Separačná úzkosť matky
Ahojte.
O separačnej úzkosti u detí sa hovorí tak veľa, ale čo separačná úzkosť matky? Prešli ste si tým? Čo vám najviac pomohlo zvládnuť to? Kedy ste boli prvý krát bez dieťaťa cez noc?
@anonym_autor no do pol roka som ťažko nechávala manžela ráno na 2h spolu v inej miestnosti a nevedela som sa ani vyspať čo som ju musela mať vkuse na očiach....dnes má pol roka a teda už dokážem odísť z domu cez deň hocikedy a na hoci koľko keď je s ňou on. Za ďalšieho pol roka si viem predstaviť aj noc u babky. Po pôrode mi to prišlo normálne také neviem že tak by aj mal byť nastavený mozog matky od prírody. Byť stále nablízku. Už po nejakej dobe mi to ale zdravé nepríde ( niekoľkoročné deti )
@anonym_f13453 Ides z extremu do extremu. Najskor ju nenechas ani manzelovi a potom chces dat rocne dieta na noc prec.
@anonym_autor no do pol roka som ťažko nechávala manžela ráno na 2h spolu v inej miestnosti a nevedela som sa ani vyspať čo som ju musela mať vkuse na očiach....dnes má pol roka a teda už dokážem odísť z domu cez deň hocikedy a na hoci koľko keď je s ňou on. Za ďalšieho pol roka si viem predstaviť aj noc u babky. Po pôrode mi to prišlo normálne také neviem že tak by aj mal byť nastavený mozog matky od prírody. Byť stále nablízku. Už po nejakej dobe mi to ale zdravé nepríde ( niekoľkoročné deti )
@anonym_f13453 ja sa ale pýtam na separačnú úzkosť. Keď vyslovene nechcete odísť od dieťaťa, nechcete ho nechať s nikým iným aj keď viete, že by bol v tych najlepších rukách. Keď cítite prázdnotu, keď pri vás dieťa nie je. Ide o 1-2 ročné deti, nie o pár dňové bábätká.
@anonym_autor nemyslím to v zlom, ale mne naozaj pomohlo až ďalšie dieťa, ...ešte v deň keď som išla do nemocnice na plánovaný cisársky som naobed uspávala staršiu, vtedy presne 2r a plakala som pri nej, že ju nechávam tu s mojimi rodičmi ...keď sme boli na prechádzke ešte v 9m...a naspäť som nevládala, som nechcela aby prišli po mňa na aute, lebo by dcéra musela byť celých 20min s mojimi rodičmi sama...teraz sa na tom už smejem
@anonym_f13453 ja sa ale pýtam na separačnú úzkosť. Keď vyslovene nechcete odísť od dieťaťa, nechcete ho nechať s nikým iným aj keď viete, že by bol v tych najlepších rukách. Keď cítite prázdnotu, keď pri vás dieťa nie je. Ide o 1-2 ročné deti, nie o pár dňové bábätká.
@anonym_autor Uplne normalne to nie je. Ty budes isto z tych, co budu 16-rocnemu/rocnej vypisovat cez rande SMS typu "mamke chybas"😄( bolo to tu minule na MK). Sa trochu zrealni.
@anonym_f13453 ja sa ale pýtam na separačnú úzkosť. Keď vyslovene nechcete odísť od dieťaťa, nechcete ho nechať s nikým iným aj keď viete, že by bol v tych najlepších rukách. Keď cítite prázdnotu, keď pri vás dieťa nie je. Ide o 1-2 ročné deti, nie o pár dňové bábätká.
@anonym_autor To nie je separačná úzkosť, tú majú deti. Ty máš zrejme nejakú psychiatrickú diagnózu, ktorá sa prejavuje aj takýmto nezdravým spôsobom. Určite nie si úplne ok ani v bežnom živote a v kontakte s inými ľuďmi.
Skus vyhladat psychologa, ked si nevies sama pomoct, asi jedine skusat predlzovat stale cas odlucenia a najst si ine aktivity, keby sa to zhorsi tak psychiater, normalne to nie je ked uz ta to bude obmedzovat v beznom fungovani. Mozno to chce ale iba cas a skusat. Drzim palce!
