím, že sa po toľkých rokoch rozídete takto, že on sa neozve, tak ani ty...Nepredlžuj to a konaj.
8. jan 2008 o 13:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok