S priateľom sme sa ako keby odcudzili
Ahojte, som tu nová a potrebovala by som poradiť.
Mám 24, študujem na vysokej škole (Mgr.), bývam s priateľom (25r.) v jeho byte a sme spolu už 1 rok aj pár mesiacov. Predtým sme sa poznali 2 roky ako kamaráti, než sme spolu začali chodiť. Bývame spolu od septembra minulého roka, a odvtedy sa to vlastne aj začalo. Priateľ pracuje - má fyzicky náročnú prácu, ja keďže študujem (momentálne online), starám sa o domácnosť - varím, periem, vysávam, skrátka všetko potrebné. Popritom doučujem a chodím občas na brigády, takže sa snažím aj prispievať. V tomto ohľade všetko funguje, v domácnosti rád pomáha, s financiami nie je žiadny problém, tak isto ani s jeho a mojou rodinou, či kamarátmi.
Problém je, že on pracuje od ukončenia SŠ, a už mi viackrát naznačil, že by sa chcel časom aj usadiť (manželstvo, deti). S čím, samozrejme, ja súhlasím, tiež chcem deti a rodinu, ale neskôr. O rok a pol končím štúdium a potom by som chcela pracovať vo svojej oblasti aspoň 1-2 roky, čo mi príde rozumné (aby som mala prax). On s tým viac-menej súhlasí, chápe, že mám školu a že sa nechcem do ničoho hrnúť. No tu nastáva jedna vec... Na jednej strane je veľmi rodinne založený, verný, starostlivý, ale na strane druhej - ako náhle príde domov, naje sa, sadne k PC a už ho nevidno (hrá hry). Robí to často, nevadí mi, že má aj svoje súkromie - tiež sa potrtebujem učiť, robím si svoje veci, cvičím, čítam si atď. Ale mám pocit, akoby nemal už žiadne iné záľuby. Stále tvrdí, že je unevaneý a že ho nič nebaví. Kedysi chodil cvičiť, chodili sme von sa prejsť (samozrejme, teraz je korona, tak je to obmedzené), ale na to všetko, aký je, mám pocit, že si nerozumieme. Mala som predtým dlhodobý vzťah (4r.) a vedeli sme - aj keď sme nikam nechodili - tráviť čas aj spolu (pozeranie filmu, rozprávanie sa na rôzne témy, atď.) S ním sa nedá ani porozprávať, je taký akoby... na inej intelektuálnej úrovni ako ja. Okrem iného, možno je to aj tým, že odkedy sa prejavila jeho agresívna stránka - skrátka, keď ho niečo naštve, veľmi vybuchne, padnú aj nadávky, trieska dverami, vtedy mám fakt strach. Už som sa naučila hlavne vtedy doňho viac nerýpať. Ale odvtedy... akoby som sa aj ja kúsok vzdialila. Každý mi hovorí, že je dobrý chlapec, vie sa postarať, ale mám pocit, akoby ma niekedy nechápal, akoby sme si nerozumeli... Nie je ten typ muža, ktorý partnerku podporí v jej práci, štúdiu - skôr by chcel, aby bolo všetko doma tip-top, a takto sme si žili.
A ja som z toho zmätená 🙂 Pretože som mladá, viem a poznám chlapcov, ktorí pijú, fajčia, podvádzajú svoje priateľky a veľa iných vecí. Tá jeho výbušnosť - to by sa ešte dalo akceptovať. Aj jeho občasná náladovosť, pretože taký na margo všetkého dobrého býva - náladový, bez energie, možno je to prácou. Stále mi však povie, že on nechce už skúšať nové veci, nechce sa o tom rozprávať, nechce nikam chodiť, skrátka... Neviem, čo si myslieť, sme mladí 🙂 A teraz neviem, či si len nevážim to, čo mám a špekulujem zbytočne... Alebo je to naozaj tak, že by bolo lepšie ísť od seba - ak si nerozumieme a nevieme sa pozhovárať. Mne to veľmi chýba, mať AJ spoločné záujmy, AJ sa vedieť pozhovárať, AJ sa vedieť zasmiať. A toto akoby opadlo... 🙂 Ďakujem za úprimné odpovede.