@anonym_autor prepáč, ale s tým by si mala niečo robiť, najlepšie s odbornou pomocou, inak pracuješ na tom, aby si bola matka, celý život žijúca len život svojich detí a v konečnom dôsledku im visiaca na krku ako mlynský kameň. Je tvojou povinnosťou vychovať deti k samostatnosti, ale to sa im ťažko podarí, keď majú za zadkom matku, rúcajúcu sa z každých 10 minút, čo ich nevidí...
@anonym_f13453 Ides z extremu do extremu. Najskor ju nenechas ani manzelovi a potom chces dat rocne dieta na noc prec.
@anonym_1eed74 mojej mame omg nie cudzemu človeku. Keby viem že mala je s tým ok tak prečo nie ? Stavy keď som ju nechcela dať ani manželovi boli prvé mesiace. Myslím že ročne dieťa na jednu noc k babke hádam nie je na pokutu. Chcela som tým napísať že postupne to opadlo taká tá pripútanost. Neviem o akom extréme hovoríme keď moja úzkosť a spanie u babky má ročný časový rozdiel. Nevadí ....
Autorka ak to máš už pri 2 ročnom tak je to problém, ktorý treba riešiť, citlivo. Naozaj pomôže psychológ.
@anonym_f13453 ja sa ale pýtam na separačnú úzkosť. Keď vyslovene nechcete odísť od dieťaťa, nechcete ho nechať s nikým iným aj keď viete, že by bol v tych najlepších rukách. Keď cítite prázdnotu, keď pri vás dieťa nie je. Ide o 1-2 ročné deti, nie o pár dňové bábätká.
@anonym_autor no veď to som písala že som mala po pôrode. Ale už pri polročnej som ok keď idem z domu a necítim žiadnu prázdnotu. Nezdrzujem sa kde nemusím lebo ma to ťahá domov za ňou ale už nerozmýšľam vonku nonstop o Tom čo je doma čo robia ako sa majú atď. Pri viac ročných deťoch je to problém. To je nejaká uputanost už nezdravá. Najmä ak faktje dieťa s niekým ako manžel , babka že im veríte.
Ďakujem každej z vás za podporu. Už som aj zabudla, aké dokážu byť ženy chápajuce, empatické a podporujúce.
Chcela som len vedieť skúsenosti žien, ktoré si tým prešli. Lebo viem, že nie som sama. A áno, separačnú úzkosť prežívaju aj mami.
Ale nahrnuli ste sa sem vy, ktoré viete holú riť o tom a už mi predpovedáte aká budem matka o 15 rokov. Ďakujem, ste fakt super! Len tak ďalej. 👏🏼 Určite vychováte superempatických ľudí.
tiež pozerám a nechápem čo sú to tu za komenty 🙈 že psychológ 😂😂 autorka, máš smolu kedy si to tu pridala a kto medzi prvými prispel. vždy závisí na prvých komentároch 😁 keď sem túto istú tému dáš o mesiac, tak odpovede môžu byť úplne iné 😀
Ďakujem každej z vás za podporu. Už som aj zabudla, aké dokážu byť ženy chápajuce, empatické a podporujúce.
Chcela som len vedieť skúsenosti žien, ktoré si tým prešli. Lebo viem, že nie som sama. A áno, separačnú úzkosť prežívaju aj mami.
Ale nahrnuli ste sa sem vy, ktoré viete holú riť o tom a už mi predpovedáte aká budem matka o 15 rokov. Ďakujem, ste fakt super! Len tak ďalej. 👏🏼 Určite vychováte superempatických ľudí.
@anonym_autor Tak prepac, ale citit "prazdnotu", ked ma dieta rok-dva fakt nie je normalne...budes s nim doma do 6 rokov a potom v skole co? Prezijes to, ked tam bude bez teba? Co si cakala, ze tu kazda napise, ze to ma ako ty a je to uplne bezne? Lebo nie, nie je.
Ked mal 2,5 roka a bol to koncert, o 1:00 sme dosli naspat. Ale bolo to super, most niekam ist na par hodin.
