S partnerom sa hádame kvôli bývaniu
Ahojte, neviem si sama poradiť s mojimi pocitmi. Sme s manželom spolu 13 rokov. Po svadbe sme ostali žiť v jeho rodisku, pretože sme si tu našli prácu. Máme tri deti. Ja som momentálne na materskej s tretím dieťaťom. Prácu nemám, lebo firmu zrušili. S prácou pre mňa to nevyzerá ružovo, aj kvôli strate pracovných návykov aj kvôli situácii s prácou v regióne. Manžel má perfektnú prácu, ktorá ho baví a dobre zarába. Chápem, že sa mu odtiaľto nechce odísť. Na druhej strane on vie veľmi dobre, že si tu neviem zvyknúť, som asi konzervatívna, ale chýba mi moja rodina, priatelia, ktorých som kvôli nemu nechala. V poslednom čase mi dáva často pocítiť, že som o ničom, že som nekomplexna, keď nemám žiadne kamosky. Pritom mu stále hovorím, že by to bolo pre nás lepšie, keby som ja bola v psychickej pohode, veľmi mi záleží na tom, aby deti mali veselú mamu. Zasluzim si po toľkých rokoch, aby ma takto ponizoval ? Známych tu mám, ale nie nejakú super kamarátku. Do práce ešte nejdem, malý má len 1 rok. Neviem, kto z nás dvoch je viac tvrdohlavý. Hadame sa často, respektíve manžel ignoruje moje pocity, radšej si zapne pc a robí si do roboty. Že nerobím dosť pre našu rodinu, lebo len na našich mi záleží. Nie je to dôkaz, že som takto vydržala 13 rokov? Má právo ma urážať, že som neprisposobiva ? Pritom sa snažím, on to nevidí. Sýty hladnemu neverí, keď jemu je dobre, je v práci, v kolektíve. Že keď chcem , mám odísť, ale bez detí . To by som nikdy neurobila.
Ďakujem všetkým za ich názory🙂 Určite sú poučné. Ešte by som chcela poznamenať, že tento stav trvá odkedy som tu, takže som na manžela nenaliehala až teraz, keď sme už usadeni . S deťmi chodievam vonku, na ihriská , na krúžky, spoločne veľa tvoríme, ... Známosti mám, ale v dnešnej dobe ma skôr mrzí, že sú to len také plytke kamaratstva .
Presne tak, ako pise rutie. Co uz mal manzel povedat? Ja ked som drahemu pilila nervy tym, ze ak bude robit to a hento a nebude ma pocuvat a nebude sa spravat inak, tak odidem. Az mi raz povedal, ze co ma pri nom drzi. Ze mam ist. Krute, ale co mal robit?
Potom som si nastudovala nejake veci, naucila sa ho pocuvat bez sebaposudzovania, vyjadrovat vlastne zelania pozitivnym sposobom (nie co nechcem, ale co chcem aby robil a ako), bez obvinovania a urazania, naucila som sa nacuvat sama sebe a rozanalyzovat vlastne pocity, prisla som na to, ze vela veci mi v skutocnosti nevadi ale skryva sa za tym uplne nieco ine, nielenze ja som spokojnejsia, ale aj konflikty u nas prebiehaju uplne inak, hlavne bez vztahovania si veci na seba, vo rovine faktov. Je to tazke, ale ked to clovek raz skusi, nechce sa toho vzdat.
Tym len davam navod marriah na to, ze zacat treba od seba. Pracovat na sebe. Vsetko je to len v nasich hlavach. Tiez som si myslela, ako mi ublizuje, ja som to mala este o to tazsie ze ma nikam nechcel pustat. Ked som sa naucila nejake tie komunikacne zrucnosti, zrazu je uplne ina situacia u nas. Sobota v praci? Predtym hadka, teraz OK (Rozdiel medzi musim, potrebujem a chcem - jasnym vyjadrovanim). Naucila som sa akceptovat jeho a nasla som sposoby, ako si uplatnit svoje bez toho, aby to bolo na ukor jeho nazorov a hodnot. Da sa to, len to stoji vela energie a usilia a nejaku dobu to trva, kym ti to uveri.
@marriah Jasne, najskor sa treba otukat, plytkych kamaratov mam habadej....ale uvidis, ze z tych napr. 15-tich mamiciek najdes jednu taku, co bude na rovnajkej vlnovej hladine ako ty. Musis sa viac snazit o spolocensky zivot.... Treba sa vzchopit, lebo vsetku tu negativitu prenasas na vas vztah a na vasu celu domacnost.
marriah, cisto prakticky - vybav si o nejakeho operatora neobmedzeny pausal a pri vareni a upratovani pokecaj s kamaratkami, rodicmi. Aj hodinu-dve denne. Naozaj nie je rozumne, aby si ho tlacila do stahovania sa. Manzelovi to nevycitaj. Viem, ze tuzis po pochopeni a uznani, ale takymto "pilenim okolo usi" dosiahnes pravy opak. Ta posledna veta je buranska, ale dovolil si ju prave vdaka tvojej zavislosti na nom. Takze sa sustred teraz na svoj zivot, svoje zaujmy, pripravu na zamestnanie sa po materskej. Viem, ze v dospelosti sa hlboke priatelstva vytvaraju zriedkavo, ale vyhoda tych skolskych je, ze trvaju navzdy, ostavaju v nas aj po rokoch bez stretavania sa.Naozaj sa sustred na pozitivne veci vo svojom zivote, myslim ze manzel bude s tebou radsej travit cas ak s nim budes zdielat svoje aktivity a postrehy, nie frustracie.