• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Rozpadávajúce sa manželstvo. Poraďte čo ďalej

31. augusta 2011 
jahodas, veľmi držím palce aby vám to vyšlo a ako som už písala v inej téme, mám priateľku, ktorá dáva tomu svojmu donekonečna nové šance, strašne ju to ničí a samozrejme zmení sa tak na týždeň, tak to ozaj nemá význam.Ak si jednu, max. druhú šancu prepásnu s treťou nech už nepočítajú.Lebo akonáhle im dáš aj tú tretiu, vedia že ich dostanú koľko budú chcieť.Takže pevné nervy a hlavne už žiadne ústupky.Už si ich urobila ozaj dosť. :wink:
13. sep 2008 o 11:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj, asi tu nie som na tom spravnom mieste, lebo temu otvoril uz niekto iny a o niecom inom, tak sa dporedu ospravedlnujem, ked to tu narusam... Ale je to podone tomu co zazivam ja vo vztahu.. Ked budete mat zaujem mi odpisat, tak budem rad..
Cital som, ze vas muzi ignoruju, respektive nejavia o vas zaujem...
Neviem kam by som napisal to co prezivam teraz, tak to pisem sem...:
Zoznamil som sa s uzasnym dievcatom, obaja sme boli z toho hotovy, ako je nam spolu dobre... pozname sa dva mesiace (viem, je to kratko, ale obaja zazivame nieco co este pred tym nie), ale uz po prvom mesiaci, sme riesili otazku buducnosti...detia, rodina a pod, obaja mame pocit, ze by sme spolu dokazali zit a mat spolocnu rodinu, zda sa nam, ako keby sme sa poznali uz velmi dlho. Ale nastali problemy, vzdy ked sme boli spolu, tak sme sa nevedeli od seba odtrhnut a potom sme boli do noci hore a boli a este sme uplne unaveny a zniceny. Vzdy som k priatelke velmi mili, hovorim jej , ze ju lubim a ona mi to hovori tiez, dokonca ked sme spolu obcas si povieme, ze sa milujeme, este vcera mi to hovorila. Ale dnes som od nej nepocul lubim ta, alebo nieco podobne. Bojim sa toho, ci sa jej nezacinam vnucovat, alebo ci ma uz nema plne zuby. Bojim sa toho, ze o nu mozem prist, mozno som az prilis dobry k nej, taky som nikdy pred tym vo vztahoch nebo, doniesom by som jej aj modre z neba..Robim chybu??? Mam strach, ze sa nieco moze pokazit a neviem sa posledne tohoto pocitu zbavit.
Bol by som rad, keby javila vacsi zaujem o mna, tak ako to bolo pred par dnami... Co mam robit podla vas? Mam jej dat pokoj na chvilu?
Dakujem za odpoved a prepacte ked sem pisem...
23. sep 2008 o 20:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nosscire, vzťah sa stále mení, prechádza rôznymi fázami a tá najväčšia zaľúbenosť sa tiež časom mení.Podľa mňa jej daj určite čas a hlavne sa o tom s ňou porozprávaj a buď dobrý poslucháč.Nehovorím aby si robil všetko ako chce ona, ale ak budete mať rozdielne názory dohodnúť sa na kompromise.Je to ešte čerstvý vzťah a určite sa ešte bude meniť, veď aj keď sa čerstvo zaľúbime cítime lásku inak ako napr.po roku vzťahu.Hlavne na ňu netlač a nič jej nevyčítaj, veď zatiaľ ani nie je čo. :wink: A rozprávať sa rozprávať a rozprávať, to je veľmi dôležité. :slight_smile: Ináč nezistíme čo si naši partneri myslia. :slight_smile:
24. sep 2008 o 14:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nosscire, tvoj príbeh som čítala aj v inej diskusii, je vidieť, že ťa veľmi trápi, že váš vzťah už nie je ako na začiatku,ale to nie je nikoho, to ťa môžem ubezpečiť. Vzťah sa vyvíja a prechádza rôznymi fázami- vy ste to zobrali príliš zhurta, mám pocit, ako keby sa váš vzťah nevyvíjal ale bol už rovno hotový, kde už niet čo budovať, kde sa už niet o čo snažiť. Nechcem ťa strašiť- ale takéto rýchle vzplanutia nemávajú dlhé trvanie. Na lásku, perspektívny vzťah treba ísť pomaly- niekedy veľmi pomaly a bez zbytočného humbuku a okázalostí. Ale ešte nič nie je stratené - len treba na to čas- nič iné. A trpezlivosť. Tuším si niekde písal, že predtým si nebýval príliš korektný vo vzťahoch a že si nejakým tým dievčatám aj ublížil- ono to tak väčšinou býva, že ak my sme niekomu vo vzťahu ublížili, minulosť nás vždy dostihne a bude ublížené nám, možno od toho, od koho to nečakáme.
