Rozvod alebo ako ďalej
Ahojte všetci.Som tu nová ale dávno sem chodím a sem tam čítam Vaše príbehy a rady.Rozhodla som sa tu zaregistrovať a napísať o svojom probléme.Momentalne neviem ako s tým a možno názor niekoho ďalšieho mi pomôže nájsť správnu cestu.Ide o to,že velmi uvažujem rozvod s manželom.Je toho velmi vela ale skúsim to nejako skrátiť a dat len to podstatne.S mojim mužom sme spolu 10 rokov,manželia sme 7 a mame jedno dieťa,ktore má 3 rociky.Vydavala som sa relatívne mladá a neskusena a bol to moj prvy vážny vzťah...Velmi som ho milovala ale mali sme problémy uz hned na začiatku...len som to všetko prehryzla a išli sme ďalej.Vela veci som mu akceptovala a bola podporou,nakoľko bolo vela problémov v manzelovej rodine,riešili sme spolu dlhy a pod.neprijemne veci.Dost často sa tulal bezo mna s kamosmi alebo neviem s kým,podozrievava som ho z nevery,ale nemala som na to nikdy dôkazy.Po svadbe sa ale zmenil a zopár rokov bol milujúci a chapavy manžel...ale nikdy nejavil iniciatívu.Ani co sa domácnosti týka a ani v iných dôležitých veciach...Nebol ale nidy nezodpovedný a sa snažil o nás postarať a ja tiez.A možno ňiekedy viac ako on,ale taka som ja...Naši problémy po svadbe sa začali hlavne po pôrode...Manžel prestal o mna javom akýkoľvek záujem ako o ženu,hoci som ostala velmi atraktívna a moja postava,správanie a nic ine sa nezmenilo.Vobec sa so mnou o tom nechcel bavit a vela krát sme sa brutálne pohaldali kvôli tomuto.Nechel to nijako riešiť,skúšala som ho prehovoril ist do poradne,ale úplne zbytočne.Nepomohli ani moje fantázie a romantické pokusy o zblizenie.Proste som tam cítila chlad a nic viac.Velmi som sa trapila a v dobe ked som si mala užívať materstvo a cítiť sa najstastnejsou ženou,som sa len obvinovala a hľadala chyby v sebe,v ňom a neustále sme sa hadali,Pri tých hadkach mi strašne skaredo nadaval,ja jemu potom tiez a padli aj fyzické rany zoparkrat...ked som skončila aj na pohotovosti...Ale neudala som ho lebo som ho stále lubila.Ďalšia vec je že som nemala kam odísť lebo moji rodičia žijú v zahraničí a tu som bola na všetko sama a s dieťaťom.Manzel mi s dieťaťom pomáhal ale ku mne sa ten vzťah velmi zmenil.Trvalo to velmi dlho kým mi povedal,že možno to co on má bude kvôli pôrodu,pri ktorom bol...A ani potom sa to nezmenilo...Nás sex bol len rutinnou povinnosťou bez chute,vášne,bez všetkého...Myslela som si že má milenku aj som mala vazne podozrenia,ale on to vždy popieral.Nakniec sa to zmenilo...Ale inak nez si myslite.Bol tu jeden muz,ktory javíl o mna dlhodobý záujem a ja som ho vždy odmietala,i ked sa mi vždy páčil...ale ja som nedokázala si ani predstavit že manžela budem podvadzat.No o všetkom prežitom s manželom som nedokázala odolat pokuseniu a stalo sa to.Ten muz bol ku mne úžasný!A som sa bezhlavno zalubila...Nikdy by neurazil ženu,nikdy by mi nepovedal to co som vela rokov počúvala od svojho muža...Na začiatku to nevyzeralo na vážny vzťah ani z jeho strany,ale trvalo to zopár rokov a stále sme sa mali radi viac a viac.Teraz som uz bola ja,ktora prestala javíl o muža záujem,aj má to velmi mrzelo,ale uz som jednoducho bola Ina.Nemozete donekonečna dúfať,že sa človek zmeni a bude opäť všetko ako kedysi.Nase hádky ale pretrvavali a boli vždy velmi hnusne-tie urazky co padli boli odporne a ja som ako žena som sa cítila hrozne ponizena.Najhorsie na tom je to,že aj naše dieťa si to cele počúva od úplného malicka a párkrát má bezal zastat s varechou v ruke!Vtedy som strašne revala že co vlastne robíme vlastnému dieťaťu!Moj muz dieťa strašne lubi a aj maly ho tiez,ale je to hrozne vidieť ako od detstva mu našim správaním ublizujeme.Nakoniec mojmu priatelovi,o ktorom manzel samozrejme nevie,začalo vadit,že stále žijem s mužom a možno chcel by nás vzťah posunúť niekam ďalej,ale chce aby to bolo všetko cestne a ferove a ja som sa rozhodla že podam na rozvod.Dopomohli tomu aj nespocetne urazky od môjho manžela pri každej príležitosti a ani sa nehanbil má dourazat na sviatky!Cize som viacmenej rozhodnutia,i ked stále cítim,že môjho manžela neviem nenavidiet,len uz takto nedokážem žiť ďalej a môjho priateľa mám velmi rada...ale aj tak mám obavy či robím spravne.Muza to cele teraz mrzi...uvedomuje si že nebol ku mne dobry,ale obavam sa že sa nezmení a po čase to bude ako predtym.A priateľ mi zrejme neverí,že zo urobím a tiez na mna nechce tlačiť...nechce byt dôvodom môjho rozvodu.Proste cítim sa slepej uličke a nechcem nikomu ublížiť a hlavne nie svojmu dieťaťu!Prosim Vás o radu,co by som mala urobit?Alebo co by ste robili Vy v takej situacie...
