Som naozaj iba naivná?

@moonlight1210 👏👏👏👏
je to neuveriteľné, píšeš akoby si ho poznala osobne..akoby si ho poznala lepšie ako ja.

@borkavan ked jej chce dat 200 eur, tak nech jej vrati, co mu pozicala. Az vyrovna vsetky dlhy, potom jej moze dat na kociar. A nie, nepoznam, ake je to byt tak v tiesni, ze by mi trebalo 200 eur od takehoto individua. Ale ved kocik sa da kupit novy aj za 300 eur a pouzivany az za menej. Presne ako pise moonlight, naozaj by sa jej to vratilo, presne to som chcela napisat "ja sa tak snaziiiiiim, preco nemozeme byt rodina?". Len mu neposkytnut ziadnu skrytu nadej, ze ju lahko zlomi. Lebo ak sa budu bavit, ak sa budu stretavat, bude tu sancu citit. Ako zena, co ma kamarata s vyhodami a tajne dufa, ze prave ona ho zmeni a on sa do nej zamiluje a bude to viacej, ved on musi nieco citit, inac by jej nevolal 2x tyzdenne. 😝

@vecnenaivna Áno, píše ti úplnú pravdu, ale nič neuveriteľné na tom nie je. Ten tvoj je totiž učebnicový príklad blbečka a takého už skúsenejšia žena obíde.

@moonlight1210 preboha, ja som nikde nenapísala, aby sa k nemu vrátila!!!!! NIE. Asi si tozle pochopila. Len jej píšem, že ona sama bude mať také pohnútky... pôrod, hormony, prvé usmevy malého, prevalenie sa... ale nech vydrží a nepoddá sa.

ale ten kočiar a iné prachy treba od neho brať, pokial dáva.
Asi nemáš skúsenosť so závislákom, ked takto píšeš. Tiež som tak písala, ale vlastná skúsenosť.
Otec môjho dieťaťa je tiež závislák... poznám to v priamom prenose. Ja som ho vykoppla, ked mal malý 9 mesiacov.
Viem, že sa nikdy nezmení, ale našťastie robí a ked donesie prachy alebo malému kupi hračky alebo vyhrá v automatoch a volá mi, nech si rýchlo prídem pre prachy, tak letím. Každé euro dobré. Minule mi ich dával trasúcimi sa rukami, práve vyšiel z herne, celý sa triasol..vyžobrala som od neho ešte viac, lebo som videla koľko vela vyhral. Našťastie. Povedal, že za zbytok malému niečo kupi....hovno... do hodiny to zas prehral, ale to, čo mi dal vtedy, mi zostalo a minula som na malého...
Ked dávajú, treba brať aj od feťáka-závisláka...je to jedno. Navyše to dáva bez papiera, ste sami, žiadny svedkovia a tak keby niečo hovoril na súde... že kolkokrát dal prachy, to poprem. Slovo proti slovu.
život ma naučil.
@vecnenaivna
@tt247

@vecnenaivna ahoj, pises, ze ho potrebujes, ze ty a baby ho potrebujete? Nie nepotrebujes takehoto cloveka ani v tvojom ani v zivote tvojho babatka. Vela zien, ktore ziju v nestastnom vztahu kvoli detom robia to najhorsie co mozu robit svojmu dietatu, lebo dieta vnima uplne vsetko. A ked chces mas spokojne a stastne babatko musis byt v prvom rade stastna ty. Pri myslienke, ze budes s baby sama mozno nie si stastna, ale nebudes ani prva a ani posledna, a vsetko casom preboli a bude len lepsie. A ver mi ked sa ti narodi babatko tak to ta zahrnie takou laskou, ze nebudes mat ani cas a ani chut vyplakavat za neschopnym chlapom. Vela stastia ti prajem, aby bolo babatko zdrave, lebo to je najdolezitejsie😊

@majka99999 dobre sa ti hovorí, ked si to nezažila. A vlastne, tiež som takto hovorila iným a radila, dokedy som to sama neprežila.
Ale je sakra rozdiel, či bývaš sama s dieťaťom a máš hypoteku alebo či bývaš s rodičmi.
ver mi, tu doslova platí "sýty hladnému neverí".
alebo skôr "sýtemu sa ľahko radí"
ked si takto predstavím pred rokom ako som hladovala... fúúúha. našťastie malý nič nepocítil, po žiadnej stránke.