@anonym_autor Tak prepac, ale citit "prazdnotu", ked ma dieta rok-dva fakt nie je normalne...budes s nim doma do 6 rokov a potom v skole co? Prezijes to, ked tam bude bez teba? Co si cakala, ze tu kazda napise, ze to ma ako ty a je to uplne bezne? Lebo nie, nie je.
@zuzanka.zuzu však toto. Pri rovnakej téme na facebooku píšu ženy svoje skúsenosti a rady, ako to najlepšie zvládnuť a tu mi hneď diagnostikovali psychickú poruchu.
Škoda, že som si tu tému nevyhladala skôr na tom fb.
Takto-musis niekde ist? Lebo ak si s dietatkom doma na rodicaku, necitis potrebu od neho odchadzat, tak proste nechod. Rocne je male, a urcite je rado, ked ta ma pri sebe. Ale tak ako sa aj dieta postupne v zdravych podmienkach pdstrihava od mamy, mala by sa mama dokazat odstrihnut od neho.
Ja som nemala problem nechat svoje deti s nasimi rodinnymi prislusnikmi, ale doteraz by som mala problem nechat s cudzimi. Rovnako mam problem s prespavanim-moj starsi povie, ze nechce a mladsia sa dojci. V takom pripade nejdem “cez mrtvoly” a cakam, kym budu lepsie pripraveni oni, aby som ja mohla v klude vypadnut.
Ale ano autorka, je to uplne prirodzene a dokonca bezne. Este aj v prirode matky neopustaju dlho svoje mladatka. To len ludske dieta musi spat bez matky v postielke a v pol roku sup do jasli.
Autorka, nic si z tych komentov nerob. Mala som to podobne. Nerada som nechava svoje deti bezo mna. Dnes maju 3 a 6 a nemame ani ja a ani deti! najmensi problem byt bez seba.
Ked budes pripravena ty i dieta tak to pride postupne, pozvolna a hlavne bez stresov. Drz sa a na psychologa to rozhodne nie je 😉
Ja napr v pohode necham, aj ked nie uplne nadsene, ale zase naozaj nenechavam deti na viac ako par hodin v podstate, ale muz nechce. On od deti velmi tazko, sluzobky ked ma 3x rocne nenavidi skrz toto, ze je bez nas. Zatial to zvladol a nikto mu neodporucal psychologa 😀
@anonym_autor prosto som musela ísť do práce. Sama seba som presviedčala, že jd v dobrých rukách a bude v poriafku. Časom to prešlo samé.
Musíš vedieť aj sebakriticky myslieť, nie si jediný človek na svete, čo dokáže tých pár hodín s dieťaťom stráviť zmysluplne.
ja som bola prvykrat na noc prec od dietata asi ked mala 4 roky 🙂 nebol dovtedy nejako dovod plus dcera sa nikam nepytala spat a ani nechcela... neriesila som to... ale teda od 3 rokov chodila do skolky ... a ja do prace... takze asi tiez som bola na nu dost naviazna ? dnes ma 10, prespavacky mimo domu miluje a ja si to tiez uzivam 😀 obmedzuju ta tvoje pocity nejako ? alebo dieta ? ked to riesis.... a teda ja osobne by som sa radsej na tuto temu porozptravala s kamokou ako sa pytala na internetovom fore.... 🙂
@anonym_autor pomôže ti až druhé dieťa...ja som to mala pri prvom dieťati ..nebolo to zdravé....
Ďakujem za normálne odpovede.
Bohužiaľ áno, musím ísť o pár týždňov do nemocnice. Inak by som to ani neriešila.
Viem, že dieťa bude v najlepších rukách. Nebojím sa, že oňho nebude postarané, alebo že nebude čas tráviť zmysluplne.
Len mi je ťažko pri myšlienke na to, že budeme mať noc bez seba. Z toho som v strese. Nie kvôli nemu (teda trošku aj kvôli nemu) ale kvôli sebe.
Dieťa trávi čas aj bezo mňa samozrejme, snažím sa tieto svoje pocity naňho neprenášať. Chodí so svojim otcom na prechádzky, hrať sa von a tak. Vždy si aj poviem, že aspoň si trošku oddýchnem, ale potom sa zrazu cítim tak prázdno, že mi niečo chýba. Nie je to stres, že či sa on cíti dobre, a či neplače, lebo viem že je šťastný. Proste je to len o mojich pocitoch. Ja už beztak nemám rada odlúčenia a toto je asitak o sto krát horšie.
Rada by som sa porozprávala aj s kamarátkou, ale ona svoje dieťa od pol roka dáva k babke spať. Čo neodsudzujem, len viem, že by môj problém nepochopila a mávla by rukou.
Ďakujem za normálne odpovede.
Bohužiaľ áno, musím ísť o pár týždňov do nemocnice. Inak by som to ani neriešila.
Viem, že dieťa bude v najlepších rukách. Nebojím sa, že oňho nebude postarané, alebo že nebude čas tráviť zmysluplne.
Len mi je ťažko pri myšlienke na to, že budeme mať noc bez seba. Z toho som v strese. Nie kvôli nemu (teda trošku aj kvôli nemu) ale kvôli sebe.
Dieťa trávi čas aj bezo mňa samozrejme, snažím sa tieto svoje pocity naňho neprenášať. Chodí so svojim otcom na prechádzky, hrať sa von a tak. Vždy si aj poviem, že aspoň si trošku oddýchnem, ale potom sa zrazu cítim tak prázdno, že mi niečo chýba. Nie je to stres, že či sa on cíti dobre, a či neplače, lebo viem že je šťastný. Proste je to len o mojich pocitoch. Ja už beztak nemám rada odlúčenia a toto je asitak o sto krát horšie.
Rada by som sa porozprávala aj s kamarátkou, ale ona svoje dieťa od pol roka dáva k babke spať. Čo neodsudzujem, len viem, že by môj problém nepochopila a mávla by rukou.
@anonym_autor tak potom bud psycholog, ktory ti moze dat rady ako so svojimi pocitmi pracovat, alebo skus si najst nejqke techniky/postupy.....kedze je to len o tvojom prezivani a dieta nie je tvojou nepritomnostou ohrozene ... prinajhorsom si v noci poplaces 🙂 ale ja by som skusala nejake techniky... prijatie svojho pocitu, hladanie dovodu preco sa tak citim .... z coho to vychadza.... a vedome skusit vytvorit nove rozumove vnimanie .... sposobom, ze ano, je ti tazko byt bez dietta v noci, prijmas to... nevycitas si to... ale ked ty tam nebudes, bude s otcom, ktory ho rovnako miluje.... bude v bezpeci a ty sa ku nim zse pripojis potom.... a mozno vizualizacia seba, ajo budes v nemocnici, a ako budes v pokoji, lebo on je v bezpeci...a ze ten cas vyuzijes na .......... a ze je to uplne ok ......tak ja bx som sa snazila to riesit nejako takto... mozno este hladala sposob ako svoje pocity aj skonkretizovat do niecoho a tak s nimi pracovat.....ja ked som musela odist, tak som sa to snazila zobrat ako fakt a vyhybat sa tam sebalutosti a myslenim na to, ako by som asi radsej chcela byt doma .....ale to je asi tak individualne, ze ty si musis najst sposob,...
@anonym_f13453 ja sa ale pýtam na separačnú úzkosť. Keď vyslovene nechcete odísť od dieťaťa, nechcete ho nechať s nikým iným aj keď viete, že by bol v tych najlepších rukách. Keď cítite prázdnotu, keď pri vás dieťa nie je. Ide o 1-2 ročné deti, nie o pár dňové bábätká.
@anonym_autor môj maly má 21 mesiacov a je skoro non stop so mnou,tiež to nedávam keď je dlsie vonku s otcom max 2h a už volám nech idu domov
@anonym_autor no do pol roka som ťažko nechávala manžela ráno na 2h spolu v inej miestnosti a nevedela som sa ani vyspať čo som ju musela mať vkuse na očiach....dnes má pol roka a teda už dokážem odísť z domu cez deň hocikedy a na hoci koľko keď je s ňou on. Za ďalšieho pol roka si viem predstaviť aj noc u babky. Po pôrode mi to prišlo normálne také neviem že tak by aj mal byť nastavený mozog matky od prírody. Byť stále nablízku. Už po nejakej dobe mi to ale zdravé nepríde ( niekoľkoročné deti )