Skúsenosti s odchodom od rodičov kvôli konfliktom
Ahojte,
obraciam sa na tých z vás, ktorí ste sa v mladšom veku odsťahovali od rodičov kvôli hádkam, agresivite alebo náročnej situácii doma.
Budem veľmi vďačná, ak sa podelíte o svoj príbeh – čo bola tá posledná kvapka, prečo ste sa rozhodli odísť? Ako ste sa potom cítili – bolo vám lepšie, alebo vám to bolo aj ľúto?
A tiež by ma zaujímalo, ako sa vám podarilo postaviť na vlastné nohy.
Za každú skúsenosť alebo radu vopred ďakujem ❤️
Ja som odišla kvôli hádke, len nie s rodičmi ale so súrodencami. Od mojich 13ich rokov stále hádky, sestra ma aj bila a v 20ke som odišla
@sarakk
Ahoj, odišla som asi 2 týždne po maturite. Už posledný ročník som si hľadala prácu - istotu. Uška som do DE robiť aupair. Počas jarných prázdnin som tam bola týždeň na skúšku, klaplo to.
Mala som úžasnú rodinu, strechu nad hlavou, platili mi kurzy a "vreckové". Brali má skutočne ako dospelý dcéru. Pre mňa to bola záchrana pred psychozrutenim alebo niečím horším. Závislosti v rodine (nie moje).
Konečne som začala žiť a cítiť sa po rokoch dobre.
Druhá varianta môže byť aj opatrovateľka starých ľudí. Potrebuješ kurz a jazyk na požadovanej úrovni. Odpo*rúčam rakúsky Hilfswerk (Wieden) alebo Charitas.
Tam máš tiež bývanie a stravu v rámci práce.
No ak si mladá, skús najskôr tu aupair 🙂. Potom sa odštartuje s a môžeš preskočiť časom do gastronómie. Tiež máš väčšinou ubytko plus stravu. Stále hovorím o zahraničí, gastro odporúčam v AT, 4 * hotely. Neboj sa toho, vedela som len jazyk a predsa som zvládla robiť čašníčky aj bez vylúčenia.
Toto sú práce, ktoré všetky ponúkajú ubytovanie aj stravu, výplatu. Časom sa rozhodneš, čo chces robiť ďalej.
Ja som nemala nikdy dobrý vzťah s mamou, to je dlhá história a ako som išla na vysokú, odišla som z domu žiť s priateľom na privát. Je tomu už 20 rokov, s mamou som síce v kontakte , ale sporadickom, vidíme sa tak trikrát ročne. Z priateľa je teraz už manžel, máme svoje bývanie, tri deti a neľutujem nič.
@sarakk môj otec veľa pil a bol žiarlivý každodenne sa hádal s mamou atď. niekedy sa to nedalo vydržať no na druhej strane som sa snažila podržať a stáť pri svojej mame nakoľko mám aj mladších súrodencov vedela som aké to je zlé pre mňa a mamu nie to ešte pre nich,no keď som si našla priateľa a prácu v 18 rokoch som sa odsťahovala a odvtedy žijem úplne kľudný život na druhej strane mi ich bolo ľúto a hlavne mami,že som odišla a nechala ju v tom :/ ale ona sa nechcela nikdy rozviesť bála sa,že by to s nami sama nezvládala hlavne finančne. Od toho dňa som si povedala,že v živote nechcem takého človeka vedľa seba ako je môj otec hoci je to super človek ale žiarlivosť a alkohol robia v živote veľa 🙂 hold už mám svôj život,svôjho manžela s dieťatkom a žijeme si ako šťastná rodina,maminu pravidelne navštevujem,vypočujem a otec sa už odvtedy tiež polepšil 🙂
Neplánovane a postupne som odišla v 17r k teraz už manželovi. Ale plán bol taký, že zmaturujem a odchádzam robiť aupair. Doma ma nik priamo neterorizoval ale cítila som sa tam taká navyše, od svojich 12-13r, nulový záujem. Vzťahy sú do dnes veľmi vlažné s celou rodinou.
@sarakk
Ahoj, odišla som asi 2 týždne po maturite. Už posledný ročník som si hľadala prácu - istotu. Uška som do DE robiť aupair. Počas jarných prázdnin som tam bola týždeň na skúšku, klaplo to.