@majka99999
@vecnenaivna
@moonlight1210
@tt247 troška zo psychologie závisláka - závislák si NIKDY neodkladá peniaze, málokedy vracia. to, čo má, nejaké získal si od neho buď druhí hned zoberú hocijakým spôsobom - násilím, alebo len vytrhnutím z ruky, alebo prosením hneď v ten moment ako ich má tie prachy. Jeho mozog funguje inak - proste bud tie prachy hneď otočí do drogy, stroja, alkoholu, alebo v slabej chvílke ich ponukne niekomu najbližšiemu a vtedy treba brať.
Lebo, keď si nezoberieš tie prachy, aj tak skončia v droge, v stroji, v krčme...
závislosť je choroba, na ktorú neexistujú lieky podľa mňa. ☹ ☹

Preto ak ti bude ponukať prachy neváhaj. Prečo? Lebo ak si ich ty nezoberieš, tak ich prefetuje alebo pregembluje... alebo mu ich niekto zoberie násilím, komu napr. dlží.

@borkavan ja nevravim, nech ich nevezme. Ja vravim, nech to berie ako splatku pozicky. A co sa tyka zavislaka, ano, poznam, vyrastala som s jednym v detskej izbe, co si nevahal "pozicat" od vlastnej sestry jej vianocny darcek a akosi zabudol vratit uz 25 rokov. Vtedy som to este nechapala. To, ze som vyrastala v dostatku, neznamena, ze neviem, aky clovek je zavislak, ako dokaze znicit rodinu po fyzickej, psychickej a financnej stranke. Preto som si davala pozor pri vybere partnera, nechcela som ani aby fajcil, ani aby bol financne nezodpovedny. Uz som mohla mat deti teenagerov, keby som nebola vyberava, ale asi by som uz nebola vydata. 🙂

@majka99999 tak máš šťastie, že si takého našla a ani ťa nepodvádza aelbo iné neduhy..
ja si už ani nikoho nehladám...lebo neverím vo svojom vnútri, že existuje normálny chlap-Partner_Muž. Nikdy som takého nemala... tiež som dlho vyberala, preberala a aj tak som sa kopla.

@borkavan no ani ten moj nie je dokonaly. Celkom ta chapem, keby sme sa rozisli, ja trebars po 40ke s relativne malymi detmi (7 a 5), asi by som tiez uz nikoho nehladala. Skor by som sa sakra musela obracat, aby som stihala pracu aj deti. Ja tuna vecnenaivnu chapem, kazda zena chce mat oporu v partnerovi, emocionalnu, fyzicku, aj po financnej stranke aby to bolo aspon tak, ze dvom sa lepsie zije spolu, nie aby este ona z rodicaku najom platila, lebo dotycny prehra alebo prepije. Takze ked ten moj vyvadza ako teraz v utorok a chce ist na Kramare, lebo maly ma 38,6, tak co uz, lepsie, akoby siel do krcmy alebo lezal na gauci a zena staraj sa.

@borkavan suhlasim.

len toto moze robit len zena, co uz je voci nemu psychicky obrnena. taka, co si uz vie povedat, ze tie peniaze by aj tak prehajdakal a treba ich pre deti, tak nebude moralisticky preberat, ako ich od neho ziska. ci mu ich z ruky vysklbne.

autorka ale ma problem, ze este nie je voci tomuto obrnena.
a keby on prisiel s tym, ze on jej predsa peniaze daval a teraz mu ma na oplatku za to poskytnut pomoc (peniaze, pristresie, zivenie, ...), lebo tak je to ferove a moralne, tak ona skor takemu tlaku podlahne, lebo sa bude citit zaviazana oplatit mu to.
este si nevie povedat: moj mily, co ty po mne chces. to boli peniaze pre tvoje dieta, to bola tvoja svata povinnost ako otca, nie nejaky tvoj samaritansky milodar pre nas. nie som ti nicim zaviazana, nic ti nedlzim. naopak, este ty kopec toho dlzis nam. chod do certa.

takze ako nahle je zena voci tomu svojmu exovi psychicky slaba, neodporucam aby si od neho cokolvek vzala. bude ju kvarit pocit povinnosti mu to oplatit, bude mat pocit zavazku.
staci, ze on pride a povie, ze on jej predsa pomahal a ona nebude mat to srdce ho vykopnut spred dveri, aj ked bude vediet, ze si tym do zivota pusta naspat peklo s nim. len bude mat pocit, ze z moralneho hladiska to musi dovolit.

ale akonahle uz vie pozerat na situaciu medzi nimi triezvo, tak kludne. ved je to pre deti a je to jeho povinnost sa o ne postarat, ked ich uz splodil. takemu by som kludne kazdy raz aj penazenku vysypala a nenechala mu ani cent.

a to je rozdiel medzi tebou a autorkou.
takze mas pravdu - brat, co dava a hned. nehrat sa na moralistku. ale ty to uz vidis triezvo. radsej mu tie peniaze vezmes pre deti, aj tak by ich len rozhadzal.

ona by ale este stale mala zly pocit sama zo seba, keby prisiel ziadat o pomoc a ona by mala odmietnut. nehovoriac o tom, ze celkom silne city k nemu tam stale su. napriek vsetkemu, co jej uz on urobil.

@borkavan
@majka99999
@moonlight1210
@mathias23072014
Dakujem žienky, od každej z vás si beriem veľa , veľmi mi vaše píspevky pomáhajú. Je to tak, ako hovorí moonlight1210 , som v tomto ešte príliš citovo zaangažovaná, hoc tomu sama nechápem, ako to, že po tom všetkom ma ešte nedokázal natoľko naštvať aby som bola schopná kašlať na celú lásku, pocit viny a spravodlivosti a nehľadieť viac naňho v žiadnom ohľade. Nech robím čo robím, nedokážem ho nenávidieť, nedokážem cítim ten spaľujúci hnev, ktorý by mi pomohol sa cez toto všetko dostať. Možno, že ani nikdy nebudem schopná tieto emocie cítiť. Ale dostaok času mi pomôže to prekonať iným spôsobom, jednoducho to pochopiť, prijať, pohnúť sa vpred, necítiť sa vinná ani povinná voči nemu NIČ, a jednoducho sa rany zahoja samé. Ale s tým, že už budem mať jasné že v tomto vzťahu a s týmto mužom by ma budúcnosť nečakala a bolo by to len horšie a horšie. A pliesť do toho maličkého, to už ozaj nie...
Mám hroznú obavu zo svojich citov a reakcií, viac ako samotného pôrodu sa bojím, čo bude po ňom... či a akým štýlom mám oznámiť "oteckovi" , že sa malý narodil. Mám z toho také stresy , že sa mi o tom aj sníva. Spustí určite peklo v podobe citového vydierania, a bude sa drať aby malého videl. Netuším, čo vtedy robiť...fakt netuším.
Z ďalekej budúcnosti mám menší strach ako z tej blízkej...

@vecnenaivna to je len zvyk. Tak dlho si ho mala v zivote, ze predstava, ze tam uz nie je, je hroziva. Lebo ak niekto/nieco zaplna nas zivot tak velmi (ci uz dramou, laskou/smiechom alebo hocicim inym) zrazu je tam velke prazdno, ktore nevies, ako a cim zaplnit. A bohuzial, mnoho ludi sa radsej vrati do povodneho stavu, len aby zaplnili tu prazdnotu....hoci to "nieco" ich ani nerobilo stastnymi.....
Ty mas tu vyhodu, ze to prazdno aspon ciastocne zaplni tvoje dieta..... a ja pevne dufam, ze nebudes mat cas na reminiscencie o exovi, hlavne na tie "pekne" chvile. Lebo urcite ich bolo menej, ako tych nie az takych peknych.....akurat ze si ich ty sama vedome ozivujes a prikraslujes.
Ako som uz pisala, mozog je srandovny organ. Opakuj si, ze bez exa nemozes zit a veru nebudes moct. Opakuj si, ze je koniec a ze KONECNE das na prve miesto seba a svoje dieta - a stane sa to realitou. Vsetko, co chces, je mozne. Ale problem je sa rozhodnut, co NAOZAJ chces a ci to, co chces je pre teba to, co POTREBUJES.

@obsadenemeno krasne napisane...mam potrebu si niektore prispekvy tu ukladať a čítať znova a znova...a toto je jeden z nich 🙂
Modzog je srandovny organ.... to si niekam napíšem a vylepím nad posteľ :D
-Ale problem je sa rozhodnut, co NAOZAJ chces a ci to, co chces je pre teba to, co POTREBUJES. - k tomu len toľko, ja viem čo potrebujem...ešte to musím začať CHCIET. Lebo v momentálnej fáze života vlastne ani neviem čo presne chcem...

@vecnenaivna nic mu neoznamuj, naco? Aby ta prisiel vydierat uz do porodnice? Ja som bola po porode taka nervna, ze som vynadala chlapovi a poslala ho do pc, lebo ma "smrtelne" urazil v case, ked som potrebovala svaty pokoj. Naozaj, dozic si ten luxus byt sama, neminaj ani cent na sms alebo telefonat, skor si uvedomis, ze si len ty a syn.

@vecnenaivna ty vies, co chces....ty chces, aby sa on "zazracne" zmenil v chlapa, ktoreho si si vysnila. A potom budete zit stastne az do smrti, tvoj syn bude mat ocka, co sa mu bude venovat, lubit ho a rodina prenho bude na prvom mieste.
Bohuzial, realita je ina. Takyto zazrak sa stane len mozno v jednom pripade z miliona.... je to tvoj pripad??? Nemyslim. Mal uz milion sanci, kazdu posral alebo jednoducho nechal ujst.
Ty milujes svoju predstavu o nom, nie realneho cloveka.
A co potrebujes? Najst seba samu. Lebo doteraz si bola polovicou niecoho- toho vasho vztahu-nevztahu. Ty si donho davala a on bral. Ty si vlastne ten vztah zivila. On sa len prizivoval, viezol.

Moj manzel ma takeho brata prizivnika. A KONECNE ho odstrihol. Ale tiez mu to trvalo roky rokuce. Ale uz pochopil, ze tym, ze mu posiela peniaze a skoci mu na "dalsi" pribeh, ako sa mu nedari/ako s nim kamosi vybabrali/ako ho okradli/atd, atd....... mu nepomoze. Kazdy sme zodpovedny za SVOJ zivot. Nie za zivot/osud frajera/brata/suseda/kolegu.

a suhlas s @majka99999 , on vie, kedy mas termin, ak chce, dozvie sa, zavola si na porodnicu alebo k vasim. TY sa mu uz neozyvaj, nedvihaj telefon, nic. Nech zacne dokazovat, ako mu na vas "zalezi". Ale cinmi, nie slovami.

@obsadenemeno ano, tak som to myslela, kto chce, zisti si. Keby pindal, normalne by som mu zacitovala jeden z jeho vylevov, ako ho nema uvadzat a ako jej dava zbohom. Strasne, ako si ludia vedia nahovarat, ze miluju uzasneho cloveka, ktory len nemal stastie v zivote. To uvedomenie si, ze ten chudacik, ktoreho tak milujeme, je v skutocnosti vypocitavy chory clovek, je tvrde.

@vecnenaivna
@majka99999 presne tak, nič mu neoznamuj. Jedine ak by sa teraz ukázal a zaujímval...
Načo si budeš tak krásny zážitok kaziť. Sú to fakt silné hormony... mne napr. udrelo mlieko do hlavy, stále som revala pre všetko. Všetko mi bolo lúto.
Napr. aj dnes mi je všetko lúto, lebo včera som boal s malým na deň detí, tam rodiny-oteckovia... a to som si myslela, že som z toho vonku. Mne neni smutno za tým človekom, ale za tým, že nemôžem malému dať kompletnú zdravú rodinu. ☹
dfaúm, že ma to do zajtra prejde

@vecnenaivna jedna známa prežívala a prežíva nieco podobne. Ten jej síce nebral drogy, nepil, len fajčil (bežne cigarety, nie marihuanu), ale bol to nezodpovedný, nespoľahlivý lenivec.

Obcas sa vypol k výkonu, niečo zarobil, inak mal len kopec "zdravotných" dôvodov, preco nemôže. Tiež rad ukazoval ako trpí napr. na depresiu, pričom verím, že si len dôkladne naštudoval príznaky, lebo prechod medzi "trpim" a "už mi je lepšie" často závisel od toho, či mal nejaku povinnosť, čo sa mu nechcela. A odmietal odborníka, lebo on zo seba nenechá robit blázna, aby ho zavreli ba psychiatriu a on to zvládne sám a podobne kecy.

Ona sa pri ňom trápila. Všetko mu trpela, verila, že stačí kúsok pochopenia a pomoci a bude dobre. Lebo ho logicky spoznala ako dobrého človeka (obdobie zaľúbenosti, keď sa každý snaží) a na toto sa stále upína.

Podarilo sa, že on prešvihol limit a ona s nim stratila trpezlivosť a presvedčili sme ju, aby ho pustila zo života. Pomáhali sme hej rozchod prekonať, ona sa trápila, či mu neférovo neublížila, lebo on kadiaľ chodil, tadiaľ pil.
Ibaže po mesiaci on došiel s tým, že sa zmenil, uvedomil sa a chce šancu. Mal robotu, zdalo sa, že si do seba vstúpil. Síce sme ju varovali, aby radšej ešte vyckala, ale žiaľ nie.
Ihneď si ho pustila dosť do bytu, mali skvelý sex a on už nejak odvtedy neodišiel (predtým ku nej chodil rôzne, byvaval aj doma u rodičov). Asi dva mesiace fungovali. Zatiaľ ju presvedčil, že všetci ostatní ich chceli rozdelit, že jej závideli vzťah, že nedokážu pochopiť trpiaceho človeka, čo nám ona spätne referovala, akí sme zlí a že je rada, že neposlúchla naše rady, lebo by zahodila zo života dobrého človeka, čo potrebuje pomoc. A sme konzumní, hladime len na seba, nepoznané skutočne hodnoty života, atd.
Takze dala mu šancu A rozkmotrila sa s nami.