26. sep 2008 o 10:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
noss: nic ve zlem, ale obcas je ve vztahu proste potreba relaxovat a nesnazit se toho druhehou laskou zadusit.. pokud tohle resis uz po dvou mesicich tak si predstav jake je to treba po dvou letech..Proste ne kazdy ma proste potrebu milionkrat denne opakovat, ze te miluje a jak je to nej nej nej atd atd, proste clovek nekdy potrebuje vydechnout a vzit vsechno tak nejak v klidu a pohode..Vztah, kde partner vyzaduje neustale ujistovani o lasce a neustalou pozornost atd dokaze byt docela vycerpavajici..takze radim zvolni, proste jestli jste si souzeni tak spolud budete a neni duvod panikarit a jestli ne tak se taky svet nezbori..kazdy ma nekde tu svou spriznenou dusi a jednou ji najde :slight_smile:
26. sep 2008 o 10:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj holkay:slight_smile:

Jsem 2,5 roků vdaná. S manželen zatím žádné děti nemáme.
Ale trápí mě jedna věc. Nejsem v manželství spokojená ani štasná . Manžeů mi nijak neubližuje, nemlátí mě ba naopak je moc hodný . Ale připadne mi, že už ho nemiluji. Nejaději, bych se rozvedla, odstěhovala se a začla úplně znova.

Taky jste to někdy zažily. Budu ráda, když mi napíšete!!!!!!
7. dec 2008 o 11:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
rozv já myslím, že takové období může nastat v každém vztahu, ale asi by byla škoda hned házet flintu do žita. Chce to vymyslet nové společné zážitky a snažit se, aby vám to fungovalo, protože nic není zadarmo a i když budeš s někým jiným takové pocity se objeví v každém vztahu a to by jsi potom asi s nikým nebyla šťastná. Důležité je zjistit co ti vadí a potom jse podle toho zachovat. :slight_smile:
7. dec 2008 o 14:08  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má vo februári 2014  • Odpovedz  • Páči sa mi to
rozv....áno...mala som ten pocit od začiatku...teraz máme 2 deti...a stále nie som šťastná...a vždy som si vravela...mala som sa rozísť kým sme sa nevzali...potom, mala som sa rozviesť kým sme nemali deti, kým sme mali len jedno....a teraz, keď máme dve...asi sa rozvediem....aký to malo celé význam? ak nie si šťastná....cúvaj, kým v tom nie sú deti
22. dec 2008 o 01:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj rozv, vlastnu skusenost nemam, no moja sestra sa so svagrom rozviedla po siestich rokoch {tiez bez deti}, uz dva roky je single, stale skusa vsetko mozne, strieda priatelov, zmenila byt. Po dvoch rokov bilancovania mi minule povedala ze mala zostat s manzelom, lebo sa nevie najst.
Takze skus vazne tak ako radi suki zbilancovat co je pre a proti a co ti vlastne na nom vadi, ci sa to neda odstranit. Ak su prekazky prilis velke, treba cuvnut radsej skor ako neskor {svagor sa kvoli detom napriklad uz nerozvedie, hoci ma nefungujuce manzelsvo uz pat rokov}
22. dec 2008 o 04:56  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Velmi dlho som rozmyslala, ci do tejto temy napisat, som uz v stave, ze neviem, ci nie som chybna len ja. Som vydata 5rokov, no s manzelom sa pozname 8rokov a v podstate od zaciatku sme spolu v jednej domacnosti.Prve dva roky sme fungovali s byvanim ja u rodicov, on na ubytovni, kedze pochadza z 200km vzdialenej dediny..tu si nasiel pracu, naberal skusenosti, no kedze aj tak vacsinu casu travil u nas, moji rodicia mu navrhli, aby sa nastahoval k nam, ze je aj tak zbytocne platit ubytovnu, ked90percent casu je u nas, a tak rok do svadby sme byvali u nasich, potom dalsi rok a pol po svadbe, az do dna ked zmenil pracu, zacalo mu vsetko vadit, zit s nasimi naozaj nebolo lahke ani pre mna ako dceru, no stale bol prave on u nich lepsim ako ja vlastna dcera.. s novou pracou prisla aj nasa prva vazna kriza.. asi po pol roku som zistila, ze nieco nie je v poriadku a neskor sa aj moje podozrenie potvrdilo...nasiel si inu, kolegynu, bol to osial ako hrom.. vtedy sa mi prvy krat zrutil svet.. chcel rozvod, bol zblazneny, mna utisovala jeho sestra, ktora sa tiez medzicasom pristahovala do nasho mesta, mesiac