@lulu0123 ďakujem za odpoveď. Presne nad tým premýšľam, ale niekedy si pripadám čudne - v zmysle, že som náročná a že len vymýšľam. Je pravda, že máme rôzne vzdelania - on má SŠ, ja dokončujem VŠ a chcela by som ísť aj na PhD. Skrátka ma to baví, je to môj cieľ, rada sa vzdelávam - napokon pre budúcu profesiu (učiteľ) je to aj nevyhnutné. Občas mám pocit, že on začal stagnovať. 🙂 Viem, že je korona, ja som to využila - začala som cvičiť doma, viac čítať, opäť oprášiť jazyky, učím sa variť zdravšie a nové jedlá... Ale on akoby stagnoval - tým pádom viazne aj konverzácia - moje nové aktivity ho príliš nezaujímavú, akceptuje ich, ale ak mu rozprávam či už o škole, či už o mojom smerovaní, on je buď len ticho alebo to uzavrie, že na čo mu to hovorí, veď on to už všetko o mne vie. 🙂 Ako hovorím, na jednej strane zodpovedný, zarába, pracuje, má byt, manuálne zručný, starostlivý, a na druhej strane akoby absentoval záujem, chuť sa posunúť, vypočuť, tráviť čas aj spolu a do toho mix. občasnej výbušnosti.
Aby som doplnila: akákoľvek snaha o konverzáciu (napr. potom, čo sa doučím a on si zahrá hry), skončí tak, že vstane a odíde. Že ho nebaví rozprávať sa o témach, ktoré pozná (napr. otužovanie, jeho práca, čo by chcel v živote dosiahnuť - skrátka akákoľvek téma aj týkajúca sa jeho) Viackrát sa stalo, že každý si v deň voľna robil svoje záležitosti a večer sme si sľúbili, že si pozrieme film. Prišiel večer, v tú chvíľu doňho zlá nálada - vraj nebude pozerať film. že jeho to nebaví. Spýtala som sa, a ako by si chcel tráviť čas? Vtedy odvrkol, že aspoň jeden deň nechce vôbec nič robiť, vzal sa a opäť ku hrám... Nuž... Sama neviem, čo si myslieť o tomto počínaní.
@emm_i Ja by som to možno skúsila s nim prebrať. Predtým ako dáš za týmto vzťahom už pre teba konečnú bodku. 🙂 Povedz mu to otvorene, nebavíme sa spolu, ako si on predstavuje váš spoločný život v budúcnosti a povedz mu pravdu, že netúžiš žiť ako on, z práce nespokojný domov, a nič iné okrem pc nerobiť. Možno sa stane že sa preberie, možno ma sám nejaké vnútorné problémy, ktoré ti nepovie. Každopádne, ak to tebe nevyhovuje a necítiš sa šťastná, nezostavaj len kvôli tomu, že je ako tak zabezpečený a slušný. Takých chlapov je mraky, a čím si mladšia máš väčšiu šancu niekoho nájsť, s ktorým sa budeš cítiť naozaj šťastná.
@emm_i nemyslím si, ak ostaneš s ním, že to bude mať šťastný koniec, ak navyše chceš študovať ďalej. on ťa bude tlačiť do rodiny, aby si sedkala doma a aby mal on komfort. to, že sa neviete porozprávať, to je ďalšia nepríjemná vec. všade niečo príde, ale komunikácia je dôležitá. rozhodni sa správne. vzhľadom k tvojmu veku totiž pôsobíš veľmi rozumne...
