Sklamaná zo života
Mam skoro 29. Vydávala som sa v 20 po 1,5 ročnej známosti. Celý rok predtým som mala vzťah s o 17 rokov starším mužom, s ktorým som si veľmi dobre rozumela, ale strach z nepochopenia nášho vekového rozdielu a čiastočne aj našej vzdialenosti, bol odo mna na 200km som ho pustila k vode. Plakala som mu pritom aj do telefonu. Vrátim sa spať k môjmu manželstvu, do ktorého som vkladala všetko. Začali sme byvať u jeho mamy. Čo samozrejme obnášalo nemalé probémy, o ktorých by sa dal napísať román. Môj muž sa občas aj zastal, ale je to jeho mamička, tak sa oni skôr udobrili a ja som ostavala vždy tá najhoršia. Moja polovička si občas aj poriadne vypila a ja som nikdy ani nič nevyčitala. Kďežto pre neho nebolo a nieje nikdy nič dobré. Máme dve deti 7 a 2, s ktorými som sa po lekároch vždy vláčila sama bez akejkoľvek pomoci, ved čo on tam bude robiť. A to nemáme auto. Nevravím, že je bol zlý, aj pomáhal s domácnosťou ked mal chuť tak aj navaril. A sex? U mna sa z neho stala, že totálne manželská POVINNOSŤ. Predohra typu, bude niečo, už si naladená...? Ide sa rovno na vec a hotovo. A bude dnes niečo. A ked náhodou nieje, tak zase nič nebolo z jedného dna spraví tri. A ja to chcem mať rýchlo za sebou. Zase si zaspala pri malom, maly vstava vždy ráno o šiestej a celý den je na nohách. a moja polovička je schopná ma zobudiť, len aby niečo bolo, inak budu výčitky. Teraz sme začali bývať po 8 rokoch u mojich rodičov, lebo moje poháre pretiekli a ja som svojej svokre do očí vynadala a povedala, čo si o nej myslím. A jemu som povedala, že idem s nim, alebo bez neho. Prišiel s nami, ale každy den si volajú a do týždna je tam aj tri krát, čo ja ked som tam bola, tak som chodila, len ked on bol v robote, lebo (joj a mna tu nechate sameho?) Ako nemam proti rodičovskej láske nič aj ja svoju mamu milujem, ale nenarobila mi to, čo ona narobila jemu. Od kedy sme tu, nepomáha skoro nič a ja sa normálne teším, kedy pôjde do roboty, aby som bola sama. Ďalší problém nastal v tom, že sme sa akosi našli s tou starou láskou. Ked už nič aspon spolu komunikujeme, ale neviem prečo začínam si uvedomovať, o čo som prišla, pretože sa povahovo s mojou polovičkou totálne odlišujú. Nemôžem to síce celkom posúdiť, lebo s nim nežijem, ale uznáva úplne iné hodnoty v živote ako môj. Môj je schopný svojej 7 ročnej dcére, ktorá má 30 kg povedať, že je tučná. Kym som nezhodila po porodoch kg, tak som bola tučná aj ja. Teraz mám zase malé a ovisnuté prsia. Sa radšej pred nim ani neprezliekam. A vratim sa k názvu svojej témy, že som sklamaná zo svojho života, že som možno svoj osud nasmerovala zlým smerom, že som vtedy nenabrala odvahu bojovať za niekoho, koho som veľmi milovala a teraz sa to nedá vrátiť späť a mne je to tak strašne ľúto. Niekedy mám pocit akoby život popri mne iba prechádzal, ale ja do neho nepatrím. Ja nemôžem ani nič povedať, lebo polovička sa urazí a pokiaľ ja za nim nedôjdem, tak jemu ani nevadí, že som nahnevaná. Cítim totálne sklamanie zo samej seba...
@anka1984 ja na tvojom mieste by som zvažovala rozchod. Mať takého kreténa - asi ho na fleku prizabijem. Neznášam takých mužov. Mne by len raz niečo povedal, do niečoho ma nútil. Láska - neláska. Treba mať svoju cenu. Ak si myslíš, že máš nulovú cenu, tak sa aj k tebe budú ľudia tak správať. Na tvojom mieste fakt nájdem dobrého psychológa (teraz sú aj psychológovia zadarmo - ak chceš, napíš správu, poradím Ti). Objednám sa k nemu na sedenie. Nájdem si zmysel svojho života a vyrazím chlapa, odsťahujem sa od rodičov, ktorí ťa majú za hlupaňu a začnem nový život. Dá sa všetko, kde je vôľa. To, že si na materskej neznamená, že si nič nemôžeš dovoliť. Môžeš bývať s viacerými mamičkami - aspoň si povarujete deti, môžeš popri brigádovať a čo je hlavné - podnájom sa kráti. Takže nebola by som skeptická.
A zapamätaj si, robiť handru nie je dobré. Keď sa vyslobodíš zo zajatia, hneď to bude lepšie - sebavedomie saa vráti.
Čo sa týka tvojho vzťahu s ex - nemyslím si, že je to dobrý nápad. Dva krát do tej istej rieky sa nevstupuje a myslím si, že si tak zúfalá, že by tvoju TIESEŇ mohol využiť a neskôr ťa zneužiť. Treba byť vo vzťahoch opatrní.
Inak želám good luck!
Zakladateľka, neváži si ťa. Ty si sa pre neho obetovala, aby sa ON mal dobre, aspoň mi to tak príde a nemyslela si na seba. To je gro všetkých samaritánok, ktoré sa obetujú, aby sa druhí mali dobre a na seba zabúdajú a potom sú na prášky. Tým, že si začneš znova so starou láskou nič nevyriešiš (ako tu tu písali niektoré), akurát sa mu zavesíš len na krk a tvoje problémy budú gradovať, až on toho bude mať dosť. Je pravdou ale, že niektoré ženy takto riešia svoju ťažkú životnú situáciu - rozmýšľajú typom: nájdem si iného alebo sa vrátim k tomu, s ktorým mi bolo dobre a bude po problémoch, no nebude a to si vačšina odmieta pripustiť. Miesto toho, aby vzali život do svojich vlastných rúk, prehodia zodpovednosť za svoj život na plecia druhého...
@mima4 krasne napisane, samozrejme ze na kazdej z nas zalezi aby sme si ten svoj zivot zmenili a nikde nie je napisane, ze zena ma alebo musi trpiet a trapit sa, suzovat pri muzovi donekonecna. Suhlasim so vsetkym co si napiasala.