Som ja tá zlá?
Mozno sa potrebujem len vyrozpravat, alebo pocut ci som naozaj ja ta zla? Ide o to, ze mam iba mamu, ktora byva 60km odomna. Ked som bola este na zakladke, nasla si priatela a vsetko bolo v pohode, az kym si nevzali soolocbu hypoteku, on zacal pit, hrat automaty. Cca 6rokov trvalo psychicke tyranie na mne aj na mame az to prerastlo vo fyzicke nasilie voci mame a tak som volala policajtov. Ano, vzali ho, odsedel si asi polroka a bol na lieceni. Ale jeho rodina velmi tlacila na moju mamu, ze spolu veeela prezili (poznali sa davno predtym ako zacali spolu randit), ze ved sa maju radi, maju spolocny byt,…. A co sa nestalo? Vzali sa, ano je to sproste, nezodpovedne, na p*cu. Ja som odprisahala ze do toho bytu nevstupim kym tam bude on a ak raz budem mat deti, nebudu tam chodit. Mam dve deti, 1,5r a este ani raz neboli u babky🤷🏻♀️. Mamina ma nepriamo stale tlaci do toho ze ved je to za nami, on je vylieceni, je v pohode, atd. Ale ja mam z toho celeho traumy doteraz, ked pocujem jeho meno, zacujem niekde podobny kasel, hlas, mam zimomriavky a vsetko sa mi vracia. Som ja ta zla, ze sa nechcem udobrit a odpustit?
Máš na to právo ho vyčiarknuť zo svojho života.
A je veľký rozdiel odpustiť alkohol a odpustiť fyzické násilie.
Mama moze prist.On sa ospravedlnit. Ty odpustit..Je mnoho sposobov.
Tvoja matka je dospela, veru neurcuj jej zivot - a to iste povedz aj jej!!! Si dospela, nech neurcuje zivot ona zebe a za vinu nech si radsej dava vedome ublizovanie na zdravi vlastnej dcery!
A uvidis, ze ti uz nikdy nepovie aby di k nim prisla. Pises ze mate super vztah ….
To ti uveri mozno ten, kto to nezazil- zit s rodicovym debilnym partnerom, ktory oacha na tebe svojim chovanim akykolvek druh nadilia. Matka, namiesto toho aby ta chranila, riesila seba….
Moze Bohu dakovat, ze mate ako pises „ super vztah“
Ona nech ponojne vo svojom zivote trpi - jej vedome rozhodnutie - teba a zvlast nale deti nech laskavo vynecha! Uz na tebe napachala dost skôd.
Tebe radim - ries seba a svoj postoj k tomu co sa ti stalo. Nie aby si bola dobrucka a odpustila, ake aby ta to prestalo zozierst vnutorne. Nici to len teba.
Baby dakujem za vsetky spravy. V prvom rade je podla mna obrovsky rozdiel v tom odpustit to niekomu kto je priama rodina (otec, dedko, brat,…) a niekomu kto je uplne cudzi. To ze s nami zil, neznamena ze som ho prijala za clena rodiny, on ma nevychovaval, neprispieval mi na konicky, nemal somnou nic spolocne, bol len spolubyvajuci. Ja to neviem na 100% ci si vypije/nevypije, nepytam sa nanho, nepytam sa na zivot a nim. Ked sa riesilo to ze sa daju dokopy, mamina mi povedala ze ak by zacal, ak by jej ublizil, nepovedala by mi to lebo nechce aby som sa kvoli nej trapila. Byva s nimi sice este moj brat, ale ten je vacsinu casu mimo domu a on sa napr s nim nebavi.