@margaretka23 je mi ľúto,že si toto musela riesit počas tehotenstva.Chlapy bez stipky ucty!!!
Ja som mm prehovarala do tej poradne,samozrejme,nemalo to úspech.A teraz to uz nechcem ja.Neviem ako sa mám zachovať spravne ale nechcem robit dalsie pokusy ked to aj tak časom bude rovnake.Avšak mm mi ublizoval len pocas hadok,ked som ho vraj vyprovokovala!Ja tez nie som úplný med,ale muz by sa nemal nikdy chovat takto ku svojej žene.
Namotana... par kociek ti radilo podat na rozvod a chapem ich poburenie. V prvom rade vsak.. necakaj riesenie od nikoho. rozhodnutie musis urobit sama, jedine, co k tomu mozem povedat, daj na svoj vnutorny pocit. Co ti hovori ten? Ci sa rozhodnes tak, alebo tak, podporu od bab mas!
Co sa tyka toho, ze ta maly branil varechou.. to naozaj nie je pekne, a urcite nie pre male dieta, ale.. mozno predsa len nie na rozvod. Ja som takychto situacii zazila tiez viac, ked sme sa ako deti stali pred mamu, aby ju otec nebil... ona sa nerozviedla.. stara skola a katolicka, na vysvetlenie... musim ale povedat, ze sice trvalo dlho, no moj otec sa na starobu zmenil. Zila som daleko v zahranici a mama bola u mna na navsteve na 2 tyzdne, ked sa vratila, otec bol ako vymeneny.
Samozrejme, ze nehovorim, ze mas urazky a hadky trpiet cely zivot, vobec nie! To bol len priklad, ako zivot veci meni...
Z mojej strany ziadna rada, na to nemam pravo... ale mozno par uvah...
zijes len raz... je ten zivot momentalne tak, ako si si to predstavila?!
ale predsa... dat manzelovi este sancu .........vysvetlit mu, ze to takto dalej nejde a dat mu cas a priestor, aby to dokazal spracovat.... preto by bolo dobre, keby si sa mohla /resp on/ na urcity cas odstahovat.... ci mesiac/dva... to by malo stacit, na to, aby sa clovek bud zlakol, ze ostane bez milovanej osoby, a sa v momente zmenit... alebo si uvedomite, ze dokazete zit jeden bez druheho... cize rozhodne z casti aj cas.. a budes si aj ty ista.. ten mesiac, ci dva by mozno pomohlo sa nestretavat ani s priatelom... ak ta naozaj lubi, tak ver, ze to pochopi, ze si chces v hlave urobit poriadok.... a ak nie... tak nestal za to...
a kvoli malemu... je spravne, ze si robis starosti, ze by nevyrastal v skutocnej rodine... otazka je, ci vyrastanie v rodine, kde sa rodicia stale hadaju, nadavaju si atd.. je lepsie??
Drzim palce! a vsetko dobre!
@breilgirl velmi pekne si to tu napisala. ja viem že sa musim rozhodnúť sama a počúvať vlastne srdce,len niekedy je to strašne ťažko alebo funguje sila zvyku a obrovský strach pred neistotu budúcnosťou. Uz som tu nebola dávno a dnes po nejakej dobe mozem skonštatovat,že síce mala som pocit že sa manžel zlákol ked som mu oznámila že chcem sa rozviest a nejaku dobu sme vydrzali bez hadok,i ked skoro sme sa ani neropravali.Ale uz je všetko tam kde bolo,opäť nervozita, nadavky pri prvej príležitosti a odrazu mi vyčíta veci, ktore mu na mne vadia...Zatial stále váham z rozvodom,lebo nemám kde bývať po rozvode,ale stále má táto myšlienka neopusta.Len najnovšie mám pocit,že ani moja rodina mi nie je veľkou podporou,takze tolko.