Mala som úžasnú rodinu, strechu nad hlavou, platili mi kurzy a "vreckové". Brali má skutočne ako dospelý dcéru. Pre mňa to bola záchrana pred psychozrutenim alebo niečím horším. Závislosti v rodine (nie moje).
Konečne som začala žiť a cítiť sa po rokoch dobre.
Druhá varianta môže byť aj opatrovateľka starých ľudí. Potrebuješ kurz a jazyk na požadovanej úrovni. Odpo*rúčam rakúsky Hilfswerk (Wieden) alebo Charitas.
Tam máš tiež bývanie a stravu v rámci práce.
No ak si mladá, skús najskôr tu aupair 🙂. Potom sa odštartuje s a môžeš preskočiť časom do gastronómie. Tiež máš väčšinou ubytko plus stravu. Stále hovorím o zahraničí, gastro odporúčam v AT, 4 * hotely. Neboj sa toho, vedela som len jazyk a predsa som zvládla robiť čašníčky aj bez vylúčenia.
Toto sú práce, ktoré všetky ponúkajú ubytovanie aj stravu, výplatu. Časom sa rozhodneš, čo chces robiť ďalej.
@anonym_68b099 len ku HW alebo C potrebuje Heimhelferin kurz tu v AT, SK OP kurz neberú
@sarakk život je nepredvídateľný, nik nevie aké to bude u teba, možno vyhráš Loto a bude super, možno si rýchlo nájdeš životnú lásku a budete to ťahať spolu, možno to bude ťažšie. Prvoradé je či máš ukončenú školu a si zdravá? Ak máš ukončenú školu a si zdravá kľudne chod do toho, peniaze budeš mať z práce a nejaký čas či dlhší alebo kratší podľa toho čo život prinesie môžeš žiť v nejakom spolubývaní. Toxické prostredie doma ti nič dobré neprinesie do života.
Ja som odisla z domu neskor, lebo som nemala na najom. Ale tiez tam boli zle vztahy. Nakoniec som odisla do zahranicia a domov chodim len obcas. Vztahy sa odvtedy zlepsili.
@sarakk v 18tich, tretí rocnik strednej skoly. Popri som brigádovala v pizzerii…. Odchod neznamená koniec rodičovstva, koniec kontaktu….za mňa to bolo ešte horšie, nezvládala som platiť nájom a študovať😵💫 totálne som zo seba spravila žobráčku, na výšku som sa vykašľala…. S odstupom času to ľutujem.
Keby som bola taká mladá a doma by to nebolo ok išla by som pracovať do zahraničia
Ja som odišla v 16 rokoch, moje sestry v 15 rokoch.
@sarakk ja som už pred maturitou oznámila mame, že pôjdem do podnájmu. Už som brigádovala počas školy, sľúbili mi aj trvalé zamestnanie, takže to bolo ľahšie. V deň, keď som dostala maturitné vysvedčenie som sa aj sťahovala. Čiže 2 míľniky v živote. Ale nebolo to kvôli hádkam ani nič také, len som chcela mame dokázať, že sa viem o seba postarať.
Ja som sa odsťahovala až neskôr. Odišla som do podnájmu, neskôr už do svojho. S matkou som nikdy nemala dobré vzťahy, vychovávala ma sama, som jedináčik, bola na mňa neskutočne naviazaná, nemohla som nikam chodiť, keď som aj išla von s kamoškami, tak akože mala rovnakú cestu a išla za nami. Dopadlo tak, že celú pubertu som bola doma zavretá, lebo kto by chcel, aby kamoška išla von s mamou? Takže som sa vzdala kamošiek, len nech mi nerobí hanbu. Potom zase na mňa nahučala, že nemám kamošky. No asi kvôli komu? Neznášala, keď som jej povedala svoj názor. Neznášala, keď som nechcela jesť jedlo, ktoré neľúbim, napr. špenát a bolo tam viacej toho. Keď som niečo nespravila hneď bolo zle. Pred druhými som väčšinou bola to nevďačné decko, čo neposlúcha a robí napriek. Pamätám si, ako raz mi dala vonku facku mala som asi 16 alebo 17 rokov. Stretla sa s kamoškou a zase sa jej sťažovala na mňa. Ja som stála vedľa a povedala som, že ale veď ty si to tak chcela a bum už mi išla jedna facka. Alebo keď som jej napravila kapucňu na bunde zase bolo zle a už sa jej nemám nikdy dotýkať. Keď som upratala, tak chodila a kontrolovala to po mne. Nachádzala chyby aj tam kde neboli. Ak som navarila, tak to vyhodila do smetiaka, lebo kto to bude "žrať a pri tom nevarím zle, len proste jej sa to nepáčilo. Ale v zápätí ma zvozila pod čiernu cez, že som lenivá a neviem ani uvariť. Lebo veď za všetko môžem ja, vždy ja som bola tá zlá. Nikdy ma neobjala, nedala pusu, nemohla som sa jej s ničím zdôveriť, vždy to boli blbosti, lebo veď som mladá a viem o živote veľké ho... Na jednej strane ma až prehnane ochraňovala a pomaly bez som nemohla ísť na wc a na druhej strane nulový záujem o moje pocity a potreby a ponižovala ma stále. Nechápem túto schizu dodnes. Po škole som sa zamestnala a začala som si šetriť, keď som mala ako tak dosť finančných prostriedkov, tak som išla do podnájmu. Teraz s odstupom času vidím, že asi má narcistickú povahu, lebo ona je tá naj a ostatní sú zlí. Bývam sama už niekoľko rokov. Matku vidím max raz za rok, niekedy aj to nie, aj to len keď sa náhodou stretneme v meste odkiaľ pochádzam a idem si niečo vybaviť tam. Ani nevie kde bývam a poviem ti lepšie sa mi dýcha. Našla som si priateľa a jeho mamina je poklad. Na to čo sa hovorí o svokrách, tak tá moja budúca je anjel. Mám s ňou lepší vzťah ako s mojou matkou. Vieme sa zasmiať, vie ma vypočuť, nebagatelizuje moje problémy. Proste asi samé nebo mi ju zoslalo za život s mojou matkou. Len z celého tohto si nesiem traumu mať deti. Bojím sa, že budem rovnaká matka ako tá moja. Preto asi deti ani nechcem mať, aj keď hodiny horia a aj keď sama pred sebou mám hrubý štít, že ich nechcem, tak v kútiku duše aj keď si to nechcem priznať, tak po nich túžim a po 30tke stále viac 🤔 Len nechcem im spraviť a pripraviť, taký život ako mne moja matka 🤔
@anonym_810481 ak vieš na sebe pracovať, nemusíš byť ako tvoja mama - a hlavne máš inú svokru, ktorá ti ukázala že to ide aj inak… nemusíš sa materstva báť… držím palce 💪
Ja som odišla v 16 rokoch, moje sestry v 15 rokoch.
@anonym_149df3 a kam ste prosím ta odišli v takom veku?
@anonym_149df3 a kam ste prosím ta odišli v takom veku?
@bielasovicka Do podnájmu. A pracovali sme. Sestry nemajú dokončené školy. Ja som si školu dokončila.
Ja som doslova utiekla z domu. V deň mojich osemnástin ma mama zase poriadne zbila, tak som utiekla cez okno, ale zachytila ma za vlasy a dosť mi ich vytrhla. Chytila som sa prvého chlapa, ktorého som stretla, lebo v tej chvíli bolo pre mňa všetko lepším riešením než to niekoľkoročné týranie...
Ak ti môžem poradiť, ak odísť, tak sa určite nechytaj prvého chlapa, čo ti život privedie do cesty. Skús sa zamestnať a odísť aspoň s pár eurami. Držím palce.
U rodičov má mladý človek zázemie, za pomoci ktorého si pripravuje dobrú budúcnosť. Závisí od toho mladého človeka, či chce zostať niekde v spodine bez vzdelania, vlastného bývania, živorením, nezáleží mu na budúcnosti, iba na tom, aby si v prítomnosti život užíval. Taký potom má aj konflikty s rodičmi, ktorým závisí na dobrej budúcnosti dieťaťa. Ak to dieťa neprijme a život chce užívať, niet sa čo čudovať, že v rodine sú hádky, nielen medzi dieťaťom a rodičmi, ale aj medzi rodičmi, ktorí sa vzájomne obviňujú z toho, aké ich dieťa je. A dieťa odchádza z domu, ale vidina dobrej budúcnosti je v nedohľadne a možno ani nikdy nebude. Tak sa najmä dievčatá stávajú ľahkou korisťou pre rôznych úchylákov alebo sa ich ujmú pasáci ak nemá to dievča peniaze ani bývanie. Aj rodičia musia pre svoje deti vytvoriť maximálne podmienky doma pre ich vzdelávanie a učiť ich finančnej gramotnosti, v živote veľmi potrebnej. Ja som mala všetky deti doma až do takmer 30 rokov. Po ukončení VŠ bolo treba šetriť na bývanie, zabezpečiť dobrú prácu a až potom samostatnosť A také niečo je bonusom pre budúci dobrý život, v ktorom sa mladý dokáže postarať sa sám o seba a neskôr o svoju rodinu. Chce to len trpezlivosť a jasný cieľ mladého človeka, čo chce v živote dosiahnuť. Musí si však byť vedomý toho, že to, čo od neho žiadajú rodičia je iba pre jeho dobro a ak ho chce dosiahnuť, musí sa aj prispôsobiť bez ohľadu na svoj vek. Ak má niekto 18, neznamená to, že má všetky podmienky k dobrému životu samostatne. Skôr naopak, v tom veku potrebuje najviac pomoc od skúsených starších, inak ľahko spraví prešľapy a zničí si život.
Ja som sa odsťahovala až neskôr. Odišla som do podnájmu, neskôr už do svojho. S matkou som nikdy nemala dobré vzťahy, vychovávala ma sama, som jedináčik, bola na mňa neskutočne naviazaná, nemohla som nikam chodiť, keď som aj išla von s kamoškami, tak akože mala rovnakú cestu a išla za nami. Dopadlo tak, že celú pubertu som bola doma zavretá, lebo kto by chcel, aby kamoška išla von s mamou? Takže som sa vzdala kamošiek, len nech mi nerobí hanbu. Potom zase na mňa nahučala, že nemám kamošky. No asi kvôli komu? Neznášala, keď som jej povedala svoj názor. Neznášala, keď som nechcela jesť jedlo, ktoré neľúbim, napr. špenát a bolo tam viacej toho. Keď som niečo nespravila hneď bolo zle. Pred druhými som väčšinou bola to nevďačné decko, čo neposlúcha a robí napriek. Pamätám si, ako raz mi dala vonku facku mala som asi 16 alebo 17 rokov. Stretla sa s kamoškou a zase sa jej sťažovala na mňa. Ja som stála vedľa a povedala som, že ale veď ty si to tak chcela a bum už mi išla jedna facka. Alebo keď som jej napravila kapucňu na bunde zase bolo zle a už sa jej nemám nikdy dotýkať. Keď som upratala, tak chodila a kontrolovala to po mne. Nachádzala chyby aj tam kde neboli. Ak som navarila, tak to vyhodila do smetiaka, lebo kto to bude "žrať a pri tom nevarím zle, len proste jej sa to nepáčilo. Ale v zápätí ma zvozila pod čiernu cez, že som lenivá a neviem ani uvariť. Lebo veď za všetko môžem ja, vždy ja som bola tá zlá. Nikdy ma neobjala, nedala pusu, nemohla som sa jej s ničím zdôveriť, vždy to boli blbosti, lebo veď som mladá a viem o živote veľké ho... Na jednej strane ma až prehnane ochraňovala a pomaly bez som nemohla ísť na wc a na druhej strane nulový záujem o moje pocity a potreby a ponižovala ma stále. Nechápem túto schizu dodnes. Po škole som sa zamestnala a začala som si šetriť, keď som mala ako tak dosť finančných prostriedkov, tak som išla do podnájmu. Teraz s odstupom času vidím, že asi má narcistickú povahu, lebo ona je tá naj a ostatní sú zlí. Bývam sama už niekoľko rokov. Matku vidím max raz za rok, niekedy aj to nie, aj to len keď sa náhodou stretneme v meste odkiaľ pochádzam a idem si niečo vybaviť tam. Ani nevie kde bývam a poviem ti lepšie sa mi dýcha. Našla som si priateľa a jeho mamina je poklad. Na to čo sa hovorí o svokrách, tak tá moja budúca je anjel. Mám s ňou lepší vzťah ako s mojou matkou. Vieme sa zasmiať, vie ma vypočuť, nebagatelizuje moje problémy. Proste asi samé nebo mi ju zoslalo za život s mojou matkou. Len z celého tohto si nesiem traumu mať deti. Bojím sa, že budem rovnaká matka ako tá moja. Preto asi deti ani nechcem mať, aj keď hodiny horia a aj keď sama pred sebou mám hrubý štít, že ich nechcem, tak v kútiku duše aj keď si to nechcem priznať, tak po nich túžim a po 30tke stále viac 🤔 Len nechcem im spraviť a pripraviť, taký život ako mne moja matka 🤔
@anonym_810481 Určite budeš výborná mama, budes sa snažiť byť úplne iný človek ako tá tvoja.
Ja som sa odsťahovala až neskôr. Odišla som do podnájmu, neskôr už do svojho. S matkou som nikdy nemala dobré vzťahy, vychovávala ma sama, som jedináčik, bola na mňa neskutočne naviazaná, nemohla som nikam chodiť, keď som aj išla von s kamoškami, tak akože mala rovnakú cestu a išla za nami. Dopadlo tak, že celú pubertu som bola doma zavretá, lebo kto by chcel, aby kamoška išla von s mamou? Takže som sa vzdala kamošiek, len nech mi nerobí hanbu. Potom zase na mňa nahučala, že nemám kamošky. No asi kvôli komu? Neznášala, keď som jej povedala svoj názor. Neznášala, keď som nechcela jesť jedlo, ktoré neľúbim, napr. špenát a bolo tam viacej toho. Keď som niečo nespravila hneď bolo zle. Pred druhými som väčšinou bola to nevďačné decko, čo neposlúcha a robí napriek. Pamätám si, ako raz mi dala vonku facku mala som asi 16 alebo 17 rokov. Stretla sa s kamoškou a zase sa jej sťažovala na mňa. Ja som stála vedľa a povedala som, že ale veď ty si to tak chcela a bum už mi išla jedna facka. Alebo keď som jej napravila kapucňu na bunde zase bolo zle a už sa jej nemám nikdy dotýkať. Keď som upratala, tak chodila a kontrolovala to po mne. Nachádzala chyby aj tam kde neboli. Ak som navarila, tak to vyhodila do smetiaka, lebo kto to bude "žrať a pri tom nevarím zle, len proste jej sa to nepáčilo. Ale v zápätí ma zvozila pod čiernu cez, že som lenivá a neviem ani uvariť. Lebo veď za všetko môžem ja, vždy ja som bola tá zlá. Nikdy ma neobjala, nedala pusu, nemohla som sa jej s ničím zdôveriť, vždy to boli blbosti, lebo veď som mladá a viem o živote veľké ho... Na jednej strane ma až prehnane ochraňovala a pomaly bez som nemohla ísť na wc a na druhej strane nulový záujem o moje pocity a potreby a ponižovala ma stále. Nechápem túto schizu dodnes. Po škole som sa zamestnala a začala som si šetriť, keď som mala ako tak dosť finančných prostriedkov, tak som išla do podnájmu. Teraz s odstupom času vidím, že asi má narcistickú povahu, lebo ona je tá naj a ostatní sú zlí. Bývam sama už niekoľko rokov. Matku vidím max raz za rok, niekedy aj to nie, aj to len keď sa náhodou stretneme v meste odkiaľ pochádzam a idem si niečo vybaviť tam. Ani nevie kde bývam a poviem ti lepšie sa mi dýcha. Našla som si priateľa a jeho mamina je poklad. Na to čo sa hovorí o svokrách, tak tá moja budúca je anjel. Mám s ňou lepší vzťah ako s mojou matkou. Vieme sa zasmiať, vie ma vypočuť, nebagatelizuje moje problémy. Proste asi samé nebo mi ju zoslalo za život s mojou matkou. Len z celého tohto si nesiem traumu mať deti. Bojím sa, že budem rovnaká matka ako tá moja. Preto asi deti ani nechcem mať, aj keď hodiny horia a aj keď sama pred sebou mám hrubý štít, že ich nechcem, tak v kútiku duše aj keď si to nechcem priznať, tak po nich túžim a po 30tke stále viac 🤔 Len nechcem im spraviť a pripraviť, taký život ako mne moja matka 🤔
@anonym_810481 Nerozmýšľala si prečo je mama taká? Na jednej strane ťa ako svoje dieťa ľúbila a snažila ochrániť, no zároveň ťa aj nenávidela. Pravdepodobne je príčinou tvoj otec alebo tvoj príchod na svet,... Ak chceš mať pokoj na duši a pochopiť mamu, trochu popátraj. Možno jej bolo veľmi ublížené a ona podvedome to prenášala na teba a chcela z teba dokonalú, aby si netrpela ako ona. Snaha dosiahnuť dokonalosť prekročila hranice tyranizovania. To si ešte dobre dopadla, no keby si bola slabšej povahy a nenašla partnera akého máš, mohlo to mať aj psychické následky. Si chválihodne silná a drž sa.
U rodičov má mladý človek zázemie, za pomoci ktorého si pripravuje dobrú budúcnosť. Závisí od toho mladého človeka, či chce zostať niekde v spodine bez vzdelania, vlastného bývania, živorením, nezáleží mu na budúcnosti, iba na tom, aby si v prítomnosti život užíval. Taký potom má aj konflikty s rodičmi, ktorým závisí na dobrej budúcnosti dieťaťa. Ak to dieťa neprijme a život chce užívať, niet sa čo čudovať, že v rodine sú hádky, nielen medzi dieťaťom a rodičmi, ale aj medzi rodičmi, ktorí sa vzájomne obviňujú z toho, aké ich dieťa je. A dieťa odchádza z domu, ale vidina dobrej budúcnosti je v nedohľadne a možno ani nikdy nebude. Tak sa najmä dievčatá stávajú ľahkou korisťou pre rôznych úchylákov alebo sa ich ujmú pasáci ak nemá to dievča peniaze ani bývanie. Aj rodičia musia pre svoje deti vytvoriť maximálne podmienky doma pre ich vzdelávanie a učiť ich finančnej gramotnosti, v živote veľmi potrebnej. Ja som mala všetky deti doma až do takmer 30 rokov. Po ukončení VŠ bolo treba šetriť na bývanie, zabezpečiť dobrú prácu a až potom samostatnosť A také niečo je bonusom pre budúci dobrý život, v ktorom sa mladý dokáže postarať sa sám o seba a neskôr o svoju rodinu. Chce to len trpezlivosť a jasný cieľ mladého človeka, čo chce v živote dosiahnuť. Musí si však byť vedomý toho, že to, čo od neho žiadajú rodičia je iba pre jeho dobro a ak ho chce dosiahnuť, musí sa aj prispôsobiť bez ohľadu na svoj vek. Ak má niekto 18, neznamená to, že má všetky podmienky k dobrému životu samostatne. Skôr naopak, v tom veku potrebuje najviac pomoc od skúsených starších, inak ľahko spraví prešľapy a zničí si život.
@evkatk ale toto je možné len v prípade, ak aj rodičia vytvoria priestor pre svoje deti. No žiaľ, nie všetci rodičia to dokážu a niekedy od nich utiecť je jediná cesta
@anonym_68b099 len ku HW alebo C potrebuje Heimhelferin kurz tu v AT, SK OP kurz neberú
@anonym_b70cd7
Nie v zariadení, ale ako 24/7 opatrovateľka na živnosť stači obyčajný kurz. Žiadny Heimhilfe kurz sa nevyžaduje. Je to opatrovanie formou turnusov.
@anonym_b70cd7
Nie v zariadení, ale ako 24/7 opatrovateľka na živnosť stači obyčajný kurz. Žiadny Heimhilfe kurz sa nevyžaduje. Je to opatrovanie formou turnusov.
@svetlonos jaj tam nie nepotrebuje
aky vek si predstavujes pod mladsim vekom? moj manzel odisiel od matky ked mal 21 rokov do vlastneho bytu. neviem ako to bolo s hypotekami vtedy. ale po skole pracoval v IT oblasti, takze zarabal trochu lepsie ako priemer.
a prenho to bolo najlepsie mozne riesenie a nikdy to nelutoval. doteraz ma s matkou velmi zly vztah a viac menej ju len toleruje. ja ju ani nevolam svokra a stretavame sa nastastie tak 4-5x do roka na max. 2 hodiny. s otcom ma tiez vlazny vztah, ale kusok lepsi.