Presne.Po roku vo vztahu mas byt stastna.Ak to tak nie je, treba nieco zmenit.Otvorene sa s nim porozpravaj, kde je problem.Preco je to tak.Ak sa to nepodari napravit,kaslat na nho.Radsej sa rozist teraz ako s nim premarnit dalsich par rokov a bude to stale rovnake.A ty budes nestastna.Mysli hlavne na seba v tomto.
sama si to napísala - on je niekde inde ako ty, on je zrejme taký praktický typ, ktorý má svoju prácu a na tejto úrovni bude aj o 40 rokov, nepotebuje sa viac učiť ani nikam posúvať
ty si viac intelektuálne založená, potrebuješ rásť vzdelanostne a predpokladám, že ti chýba aj kultúra, koncerty, rozhovory o filozofii, knihách a podobne a on toto neovláda, preto sa cíti nepríjemne, menejcenne a preto je nahnevaný a agresívny
myslím si, že sa k sebe nehodíte a mala by si si hľadať partnera, ktorý ti bude rovnocenný a s ktorým si budete rozumieť aj o týh 40 rokov, keď už sex nebude to najdôležitejšie medzi vami
Ešte by som doplnila: To jeho správanie mi akosi nekorešponduje s rodinným životom, po ktorom v podstate tak túži. Ja zastávam názor - najprv mať skvelý vzťah s partnerom, mať zážitky, spoločné témy, rozumieť si, podporovať sa a z toho mi vyplynie časom svadba, deti. On to má akosi opačne: tvrdí, že tieto veci bude vykonávať až keď bude dievča jeho ženou a budú deti. Vraj s nimi bude chodiť opäť všade ako predtým (cvičiť, hrať sa, výlety), a že aj tá jeho občas výbušná stránka pominie - vraj na deti nebude mať dôvod byť taký a s nimi by rád zažíval všetky tie veci. :( A mne je akosi jasné, že cesta - spraviť si dieťa aby sa niečo zmenilo, je tak trošku veľká hlúposť.
Čítam vaše komentáre a veľmi pekne ďakujem za odpovede. 🙂
never tomu, že pri deťoch to bude lepšie, budete viac vyčerpaní, nevyspatí a budete mať oveľa menj času ako teraz, navyše ak ti teraz nepomáha nebude ani potom a budete sa len hádať
@emm_i tvoj priatel fyzicky maka a je ukotveny v realnom zivote a drazdia ho debaty o nicom. Podla neho je to o nicom, on mal svoj konicek, cvicenie. Posilovne su zatvorene, tak nema chut si hladat nove zaujmy, mozno ma pocit, ze mu chces organizovat jeho volny cas a preto ta odhana a nechce sa mu komunikovat.. To len dedukujem.
Podla mna by ste sa mali rozist, raz by vas tie rozdiely aj tak dostihli...
@lucka_ke Pomáha v domácnosti rád - to som aj spomenula vyššia. že po tejto stránke - práca, starostlivosť, domácnosť, finačná stránka - v tomto je veľmi rozumný. Akurát ako si vystihla vyššie, mne chýba to intelektuálne a on je z toho pravdepodobne frustrovaný... Keď sme ešte boli kamaráti, nebol nikdy problém, táto priepasť sa otvára pomaly až teraz. Mne to pripadá, akoby túžil po živote - prídem domov z práce, je navarené, všetko je fajn a to mi stačí. Ale vidím to ja na mojich rodičoch - oni stále chodia niekam, na výlety, baviť sa atď. Ale tu, akoby to zaniklo..
0silvia0 áno, súhlasim úplne. Nechcem všetku vinu zhadzovať na neho, nie je zlý človek - okrem tej výbušnosti, to je na povážanie, že takto jeden dospelý človek reaguje. Ale akákoľvek moja snaha prispôsobiť sa aj jemu vychádza mám pocit, že na zmar 🙂 Dosť sa mu snažím prispôsobiť, aby bol spokojný a mal kľud a pohodu (aby mal navarené, svoje súkromie, aby sme robili aj jeho koníčky/záľuby), ale čím viac toho dávam, tým sa viac vzďaľujeme. Jednoducho si neviem vysvetliť, čo je zle 🙂 Ale v kútiku duše mám čudný pocit, cítim sa tak nekomfortne... to nie je hnev naňho, to je také ako - čo robiť? Nebude zase odutý, keď niečo vymyslím? Nebude sa hnevať? Také zvláštne pocity - niečo ako neistota. 🙂
@emm_i ty si úplne inde ako on. Rozdielny pohľad na všetko. Máš správny postoj k vzdelaniu, k životu .. Nemáš si co vyčítať.. To len tvoje ja, ta naša ženská intuícia ti hovorí, že toto nie je ten pravý. Je na tebe ci to zmeníš. Veľa žien ju nepočúvne a potom ľutuje ..