Za ten čas robil, bol milý, darčeky, kvety, jedno pozvanie na výlet.
Potom, ako sme sa dozvedeli neskôr, lebo zrušila kontakt, postupne pomaly návrat k starým zvykom.
Len to už ma ťažšie. Keď sa rozišli, mala plány a už ich aj realizovala. Kvôli nemu všetko zas zmenila. A teraz už nemá tie možnosti. Zahodila ich,
Prešiel už rok. Je s nim tam, kde bola, budú mat dieťa. Plány zatiaľ môže zahodiť, musí myslieť, ako sa zariadi, keď skončí materská a tým pádom príjem, lebo on ma zas len tisíc výhovoriek a rôzne stavy, ktoré mu bránia normálne pracovať, hoci on "chce". Robí deň-dva na dohodu a už zas "nemôže" a proste ani nejde do prace, iba zavolá, že to ruší. A samozrejme ho nikto nechápe, aké to je, keď duševne trpí. Ale vychytit sa a bežať s kamošmi von, to ho ten stav hneď prejde.a rôzne iné ukazatele, že to len hra. Ale pred cudzími ľudmi to zaberá a ona je za hlupanu.

Hada sa s ňou, citovo ju týra, už sa vyhráža ako si da zveriť dieťa. Ona už je tak zblbnuta, že sa ho boji, verí všetkému. Nechce ostať s dieťaťom sama, tak sa snaží. Ostala žiť v spomienke na tie dva mesiace, keď sa vrátil a verí, že keď bude dobrá a bude sa snažiť, on zas bude taký (čo jej on natlačil do hlavy - presúva zodpovednosť za svoj stav a jeho "zlepšenie" na ňu).
Proste katastrofa.

Ty ho nemusíš začať nenávidieť, či sa hnevať. Ty ho proste potrebuješ nechať vysumiet do stratena.
Lebo po hneve prídu otázky, či si sa nemýlila. A zas zapochybujes o sebe.
Hovor si radšej: je koniec, nedá sa nič robit. Stalo sa. Treba to prijať. Musím si naplánovať, čo budem robit bez neho. Ako zariadim veci sama. Zvládnem to. Mám rodičov, kamosov, nie som sama, dokážem to.

Ak sa on vráti a zmení, bude to len bonus. Ale neurob z toho jeden z hlavných bodov života. Nečakaj na to.

Posmúť si nad minulosťou, ale uč sa Netúžit, aby sa vrátila. Pekne spomienky nás majú zahriat na duši, nie stiahnuť tam, kde sme boli.

@moonlight1210 príbeh akoby opísaný z mojho života...teda u mna plus tie drogy.....
Takže takto nejak by to dopadlo, kebyže mu tú šancu predsa len dám. Fungoval by chvíľu, určite by sa zmohol aj na kvety a krásne reči, ktorých by som sa potom tiež držala ako utopenec slamky, ked by prišli zas tie zle časy a išla by som si v hlave presne stále to- ved vtedy bol taký úžasný, bude taký zase, verim tomu, bude dobre... A takto by to išlo už navždy.... všakže...
@majka99999
@obsadenemeno presne to bola tá dielma, či sa ozvať ako prvá s tým že malý sa narodil bla bla bla a ukončiť to nejak tak, že: Len to som ti chcela oznámiť.
Proste nič viac dalej neriešiť. Alebo si počkať či sa ozve on, čo sa podla mňa ozve a ked už bude malý na svete, určite sa zas bude ofúčať, prečo som mu to nedala vedieť...a na takéto scény náladu nemám, chcem sa im vyhnúť a všetko poriešiť čo možno v najväčšom kľude a mieri...
Dozvedieť sa to dozvie určite..otázne je, čo nastane potom... -_-
Čo sa peňazí týka, neprišlo mi zatiaľ od neho ani euro takže nemám dilema či brať alebo nebrať, nemám čo :D ....... ale ked by to prišlo, určite beriem, s tým, že je to dlh, nie milodar!!! