Rozkazujú mi vo všetkom
Pekný večer. Opíšem vám v skratkosti moju situáciu.
Mám 2 ročného chlapčeka. Bývame v dome s priateľovou mamou a jeho babkou.
Do nedávna mi bolo stále rozkazované zo strany svokry aj priateľovej baby ohľadom môjho malého.
( Rozkazovali vo všetkom. Kedy ísť s malým vonku čo mu obliecť kedy s ním ísť ku lekárky a čo mu dať jesť a proste také veci čo mne sa nepáčilo ) viac krát sme sa pre to pohádali ale o pár dní zas a znova rozkazovanie. Priateľ chodí do práce takže on to veľmi nevnímal. Ale časom aj on im vysvetľoval že nemôžu takto rozkazovať. Na malého som nemohla ani trošku skričať ani nič. Preto malého správanie je úplne za všetko plač všetko musí mať dovolené, trošku sa buchol už všetci pri ňom a z ruky na ruky a tak. Z toho všetkého už som mala také nervy že som vyhrkla na svokru aj na babu že proste to je môj syn ja si ho chcem vychovávať.
Od toho dňa sa všetko zmeníli aj v dobrom lebo malý mi už pomaly začína meniť správanie trošku už je iný. Ale aj v zlom svokra sa zdula od toho dňa ja som tá najhoršia. Malého mi nepostraži ak potrebujem ísť k lekárke. Do mojej izby nevojde keď som v izbe ja. Neozýva sa aj keď ja sa normálne správa ako pred tým akurát s malým už som zmenila režim. Neviem ako ďalej lebo proste psychicky už nemám náladu na nič a nebyť tu ani pár sekúnd ale priateľ mi vždy vraví že musíme vydržať a že si z nich nemám robiť nič. Ja len sa chcem vás spýtať ako by ste sa správali vy? Ďakujem a prepáčte ža gramatiku
@zoro9836 pozri, v kazdom pripade si myslim, ze nie su rady ako rady. Ine su dobre mienene, idealne vyziadane, a ine tie, o ktore nestojis a v ktorych ide najma o kritiku tvojho konania. A prave toto robia mnohi rodicia a svokrovci, ktori akoby nevedeli pochopit, ze tym, ze maju skusenosti, nemusia byt najmudrejsi na svete. A ak raz niekomu povies, ze dakujes, rady si neprosis, a on napriek tomu pokracuje, evidentne su mu zivotne skusenosti nanic, ked nevie pohopit zakladnu vec a sebecky si mysli, ze jeho pravda je ta jedina.
@zdenkakelemanova nie, nemusite vydrzat, mozte ist do podnajmu. Priatel pracuje, ty mozes ist do prace tiez, budes mat aj rodicak aj plat, vyjde aj na jasle alebo opatrovatelku a budete mat klud.
@nepic som asi o generáciu staršia od teba,pri mori som bola prvýkrát ked som mala 39 rokov a nič sa nestalo.Potom sme chodili aj 2x ročne.Najprv sme chceli zabezpečiť byvanie a všetko okolo toho.Samozrejme s dcerou sme chodili do zoo a na menšie výlety.Potom s nami chodila na dovolenky,neskor pocestovala kus sveta či už s kamoškami,alebo priateľom.Neviem si predstaviť v 50 ke byvať niekde v nájme,lebo ver tych 10-20rokov ubehne strašne rýchlo,Každy má však iné priority a neznamená to,že tvoje su horšie ako moje,len sú ine.Mozno o 5-10 rokov budeš uvažovať inač ,a to ešte budeš stále mladý na to,aby si si zabezpečil vlastné byvanie.
@kormino
😄 Neviem či by si tu písala a používala internet,resp či by si tu ešte bola,keby si bola o generáciu staršia,ale bodaj by,ja ti to prajem.😀
A ja bývam v nájomnom byte,nie v podnájme,do podnájmu by som asi ani nešiel. A len tak mimochodom,ja som tiež vyrastal v takom "nájomnom", ktorú patril podniku v ktorom otec pracoval. A bývali tam napr nad nami obaja zubári a mali tri deti v trojizbovom byte,potom tam býval zverolekár tiež s dvoma deťmi, vysokopostavený policajt a tiež bola aj vtedy možnosť bývať vo vlastnom,aj kto nemal toľko ušetrené tak boli pôžičky a nechceli to. Tých zubárov všetky tri deti sú vzdelané,jeden zubný technik,druhý riaditeľ nadnárodnej spoločnosti a tretí ani neviem čo robí. A to boli traja v jednej detskej izbe,to len teraz všetci potrebujú neviem aký životný priestor.
A áno,každý máme iné priority,ja som napr už dospelým deťom nikdy nemusel povedať,že ale na tu školu nemôžeš ísť lebo na to nemáme. Dá sa žiť aj bez mora,aj bez výletov,dokonca aj bez vody a elektriny,u niektorých spoluobčanov to je vidno.
Ja tu ale neplánujem bývať do konca života,ja sa už teším keď nebudem musieť do práce,tak ešte v ten deň idem bývať na záhradu do záhradnej chatky aj s nejakým psíkom a tam budem čakať a pozerať či mi dovezú ukázať vnúčatá,raz za týždeň alebo za dva si pôjdem urobiť nejaký nákup a budem si užívať pokoj a kľud,nakoľko celý život chodím kade tade po svete.
@nepic ja som myslela, že si vo veku môjho dieťaťa,ale možno sme rovesníci🤣To si nepísal ,že bývaš v nájomnom byte,myslela som ,že v podnájme platíš niekomu hypotéku.A más pravdu,že niektorí boli šťastnejší traja v jednej izbe,ako napr ja som mala už pred40 rokmi sama izbu,ale nemala som šťastne detstvo.Materialne veci nie sú všetko,ale to už je iná téma.Dufajme,že ten dôchodok si v zdraví užijeme aj my s mužom sa na to tešíme,ale teraz sa nám to ešte zdá v nedohľadne.
@zdenkakelemanova a u vas nie je praca? Ak mas pocit,ze u rodicov by sa ti lepsie byvalo a prijali by vas,nemoze si priatel najst tam robotu?
Ale sú peniaze. Budete žiť v malom, a mať tak akurát, ale kľud.
Vieš je to ich dom a ich pravidlá a tak to aj ostane, je dobré že sa ta priateľ zastal, ale pokiaľ budete bývať tam, budete musieť skákať tak ako oni pískajú, bohužiaľ je to tak, nájdite si nejaký podnájom na začiatok, to je najlepšie riešenie a nie nenechaj si rýpať do výchovy, ale rataj s tým že tam tie hádky budú na dennom poriadku, poradiť je jedna vec, pokiaľ to chces, ale každodenné rob to tak a onak už nie, tiež u nas bola svokra a malej sa akurát kúpali temennicko tak vytiahla igelitovy sáčok a pchala jej ho na hlavu, že jej to zíde dole rýchlejšie a boli 30 stupňové horúčavy, hneď som ju stopla a vypočula som si aká som otrasná matka, že aj tie koliky ktoré má jej sposobujem ja atď, niektorým ľuďom nevysvetlis že doba sa zmenila a že niektoré veci sa už nerobia, oni si budú stáť za svojím lebo za ich čias to fungovalo a oni to tiež tak robili, pokiaľ tam zostanete bude to len horšie, zničíte si vzťah a nakoniec bude trpieť maličký, pretože to nebude chápať a vysvetľovanie tiež nepomôže, pretože to ešte nepochopí, rýchlo si niečo nájdite a utekajte kým to nie je ešte horšie
Skús sa odsťahovať aspoň na čas k svojej mame. Nájsť si nejakú prácu na doma, našetriť nejaké peniaze na spoločné bývanie. Alebo si nájsť brigádu, robiť na pol úvazku.
Mam 20mesacnu, a 8 mesacneho plus muza v zahranici. Som sama na dom, na zahradu na deti a nikto mi nepomaha, este stiham 4 hodiny denne.homeoffice. Takze len to ti poviem ze ked ja dam toto, tak ty pekne chod k lekarovi a zober maleho, tak ako ja vzdy beriem oboch 🙂 postaraj sa sama a nespoliehaj sa na niekoho pomoc.
@zoro9836 pisem to z pozicie cloveka, ktory neznasa, ked sa mu niekto stara do zivota (ktokolvek) a ktory sa nestara do zivota inym.