@emm_i nie nadarmo sa hovori, ze cloveka nepoznas kym s nim chvilu nezijes 🙂 a lock-down a obmedzenia asi preveria kazdy vztah
myslim, ze si skratka zistila, ze kazdy smerujete inam, mate ine ambicie, sny, dlhodobejsie ciele a ak sa neviete porozpravat, travit spolu cas atd. teraz a ste spolu relativne kratko co bude neskor a ta vybusnost je asi tiez celkom alert
a nemozno mu zazlievat, ze mu nieco staci, ma to skratka tak, otazka znie ci to bude stacit tebe 🙂
@emm_i si citliva dusa a on je klasicky prakticky muz. Citis jeho vyzarovanie a ta neistota a citlivost na jeho reakcie ta bude pri nom stale trapit. To je znak, ze nie si vo vztahu uvolnena. Nerob to, neustupuj, normalne nechaj vykypiet emocie aj tebe. Bude oduty? Nech je, bude sa hnevat? Nech sa hneva, neustupuj len preto, aby nebol oduty, neboj sa ist do vymeny nazorov. Nemusi to byt hadka, ale nauc si vymedzovat svoje asertivnou komunikaciou.
Ahoj, váš vzťah prechádza prirodzenou zmenou od fázy veľkej zamilovanosti - do fázy bežnej rutiny. Každý vzťah túto premenu nezvládne, taky je život. A mam pocit z tvojho príspevku že váš vzťah je, vzťah s dátumom spotreby a tá sa končí. Chcem tým povedať, že si nedokážete dať navzájom viac, ako ste si už dali. Chcete od života rozdielne veci. Keď sa spolu neviete rozprávať a tráviť čas spolu teraz, ako budete fungovať o 5-10-15 rokov? To je nepredstaviteľné. Jeho agresivita.Nato by som si dala veľký pozor, takých žien už po svete chodilo čo si mysleli že agresívneho muža zmenia.... A makeupom potom maskuju modriny. Strach pri mužovi, nemá čo hľadať.
@emm_i pocuvaj svoje pocity, necitis sa pri nom komfortne, bojis sa, ci sa nebude hnevat, mas z neho strach. Dievca zlate, toto nezavana nicim dobrym. Aby ste sa po takom kratkom vztahu nemali o com rozpravat?! Mas ine predstavy o zivote, ako on. Vycuvaj, vrat sa z kratsej cesty, inak budes nestastna. Plny MK je tem, ktore tento vnutorny pocit ignorovali a teraz su nestastne, alebo aj neignorovali, ale dufali, ze sa to v manzelstve, pri detoch zmeni s ono sa to zhorsilo
Nenechaj sa ním takto stiahnuť dolu. Ja keď som mala 24, mala som tesne po škole, pred sebou študijné pobyty v zahraničí (jasne, teraz to nie je možné, ale možno o nejaký čas bude). Toto by malo byť pre Teba obdobie začiatku profesionálnych začiatkov, rozhliadania sa a objavovania. A čo sa týka partnera - teraz by Ti s ním malo byť najlepšie. Mali by ste sa vedieť navzájom rozosmiať, mali by ste byť radi spolu, tráviť spolu čas, cítiť sa spolu pohodovo, tešiť sa na seba. A strach tam absolútne nemá čo robiť - a to v žiadnej fáze vzťahu (som 17 rokov vydatá a ešte som sa svojho muža nikdy nebála). Teraz by to malo byť hlavne o budovaní vzťahu dvojice, pretože, keď sú deti, na toto nie je čas. Deti vedia veľmi vyčerpať. Pri deťoch rodičia veľa čerpajú zo základov vzťahu, ktorý si budovali pred deťmi, pretože popri deťoch veľa času na partnera nezostáva. Si mladá a bystrá, nenechaj sa ním obrazne povedané “pricapnúť” k zemi. Nebola by som s ním.
Chce pravdepodobne niečo iné.
Navlecie ti snubny ešte cez výšku a o svadbe a babu môže začať hovoriť ani neulozis štátnice.
Chce sa usadiť asi.
Prišlo to na neho očividne skôr ako na teba.
Ci?
Co robila jeho matka?
Žena v domácnosti na 100 percent?
Ma pochopenie, že chceš kúsok kariery?
Ina intelektuálna úroveň môže časom vadiť viac a viac.
Dobre, že ste spolu začali bývať.
Daj mu ešte šancu ale povedz co chceš od života v horizonte 3 roky.
A čo on?
Ak ti toto tvrdi tak je zrejme naivny. Ako uz bolo spomenute, ked pridu deti s nimi pridu aj povinnosti, vacsia zataz na partnerstvo a unava.
Tvrdenie, ze teraz sa mu nic nechce a cely zivot sa toci okolo hier a neskusania nic noveho ked ma na to cas a ze po detoch bude zrazu vareny peceny, ukazkovy tatinko bez nervacenia je naozaj mimo reality ktora ho caka......nehnevaj sa.
Teraz je praveze doba kedy by ste si mali uzivat vsetky tie krasne chvile, skusat nove veci a pod. pretoze jakmile pridu deti, tam uz nebudete mat tolko casu ani moznosti.
Vyzera to, ze ste prilis rozdielny. Ty mas rada aktivnejsi zivot ( vylety a tak ) a on je skor introvert ktory je rad doma ( hry, oddychovanie, nevyhladavanie diskusii ). Podla mna pomaly spejete ku koncu, skor zalezi na tom ci to chces ukoncit skor alebo neskor.
Ja som tiez skor introvert a tiez mam rad svoj klud, ale na druhu stranu ja som slobodny cize ja niekoho sucasnym zivotnym stylom neobmedzujem.
Vztah a spolocne byvanie znamena aj kompromisy a prihliadanie na zaujmy / potreby partnera hoci clovek na to prave nema chut, urobi to z lasky.
Neviem si predstavit zit s partnerkou a takto ju pravidelne odstavovat na druhu kolaj....ani sa neporozpravat, ani si nepozriet film ci serial.
Ja tak celkom nerozumiem dynamike vasho vztahu. Pre mna je priatelka osoba s ktorou chcem travit svoj volny cas, v idealnom pripade s nou chcem stravit svoj zivot. Nechapem aky zmysel to ma zit s clovekom s ktorym sa nechcem rozpravat alebo akokolvek stravit cas spolu okrem toho, ze mam doma zenu po ruke ked mam chut na sex.
Vy skor zijete ako spolubyvajuci nez ako partneri. On sa zavrie do svojej izby a hra hry a ty si v druhej miestnosti a ucis sa....kazdy sa venujete svojim aktivitam a jeden z Vas ( on ) nema chut travit cas s tym druhym ak nemusi.
Mne to pride ako byvanie s kamaratom s tym rozdielom, ze mavate sex.
@emm_i doveruj svojim pocitom. Nekomunikovanie, nadavky - velmi opravnene ti blikaju kontrolky. Lebo to znaci peuser v buducnosti.. Nemusis sa rozhodovat hned ale postupne si viac vsimaj jeho reakcie, snahu o zmenu, otvaraj s nim tieto temy, zavolaj ho na vylet - do prirody sa predsa stale da ist, objavujte nove miesta spolu. Alebo aj nove aktivity -zahrat sa hru, daco si navarit - ale spolu. A uvidis ako bude na to reagovat.. alee uprimne mam za sebou dlhorocny vztah kt.som presne pre iste vnutorne pocity neistoty neposuvala dalej az sme sa rozisli. Teraz vyse 2 rokov bez akychkolvek pocitov neistoty, spolocny lockdown a kazdy den si uzivame.
Ďakujem každému za príspevok. 🙂
s Každým príspevkom sa stotožňujem, resp. aj mne tieto myšlienky blúdia hlavou. Ale ak je človek dlho sám (v dnešnej dobe je menej možností stretávania sa s kamarátmi, rodinou atď.), tak začne niekedy aj pochybovať, či si to len nenamýšľa. Preto som založila aj toto fórum, aby som sa v niečom najskôr utvrdila.
Niekto sa tu spýtal, ako žije jeho mama. Nuž, je to žena v domácnosti, rada vyvára, stará sa (aj o malé dieťa, kedže sa im pošťastilo ešte aj teraz), skrátka nikdy nebola ambiciózna, aj keď predtým pracovala. Žili skôr tak že práca - doma. Vidím na ňom, že taký typ žien sa mu páči, resp. - on by takú chcel 🙂 Vedel, že ja taká nie som, ale napriek tomu ma stále dobýjal a nejako sme sa dali dokopy, začali bývať a ďalej, už viete. Raz mi povedal jednu vec, ktorá ma zarazila - on vedel, aká som, ale vie, že raz podľahnem a bude sa mi páčiť aj tento život (ako je to možno aj teraz počas lockdownu, skrátka, sme len doma a každý sám - ako spolubývajúci, ako to tu odznelo).
A hoci chápem aj jeho (práca, súkromie atď.) - stále mám taký divný pocit v sebe. Nie je to tak, že príde a vybalím naňho všetko s krikom. Je to skôr také... že sa len prizerám, premýšľam, cítim, že niečo je zle. A pritom - možno by niekto povedal, že sa mu žije dobre, v takej pohode a kľude (samozrejme, ak nerátam to, ak sa nasrdí). Možno že sa podvedome naozaj bojím a preto to dospelo, že on má kľud... a ja už len nečinne sedím? Každopádne áno, to si plne uvedomujem, že by som to mala vziať z kratšej cesty a rozísť sa. Len viete, každej žene idú myšlienky, či to len nezveličuje a fakt má "doma" dobrého muža 🙂 to v hlave ide aj mne, len v duši je to zmiešané...
dobýjal ťa, lebo si preňho bola výzva, teraz ťa chce zmeniť na svoj obraz, alebo dúfa, že budeš taká ako ženy, ktoré pozná
Rozdielne spolocenske postavenie,vzdelanie, vie narobit problemy,hlavne ak je zena vyssie.Byt tebou rozmyslim si...Preco vy dievcence sa hned nasackujete chlapovi do postele a az potom rozmyslate nad tym ci to bude OK?
@emm_i intelektualna priepast,spravne si to napisala.Pozor nato,bude sa prehlbovat.Bude,a viem preco to pisem.Nedavaj sa na tuto cestu,casom sa mu budes musiet prisposobit,alebo sa s nim rozist.Ani jedna cedta nie je OK.Byt tebou utekam a hladam si sebe rovneho.Ver , chcem ti dobre
@malva123 chcem len upresniť, ako som to písala na začiatku - poznali sme sa predtým 2 roky ako kamaráti, nič nenasvedčovalo tomu, že by sme si po tej intelektuálnej stránke nerozumeli. Nič sme však medzi sebou nemali, myslím, po tej fyzickej stránke. Začali sme spolu chodiť, a až keď sme začali spolu bývať, sa to ukázalo, že niečo nie je OK. :/
@emm_i nepoznam ta Em. Ale myslim ze keby si sa spytala svojich blizkych urcite by ti povedali ze si zasluzis niekoho kto ta vypocuje, rad ta potesi prechadzkou, bude sa k tebe spravat s respektom (ziadne agresivne vystupy a nadavky) a spolocnych film s tebou si bude vychutnavat rovnako ako vase rozhovory, debaty.. zasluzis si niekoho kto by sam vycitil ze nieco nie je ok- a hlavne by sa to snazil riesit.
Velmi dobre porozmyslaj ci chces byt s takym clovekom navzdy.Vybusny,uz teraz sa ho bojis?Chces takeho otca pre svoje deti?A nevediet spolu travit cas uz po takom kratkom case.Ja to nevidim velmi ruzovo.Rozna intelektualna uroven a rozne vzdelanie tiez moze byt velky problem.Nemusi byt,ale vacsinou je.Ak si uz teraz nemate co povedat.Hlavne sa do nicoho nehrn,neotehotni teraz.A ja by som sa nanho vykaslala.Ocividne nie ste pre seba stvoreni.