Sklamaná zo života
Mam skoro 29. Vydávala som sa v 20 po 1,5 ročnej známosti. Celý rok predtým som mala vzťah s o 17 rokov starším mužom, s ktorým som si veľmi dobre rozumela, ale strach z nepochopenia nášho vekového rozdielu a čiastočne aj našej vzdialenosti, bol odo mna na 200km som ho pustila k vode. Plakala som mu pritom aj do telefonu. Vrátim sa spať k môjmu manželstvu, do ktorého som vkladala všetko. Začali sme byvať u jeho mamy. Čo samozrejme obnášalo nemalé probémy, o ktorých by sa dal napísať román. Môj muž sa občas aj zastal, ale je to jeho mamička, tak sa oni skôr udobrili a ja som ostavala vždy tá najhoršia. Moja polovička si občas aj poriadne vypila a ja som nikdy ani nič nevyčitala. Kďežto pre neho nebolo a nieje nikdy nič dobré. Máme dve deti 7 a 2, s ktorými som sa po lekároch vždy vláčila sama bez akejkoľvek pomoci, ved čo on tam bude robiť. A to nemáme auto. Nevravím, že je bol zlý, aj pomáhal s domácnosťou ked mal chuť tak aj navaril. A sex? U mna sa z neho stala, že totálne manželská POVINNOSŤ. Predohra typu, bude niečo, už si naladená...? Ide sa rovno na vec a hotovo. A bude dnes niečo. A ked náhodou nieje, tak zase nič nebolo z jedného dna spraví tri. A ja to chcem mať rýchlo za sebou. Zase si zaspala pri malom, maly vstava vždy ráno o šiestej a celý den je na nohách. a moja polovička je schopná ma zobudiť, len aby niečo bolo, inak budu výčitky. Teraz sme začali bývať po 8 rokoch u mojich rodičov, lebo moje poháre pretiekli a ja som svojej svokre do očí vynadala a povedala, čo si o nej myslím. A jemu som povedala, že idem s nim, alebo bez neho. Prišiel s nami, ale každy den si volajú a do týždna je tam aj tri krát, čo ja ked som tam bola, tak som chodila, len ked on bol v robote, lebo (joj a mna tu nechate sameho?) Ako nemam proti rodičovskej láske nič aj ja svoju mamu milujem, ale nenarobila mi to, čo ona narobila jemu. Od kedy sme tu, nepomáha skoro nič a ja sa normálne teším, kedy pôjde do roboty, aby som bola sama. Ďalší problém nastal v tom, že sme sa akosi našli s tou starou láskou. Ked už nič aspon spolu komunikujeme, ale neviem prečo začínam si uvedomovať, o čo som prišla, pretože sa povahovo s mojou polovičkou totálne odlišujú. Nemôžem to síce celkom posúdiť, lebo s nim nežijem, ale uznáva úplne iné hodnoty v živote ako môj. Môj je schopný svojej 7 ročnej dcére, ktorá má 30 kg povedať, že je tučná. Kym som nezhodila po porodoch kg, tak som bola tučná aj ja. Teraz mám zase malé a ovisnuté prsia. Sa radšej pred nim ani neprezliekam. A vratim sa k názvu svojej témy, že som sklamaná zo svojho života, že som možno svoj osud nasmerovala zlým smerom, že som vtedy nenabrala odvahu bojovať za niekoho, koho som veľmi milovala a teraz sa to nedá vrátiť späť a mne je to tak strašne ľúto. Niekedy mám pocit akoby život popri mne iba prechádzal, ale ja do neho nepatrím. Ja nemôžem ani nič povedať, lebo polovička sa urazí a pokiaľ ja za nim nedôjdem, tak jemu ani nevadí, že som nahnevaná. Cítim totálne sklamanie zo samej seba...
@zuksa Praveže nieje ženatý. Je to ťažké pre mna asi tým, že ja nedokážem byť sebec a povedať svojej polovičke, ja ťa už dávno neľúbim a chcem to ukončiť. Ja na to niesom, akoby som len čakala, že sa to vyrieši za mna, čo viem, že nie, ale ja som bola vždy taký bojko a možno to aj preto takto dopadlo.
@ritusuk nechcem rypat, ja ti to prajem.. len, ze ludia ako ty, mozu tazko radit ludom, ako je napr. zakladatelka tejto temy.. podla vsetkeho ste povahou na mile vzdialene.. ako kazda, ktora tu napise nieco v zmysle 'vzchop sa!, kazdy si je strojcom svojho stastia'.. niektori ludia sa ale nedokazu len tak sami od seba vzchopit.. nemaju na to paky
@anka1984 V poslednej vete si vyjadrila, prečo niektoré ženy, pretože nie si sama, neriešia svoje problémy. Čakáš, že sa to vyrieši za teba, a si taký bojko. A strach brzdí veľmi vela žien. Strach, že to neutiahne, strach, že bude sama, strach že si nikoho nenajde, strach.
@reanda rozumiem, že človek niekedy nechápe, že sa to dá.
@ritusuk Tu nemá zmysel vyskakovať s niakym odlišným názorom, a nedaj bože tu šermovať slovíčkami, že všetko sa dá len treba chcieť, tu treba prepadnúť davovej psychoze a tváriť sa že to je normálne, lebo všade to tak funguje, možno preto, že tam úraduje strach.
@reanda ja som jej len napisala,ze sa to da.mozno tvrdo,ale nejake lutostive ody typu 'ja to mam podobne' jej nepomozu.ja toto mam v rodine,dotycna sa drzi zubami nechtami debila,chceli pomoct nasi,chcela som aj ja pomoct,ale ona len dookola opakuje,ze ona uz nema sily a bedaka.presne tak,kazdy nech si robi po svojom.ale ked uz mam rodinu,treba mysliet aj na to,ako to vnimaju deti alebo napr.aj rodicia,aj im to nepriamo zneprijemnuje zivot.a to je podla mna uz sebectvo...
@anka1984 neviem, aky to je muz, co povie svojej zene ze je tucna a ma ovisnute pria? umna by skoncil. i ked si to mysli, nemal to vyslovit. Zene, ktora mu porodila deti!! aspon ja si myslim. nikdy nieje neskoro vziat si zivot do vlastnych ruk!!!!! toto uz bohuzial s nim lepsie nebude, ked uz teraz mate problemy. ako nehovorim, v kazdom manzelstve to po case ochabne, ale toto je uz asi moc...
@anka1984 necitala som prispevky,ale rozhodne by som si s nim sadla a toto vsetko co si tu napisala by som povedala jemu,no a ze uvazujes na rozvode,podla mna tento vztah nema absolutne ziadnu perspektivu.Ved ty si este mladucka,mas cely zivot pred sebou a toto chces?Mala si silu odist od svokry,aj toto budes mat silu spravit...
@ritusuk tiez s tym suhlasim, ze treba hladat sposoby. Niekedy dokonca planovat kroky na mesiace dopredu. Aj roky. Nie cakat na zazrak do troch dni a nemozne na pockanie. A najlepsie niekoho, kto to vyriesi za nich a oni uz len pridu prevziat vysledok.
@juliana77 naozaj je zle ked sa zena spamata az stretnutim niekho, kto by ju chcel. Nic totiz stale neriesi. Len vidi konecne realnu moznost ako sa niekomudalsiemu zavesit na krk. Dovtedy pasivne trpi a podnika len minimalne kroky, ktore nie su nicim zasadnym. Alebo este aj z nich rychlo cuva ledva zacne. Potom sa divi ze ju muz uz vobec neberie na vedomie.
@slozika Uprimne. Do istej mier y to chapem, ze to nie je lahke. Ale ospravedlnovat sa tym je bezvyznamne. Co jej to pomoze, ked jej vsetci milo a s pochopenim odobria dovody drzat ako hluchy dvere a nic neurobit?
Samotni najblizsi nepomozu. Hej je to zle a smutne. Ale co jej pomoze, ak preto aj ona bude stagnovat? Ze sa nehybu oni, tak ani ona sa neodvazi nic podniknut? Akcia reakcia. Ak ona zacne konat, budu doslova nuteni na novu situaciu reagovat. Ignorovat sa nebude dat. Ale ak nezacne a bude cakat na znamenie z neba alebo niekoho, co akciu spusti, tak moze premarnit kopec casu. Najlepsie ak akciu spusti jej muz lebo bude mat inu a strati posledne ohlady voci anke ako byvalke.
Ver ze este aj ti co jej pisu, ze sa ma pohnut z miesta ju chapu. A skor si myslim, ze prave preto, ze sa ich jej pasivnost tak dotkla, ju pohanaju vpred viac ako ti, co iba sucitia.
@anka1984 nerieš teraz bývalú lásku, v kaviarni, na ulici je každý muž ideálny partner....rieš svoj pohľad na život. niektoré veci berieš veľmi negativisticky, a naopak s niektorými si sa zmierila - napr. intímny život. Všetko je len a len v tvojich rukách, ale riešiť súčasnú situáciu v tvojom manželstve bývalou láskou asi nie je najlepší nápad. Skús zabojovať vo vzťahu s manželom, dobrá psychologička ti určite poradí, ako spracovať niektoré emócie a ako aspoň v niektorých oblastiach života dostať svojho muža tam, kde ho chceš mať. Vieš ono je to ťažké, roky manželovi niečo toleruješ, on to už berie ako normu a potom ti je divné, že to robí, Neber to prosím tak, že ťa obviňujem z toho, ako teraz žiješ, to určite nie, ale musíš byť viac asertívna a presadiť si veci ktoré chceš.
@reanda
poviem ti tak, nikto sa o teba nepostara tak dobre ako ty sama, len ty sama urcujes smer svojho zivota!
@ritusuk ti napisala velmi mudre slova "kto nechce - hlada dovody, kto chce - hlada sposoby"... Moze clovek cely zivot stenat, co vsetko sa neda, aky posraty zivot musi zit, ale nikdy nezazije lasku, nikdy nebude stastny a svoj zivot bude iba prezivat a skonci ako 80 % slovenskych zien, ktore su zatrpknute, nestastne, frustrovane, zavislive, neprajne, hasterive atd - toto nie je prirodzene a normalne, to je dosledkom toho "neda sa"...
Vsetko sa v zivote da, ked clovek naozaj chce, ked ma jasny ciel, ked si uvedomuje hodnotu svojho zivota!
@anka1984
chcem ti povedat, ze ludia ti tu mozu ukazat dvere, ale vojst nimi musis ty sama. Ty sama musis spravit ten krok vpred vo svojom zivote. Spravila si velku chybu, ze si sla do manzelstva s takym clovekom a este ta ani nema rad, nevazi si ta... ale nikto si nezasluzi do konca zivota trpiet kvoli chybe... kazdy ma pravo na druhu sancu.
@anka1984 pises ze by si aj zo zivotom uz skoncila, len kvoli detom tu si, nuz ale aky priklad davas svojim detom??? co sa deje u vas doma to oni presne vidia a zaznamenavaju do svojich hlaviciek a v buducnosti (bohuzial) budu z najvacsou pravdepodobnostou kopirovat!! zda sa ze mas problem sama so sebou a vztahom k sebe, nemas sa dostatocne rada, nevidis sama seba ako rovnocennu s inymi ludmi. nedokazes prijat svoje potreby ako rovnako dolezite ako su potreby ludi v tvojom okoli. pokial si v sebe neurobis poriadok, nezacinala by som si vztah z dalsim muzom, mohol by nakoniec skoncim podobne ako tvoj prvy vztah. a nesuhlasim s tym co tu niektore napisali ze keby si mala 50 alebo 60 tak ok. nie je to ok. zivot mozes zmenit kazdy den. babka mojho priatela odisla od svojho muza ked mala skoro 60 rokov....mala znamost. 🙂 s tymto muzom zije uz vyse 20 rokov a stastnejsich seniorov som este nevidela. a este jedna vec: hlavu hore, nie si prva ani posledna, ja som tiez mala vztah, kde sa ku mne priatel nechoval pekne, a tiez ma to ubijalo a tiez som nebola schopna ten vztah len tak skoncit. ale co ta nezabije to ta posilni. 🙂
@canama Ďakujem. To mi hovorila aj moja kamarátka. Nevidim seba ako rovnocennú, lebo celý život som bola ponižovaná, už od detstva. Vždy sa mi vysmievali. A teraz ked som sa vratila k svojim rodičom pociťujem ako ma stále beru ako dieťa, ktoré aj tak nič nevie. Ja som len vždy chcela, aby všetci boli okolo mňa spokojní a nech som robila, alebo robím čokoľvek nikdy to tak nieje.
@anka1984 nie oni, ty mas byt spokojna. Ale nie podla ich kriterii. Podla seba. Aj keby s nimi hned nesuhlssili. Moji rodiacia vobec nesuhlasia ako zije moj brat. Ibze on je tvrdohlavy. Vzdy si urobil po svojom. A vsetko, co spociatku vyzeralo ako hlupost, postupne do seba zapadlo ako puzzle a priviedlo ho tam, kde je teraz. Hoci nesuhlasia, ale teraz respektuju. Lebo vidia, ze on ciel mal a hoci do neho dosiel inymi cestami ako beznymi, zmysel to malo.
A co je zabavne - teraz mu obcas pisu o radu oni (zije v zahranici).
Tak konaj za seba. Spociatku mozno bude tazke vydrzat, ale zatni zuby, ak vies, ze ty to takto chces. Okolkovanim sa nikam nedostanes, lebi vzdy nechas druhym priestor na manipulacie s tebou (citove vydieranie, ponizovanie a podobne). Hlavne ak si na ich nazore zavisla.
Ako mi povedala jedna dobra kamoska: Concetrate on yourself (sustred sa seba).
Anka, nedaj sa! Píšeš, že najprv ste bývali u svokrovcov, teraz u rodičov. To ste si za tie roky nemohli zadovážiť vlastné bývanie, hoci v podnájme? Vieš, podľa môjho názoru je ideálne, keď mladí bývajú samostatne. Ak ešte o manželstvo stojíš, navštívte manželskú poradňu. Máš ilúzie o svojej bývalej láske, no nevieš aký by bol on po 9. rokoch manželstva.Pritom, ak 50-ročný muž je slobodný je tiež dosť zvláštne. Ak máš pocit že už v manželstve nevydržíš, rozveď sa. No najprv si vylieš dušičku a až potom začínaj nový vzťah. Utekať zo vzťahu hneď do ďalšieho vzťahu je takmer 100% neúspech.
@anka1984 myslela som si, že veľa závisí od tvojho nízkeho sebavedomia. V prvom rade odteraz musíš myslieť na to, aby si bola spokojná TY. Keď budeš spokojná a vyrovnaná ty, bude ťa rešpektovať aj okolie. Nového partnera si preto idealizuješ, lebo on jediný ťa rešpektuje (tým v žiadnom prípade nechcem znižovať jeho kvality). podľa mňa by ti veľmi pomohol psychológ, naučil by ťa správať sa inak ako sa správaš a tým by si donútila okolie, aby ťa vnímalo inak. Držím palce, aby si sa odhodlala nie na zmenu partnera, ale na zmenu samej seba a až potom, keď sa budeš na svet pozerať inými očami, prípadne aj na zmenu partnera.
@anka1984 Zaujimavy pribeh. Ja som za mojim nikdy nedosla k udobreniu a mohol sa hnevat ako len chcel. Som takeho nazoru / skola svojej mamky a babky ktore mali dlhorocne manzelstva/, ze zena nema nikdy doliezat za muzom, od toho su muzi aby doliezali k zenam vraj. neviem ci je to spravny naozor ale tejto zasady som sa drzala cele roky. Zatial to pracovalo ale po mnohych rokoch uz aj neho presla ta trpezlivost doliezat za mnou , takze dneska sme tak, ze obajla sme tvrdohlavci a nedoliezame k sebe. Co sa tyka toho, ze pribratia , tak s tym som veru nikdy nemala problem, skor naopak, ze dobre vyzeram a zacal mne davat tu hnusnu nevsimavost akoby mna za cosi trestal s tym... tak si obcas aj prizna, ze je blbec a mal by sa zmenit a viacej byt okolo mna a vsimat si ma ako chlap. So sexom som nikdy nesuhlasila ak bol zaujem iba z jeho strany, v tom som bola zasadova, treba chciet dvoch, inak to nedopada dobre ak sa zena len obetuje... vsetko sme vysusali. Takze dneska rasej zijeme akoze " bez pravidelneho sexu ". Na svoje stare lasky obcas spominam aj premyslam akeby to asi bolo ale nikdy som neprejavila zaujem o to aby som sa stretla alebo vyhladavala svojim byvalym, oddala som sa manzelovi a z jeho strany je to iste, neviem asi sme nejaki divni ked to ktosi vsetko cita. Dostkomplikovane na pochopenie..
@moonlight1210 Paci sa mne Tvoja rozumna odpoved
@anka1984 Chuda, chapem Ta aj ja si tak stale hovorim, ze vsetkym chcem vyhoviet a vzdy sa mne to obrati tak nejako proti mne a len trpim vnutri zo vsetkeho ako to prezivam a jedo prislovie ktore uznavam a velmi casto opakujuce sa u mna je, ze : Za dobrotu na zebrotu, aspon tak sa to vravievalo.
@anka1984 Nevycitaj si, . ze si bojko. Aj ja som a vzdy som bola. Je vela veci v zivote na ktore si netrufam a radsej do nich nevkrocim, nech ma odsudzuje kto ako chce, ani sa necitim s tym menej cenna. Hlavu hore a skus si dodavat odvahu, to co ja robievam ale casto sa mne nedari...zivot je risk aj manzelstva.
@juliana77 presne v tom strachu opustit partnera po mnoho rokoch zijem aj ja uz velmi dlho a pridali sa mne k tomu este aj uzkosti a depresie, citim sa mizerne zo vsetkeho a nemozem najst sama v sebe odvahu odist a skoncit. Kazdy sme ini, su viacej odvazni a silnejsi ludia lae su aj slabi, ktori potom samozrejme trpia, ale neznamena to, ze takito ludia su zli a netreba ich odsudzovat.
@juliana77 dakujem.to mi vtlkal do hlavy moj otec,aj vdaka nemu vlastne mam tri male deti,s takym vekovym rozdielom.a chlapa s velkym CH.lebo som vedela,ze sa to da aj inak.len netreba hladat dovody,ale sposoby.