Som mimo ja alebo svokra?

Ahojte , už dlho som rozmýšľala ze sem napíšem moju “ kauzu” zo svokrou. Pretože podla môjho manžela som divná ja , nie jeho mama. Cez leto som rodila prvý krát ( mám 23 rokov ). Keďže ma nechali prenášať dva týždne od termínu pôrodu moja mamina čerpala dovolenku presne vtedy keď ja som ešte nerodila. Chcela byt u nás doma a pomáhať mi. Nakoľko to nevyšlo už chodila do práce na dlhý, kratky týždeň. Priateľ pracuje od rana 9 do večera 19. A povedal jeho mamičke mojej svokre aby mi chodila pomáhať s bábätkom . Bývajú vedla nás ako sa povie na jednom dvore. Mamička sa veľmi vžila do role a nedala mi prvé dva mesiace od narodenia našej dcéry žiť. Chodila k nám bez klopania , budila ma , keď som vysla von s kočíkom vytrhla mi ho z rúk zo slovami “ daj mi ju “ malá často plakávala . Svokra z toho obvinila mňa že to plače lebo mám zlé mlieko mám ju hneď prestat kojiť to je určite mnou a malú boli bruško. Za každé zamrnčanie malej k nám doslova doutekala a vytrhla mi to malé krehké babenečko z rúk a odmietala mi ju vrátiť aj po tom čo som ju o to prosila. Kľudne ju takto natriasala aj 2-3 hodiny a malá revala ešte viac lebo určite citila zo mna ten strašný stres a tlak. Toto sa opakovalo deň čo deň. Schudla som 15 kíl a za každé zamrnčanie malinkej som chytala paniku že zas bude načúvať pod oknom a dobehne. Manželovi som sa to snažila vysvetlit milo aby sa neurazil že nechcem jeho mamu. Samozrejme že mi povedal že on s ňou problém nemá mám si to riešiť ja. Nechcela som robiť zbytočne dusno na jednom pozemku ale bolo to čoraz horšie. Stále sa to opakovalo deň čo deň. Svokra úplne vyšinuto načuvala kedy niečo začuje aby mohla dobehnúť. Chodila mi uspavat malú nasilu aj keď som ja povedala že netreba nemusíte chodiť a hovorila malej debilnu básnickú kde sa prezyvala jej mamičkou. A stále v kuse ja som tvoja mamička . Jedného dňa už keď k nám vtrhla a išla mi malú zase brať som jej vykričala do tváre že ju tam nechcem , malú jej nedám a to čo mi robí ma psychicky ničí a deptá. Už keď muž videl keď prišiel že som len sedela a plakala a nechcela na neho ani pozrieť až vtedy jej išiel dohovoriť aj on. Od vtedy mi píše správy či môže prísť, pýta sa či si môže malú zobrať na ruky… Malá ma už 5 mesiacov ale ja svokru neznášam stále. Aj keď sa snažím neviem sa ani tváriť na ňu pekne. Malú jej nedávam na stráženie nikdy. Neverim tej žene. Už máme doma chvála panu Bohu pokoj. Ale občas keď ešte malá plače príde na mna taká chvilkova úzkosť že zase príde. Ale nepríde … keď som o tom povedala manželovi že jej proste neverim a malú jej určite nenecham povedal že to mám riešiť potom ja zo sebou u nejakeho odborného doktora pretože mamička iba pomahala .
Ďakujem že ste sa dostali s čítaním až sem . A teraz moja otázka znie som chybná ja ? Alebo svokra ?

Manželovu odpoved už viem… 🫣😁