@namotana napíšem možno trochu inak, ako predošlé prispievateľky. Ja som sa s bývalým manželom nerozišla v zlom, ani nemám pocit, že by som ho nenávidela. My sme sa nehádali, fyzické napadnutie neexistovalo. Keby ochorel na nejakú ťažkú chorobu, alebo by sa mu stal nejaký úraz, tak by mi ho bolo ľúto. Je to prirodzené, veď sme spolu prežili kopu rokov. Pre časom sme sa náhodne stretli na káve. Ja som tam bola s priateľmi, on s kolegom, prisadol si, zostali sme nakoniec sami, porozprávali sme sa o všeličom. Môžem ti napísať, že som dávno nebola taká šťastná ako v ten večer. Vieš prečo? Lebo už k nemu nepatrím. Že sa večer vrátim k mužovi, pre ktorého som na prvom mieste ja, s ktorým som šťastná. A to sme sa nehádali, neurážali. Keď som sa rozvádzala, o súčasnom partnerovi som netušila, že existuje, ani som nemala nikoho iného. Vedela som, že budem na všetko sama.
Jedno je viac ako isté, je veľmi málo pravdepodobné, že by sa tvoj manžel zmenil. Ja osobne by som nikdy nedokázala ľúbiť muža, ktorý ma uráža, hnusne mi nadáva, o fyzických útokoch ani nehovorím... Máš pocit, že je to láska? Alebo len zvyk a strach zostať bez neho?
@mamavera Nie je to láska,ja si to uvedomujem.Ale spravne si to pomenovala-je to strach zostať bez neho a zvyk,a ani nechápem samu seba ako mozem sa báť ostat bez človeka ktory mi ublizoval!niekedy si myslím že asi patrim na psychiatriu!uz nevladzem s ním byt a ani nedokážem od neho odísť!
@mamavera to máš veľké šťastie že si stretla toho pravého a teraz si naozaj stastna!a velmi Ti to prajem.Stale to iste hovorím kamoskam,ktore nie sú šťastné zo svojimi partnermi a sama to nedokážem urobit-dat so novú šancu na normálny život.Bojim sa či dieťa bude takto šťastné,bojim sa,ze uz nikoho nenajdem(mám priateľa,ale s ním zatial nemám istotu) a občas aj mám strach že zničim život aj svojmu mužovi...Ale velmi zavidim Tebe a aj všetkým tým ženám co to dokázali a teraz sú šťastné.
@namotana ďakujem, ja som ho ale nestretla hneď a ani nebol prvý, ktorého som po rozvode stretla. Určitú dobu som bola sama a bolo to veľmi dobré - ujasnila som si, čo od ďalšieho života chcem a bolo mi jasné, aké vlastnosti partnera určite nebudem akceptovať. Nebála a nebojím sa žiť sama, nie je to pre mňa koniec sveta. Preto som nemala strach a neriešila som to, že si už nikoho nenájdem. Ty si presne žena pre taký typ muža, akého máš a on to veľmi dobre vie, preto sa k tebe správa tak, ako sa správa a nebude sa správať nikdy ináč. Ja by som odišla po prvom fyzickom útoku a to si nie som istá, koľko by som mu tolerovala slovné útoky. To nerobím zo seba hrdinku, ja viem ako je to žiť sama s deťmi a o všetko sa sama starať. Ale vážim si sama seba, ty nie, v tom je rozdiel medzi nami dvomi. Držím ti palce, aby si nabrala odvahu a odišla od neho čo najskôr a po čase tu napísala, ako dobre si urobila.
@namotana necitala som reakcie ostatnych , myslim ze uz si davno rozhodnuta, ak sa po 10 rokoch vas vztah neposunul k lepsiemu tak urcite to bude este horsie ako doteraz , pre dieta je urcite lepsie ak vyrasta v rodine kde je ako taky klud a nie hadky uraazky atd , preto by som volila rozvod , aj ked je to len na tebe ... nieje to lahke rozhodnutia ale skus sa pozriet na vas vztah co ti vlastne dal ? /okrem dietatka/ momentalne mas dietatko v takom veku ked uz vsetko nasava , tak si myslim ze cim skor sa rozhodnes tym lepsie bude pre celu rvoju rodinu ... a este by som chcela dodat ze chlapa nikdy nezmenis , mozno na chvilku ale nikdy nie na cely zivot... drzim ti moc palce aby si bola stastna a hlavne aby si sa spravne rozhodla....
@namotana este ma napadla monzelska poradna skusali sye uz?