som vobec nezila, doprosovala som sa mu, nevedela pochopit, ako sa to mohlo stat, ked dovtedy bolo vsetko ok...no akosi cas a asi aj osud mu ukazal, ze to zamilovanie bolo zle riesenie, a tak nas vztah pokracoval, aj ked to vsetko trvalo nakoniec takmer rok..aj ked sme v tom obdobi riesili dokonca rozvod, otocilo sa to, a my sme ostali spolu.. no nikdy som od neho ani jediny krat nepocula prepac, odpust, bol to omyl, bral to ako chybu, ale len akosi nieco s cim sa musi vyrovnat on, moju bolest uz nevidel..cas plynul, potom prisli aj lepsie casy, no nikdy mu uz nebudem verit..clovek dokaze odpustit, ale zabudnut sa neda..po tejto krize sme sa odstahovali od nasich do podnajmu, no po 6mesiacoch sme boli vyhodeny na ulicu, kedze majitel si zmyslel, ze byt radsej preda.. a tak sme sa zase na 3mesiace vratili k nasim, kym sa nam nepodarilo vybavit hypo a kupit byt.. tym som si uviazala s nim dalsiu slucku nakrk.. pod jeho zrady sa na chvilku ukazovalo, ze napriek tomu nas tato skusenost posilnila, no po 2rokoch zase nastali tazke casy.. akoby sa laska nadobro vytratila.. ked su lepsie dni, ako tak to funguje, no v tych zlych sa na neho nemozem vobec obratit, onho opriet, kazdy problem sa otoci proti mne, chyby hladam potom len v sebe, uz davno necitim od neho zaujem o mna, fungujeme skor ako ja sluzka a on moj vzdorovity 15rocny syn, pred polrokom prisiel vlastnou tvrdohlavostou o pracu, dodnes sa mu nic ine nepodarilo najst, obcas mam pocit, ze peniaze a nase dlhy su mu fuk,ja sa snazim privyrobit korunku ako sa da, no fakt najviac mi chyba pochopenie, pohladenie, laska, sex uz je len akysi cim skor koniec tym lepsie, aby som na vsetky problemy konecne nebola len sama, zial neraz pri hadkach si vypocujem aj nepekne slova na moju osobu, a kedze som velmi citlivy clovek, velmi to boli.. on ale stale vsetko berie ako nic sa nedeje.. mnoho krat som s nim uz o tom komunikovala, no bez vysledku..postupom casu som stratila chut do zivota, stale nieco musim riesit, vsetko je na mojej hlave, on mi velmi nepomaha, casto ma zosmiesnuje, vnima ako sluzku,ktora ma upratat,poprat,pozehlit, navarit /tu tiez vsetko skritizue/, vzdy som vinna za kazdu hadku, nikdy som ja od neho nepocula prepac a casto veci, ktore urobim ja, si privlastnuje zasluhy on,pre ludmi ale posobi ako sikovny chlap, dobry manzel. a tak o svojom trapeni nemam ani silu niekde hovorit.. co sa tyka deti, tak to je u nas dalsi problem... on tvrdil este pred svadbou, ze deti chce, mal ich rad, no ja po svadbe este asi dva roky som deti nechcela ja, jednoducho som sa na to este necitila..no ked sa to zacalo vo mne ozivat, akoby stracal zaujem on.. stale tvrdil, ze aj ich chce, no obcas mam pocit, urob si ich ale sama, mne sa nechce.. neda sa s nim o tom hovorit, neuzaujima ho to, pre neho je planovanie to, ze mu mam napisat plodne dni a on sa tak zariadi, no takto to nechcem zase ja, problem s otehotneni nepripusta, aj ked tam asi bude.. nie som jalovica, ktoru ked treba otelia.. pre mna je pokus o otehotnenie vrcholom lasky a tak by malo to aj vyzerat.. a takto na dieta cakam uz druhy rok, mam takmer tridsat na krku, a neviem ako dalej.. ma taketo manzelstvo vobec vyznam? mam cakat na zazrak dalej? a co ked nepride? nechcem raz ostat sama a bez deti..
4. jan 2009 o 13:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ked ti mozem poradim,tak to ukonci,ono sa to nezmeni.ja doma nema tiez lasku,pochopenie,oporu.iba som dobra ked ma navarit,oprat,poupratovat.uz som mu vela krat hovorila co mi vadi a chyba,ale zmena ziadna. vzdy som ta najhorsia a povykrikujeme mi veci vselijake ohladom mna a mojej rodiny... .a ver tomu ze dlho nevydrzis a najdes nejakeho ci ti povie mile slovo a bude ta chapat a potom tomu cloveku podlahnes.
4. jan 2009 o 14:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jdi od něj opravdu to bude spíše horší než lepší a ty s ním zahodíš nejlepší roky svého života.děti v tomto případě vůbec.do tohohle je netahej.někde čeká jiný lepší,hezčí.
4. jan 2009 o 15:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no to hezčí jsem nechtěla napsat :grinning: prostě někdo kdo tě bude milovattttttttt a vážit si tě :dizzy_face:
4. jan 2009 o 15:11  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ještě jedno :sweat_smile: děti opravdu ne,potom se ti od něj bude odcházet ještě hůř,a jiného chlapa najdeš líp bez mimča.
4. jan 2009 o 15:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Terrakotta,odejdi od nej,bude cim dal horsi a Ty nestastna s detmi...
4. jan 2009 o 21:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
terrakotta, určite určite neuvažuj o dieťatku v takejto situácií... si ešte mladá a zaslúžiš si lásku a úctu a pochopenie.. myslím, že on za to nestojí, nikdy mu už nebudeš dôverovať o on sa už nikdy nezmení!!!!
Buď odvážna a začni mať rada samú seba, ak si samú seba vážiš, dokážeš urobiť pre seba to najlepšie.. radšej zostaň chvíľu sama a s bolesťou v srdiečku ak ho ľúbiš, ale ono to prebolí a ver, myslím, že keď ti to časom dôjde ,budeš ho nenávidieť a sama sebe vyčítať, prečo som tak dlho čakala...
držím ti palce a veľa veľa odvahy a síl ti prajem...
ja som si podobným prešla, aj keď som nebola vydatá.. ak chceš môžeš mi napísať do IP.. rada pokeciam..
5. jan 2009 o 12:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
a ked toto tematko je starsieho data...u nas bol presne ten isty problem. Nas vytuzeny drobcek sa narodil a zacalo toooočo. Ja som bola v jednom kuse vytazena a sex??? nebola chut a sila.... po troch mesiacoch ked sa vsetko ukludnilo, zial partner stratil zaujem...tiez chybali pusinky, dotyky... a teraz ma drobec rok zijeme oddelene, lebo si nasiel o 14rokov mladsiu kamaratku :slight_smile:, sice uz nieje s nou a chce sa vratit ale ...
5. jan 2009 o 13:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
y.o.u. to máš ťažké, drahý si užil a zrazu sa chce vrátiť k rodine..

ty to zvládneš a vyriešiš, len si musíš veriť, niekedy jedna šanca nie je na zahodenie, ale už budeš mať poznačené srdiečko... drzkaj sa!!!
5. jan 2009 o 13:56  • Odpovedz  • Páči sa mi to
...ale ano zvladnem ja viem...ale nejako sa nevieme pohnut dalej. Chodi sme za malou ale nejako nevieme nadviazat vzta my dvaja. Vraj ma ma rad a ja jeho tiez ale akosi je medzi nami bariera a nie a nie ju prekonat. Snad cas pomoze...
5. jan 2009 o 13:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
you a si si istá, že to z tvojej strany nie je len strach, že zostaneš sama s malou??? úprimne!!!
5. jan 2009 o 14:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nie...
uprimne vravim, ze este stale ho milujem a tym padom to chcem skusit. Nie kvoli malej, kvoli sebe. Mam svoj vlastny byt a financne zavisla zial som ale kludne by som isla do prace. Vazne nebojim sa, ze s nou ostanem sama...bola som s nou sama teraz tri mesiace a viem, ze to zvladneme...
5. jan 2009 o 14:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no, ak ho ľúbiš, myslím,že jedna šanca by vám nemala ublížiť, možno si fakt uvedomil, že čo urobil a čo by mohol stratiť a že sa z toho ponaučil a teraz vám už bude spolu dobre... držím ti palčeky, vidím, že si si otvorila aj novú teému, tak ti hádam niekto poradí, ja s tým skúsenosti nemám...
5. jan 2009 o 14:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
hadam ano :slight_smile:
nikdy nebol "za zenskymi" a toto zaskocilo nas oboch... Nikdy nic take nespravil ale teraz sa poblaznil ako maly chlapec.
5. jan 2009 o 14:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
písala si o 14 rokov mladšia, to koľko mala rokov, alebo ak sa smiem spýtať, koľko máte vy obaja..
5. jan 2009 o 14:28  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja 33 on 38 a ano o 14rokov mladsia bola ta slecna...
5. jan 2009 o 14:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
a ak smiem, prečo sa to skončilo, on si uvedomil alebo ho nechala ona.. nechcem byť vtieravá, ale je to dosť podstatné..
5. jan 2009 o 14:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
on to skoncil, vraj s tym ze nas nechal nevie zit...
5. jan 2009 o 14:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
dúfam, že ti to výjde!!!!
5. jan 2009 o 15:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
aj ja jenna :slight_smile:
5. jan 2009 o 18:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok