Sklamanie, nedôvera a pocit viny. Ako ďalej?

Ani neviem ako začať...potrebujem len sa vyrozprávať a ak sa dá poradiť.. vôbec neviem ako ďalej...som teraz momentálne psychicky zle...a akosi neviem prekusnúť čo sa stalo a čo je,a čo vlastne bude...v skratke k môjmu problemu..som skoro 12rokov vydatá, s manželom máme dve deti, vzťah asi ako každý iný...raz dobrý , raz trošku horší...ale vcelku bol fajn...možno až teraz behom roka..sa dosť pohoršil..viac hádok...podozierania...akosi sme si prestali rozumieť...ale inak sme fungovali vcelku dobre..nevidela som v tom nejaký zádrhel...veľa sa to pohoršilo, keď začal manžel dosť často chodiť s kamarátmi von..vlastne už to bolo pravidlo, každý tt..len kamaráti...už mi to prišlo ,že sa vlastne ani na nič iné neteší, len ako pôjde von..a bude sa baviť...stále sa to predlžovalo..až to ostalo v štádiu chodenia domov až nadránom...a v podnapitom stave..dosť zle som to znášala ...už vtedy som reagovala dosť podráždene, plačlivo..všetko mi bolo ľuto..mňa zo sebou muž neberie..pretože ako vraví, on sa so mňou nebaví..nevie sa tak baviť ako keď som tam neni...skôr viem,že vadím jeho kamarátovi..a on ma tam nechce..pretože som neni taký typ...proste bavím sa svojim spôsobom..nemusím byť stredobodom pozornosti..som skôr tichšia..ale bavim sa..len všetci ostatní to asi vnímajú inak...ale to nie je dôvod..prečo tu píšem..už dlhšiu dobu mi bývalo zle..stále som mala tušenie, že nie je niečo v poriadku...manžel stále na mobile...tvrdil že si píše s kamaarátmi..ale mne to nešlo do hlavy..nič iné doma.len mobil v ruke..chat..a tak...tak raz keď som volala z jeho telefónu mi pípol chat..a kedže už vtedy mi prišlo dosť zle, rozklikla som ho...lebo som v podvedomí tušila že je niečo zle...a tak som sa dozvedela, že sa vlastne stretáva s jednou babou...tiež vydatou..ale bohužial akosi im to prerástlo ..a proste robili to stále,písali si stretali..vtedy sa mi zrutil svet..s manželom sme sa o tom porozprávali..tvrdi mi že s ňou nespal..a boli tam len bozky ale sex nie..neviem , myslím,že vraví pravdu...stretla som sa aj s tou dotyčnou..kedže mi zavolala a poznám ju..a chcela si to vysvetliť...nehnevám sa na ňu..je to fajn baba..má peknú rodinku..len proste sa to stalo...ošial..neviem...ukončila to definitívne...a viem,že sa s ním už nestretne..ani si nepíšu..teda dúfam,že môžem v to veriť..s manželom sme sa síce dohodli,že to skúsime...kedže ako manžel vraví..bolo to len vyvrcholenie našich nezhôd.hádok..a proste bol na nesprávnom mieste..a tak...ale bohužial už to nie je ono...neviem sa sústrediť..jeho to mrzí..ale teraz vlastne rozmýšľa , či to nebol ten okamih ísť od seba...či to nebolo znamenie...chceme to skúsiť..ale je to ešte čestvé...chce to asi čas...len ja to proste nezvládam...nemôžem sa sústrediť..stále plačem...som ako bez duše...som ranená..a strašne mi tým ublížil...neviem či to dokážem spracovať..aj keď sa dosť snažím...lenže vlastne ani manžel teraz po tom nevie čo ďalej..necháva to tak...ako sa to vyvinie...nemôže mi ani povedať že ma ľubi...kedže to nevie....to ma raňuje asi najviac...ja manžela aj presto všetko ľubim....aj keď viem,že možno by to malo byť naopak...možno to chce len čas....musela som si dať predpísať lieky..kedže to fakt nezvládam.....
chcem vás poprosiť o radu...či mámo tento vzťah bojovať...a či myslíte, že sa to môže dať ešte dokopy..a bude to ako predtým...ďakujem za vypočutie.. :(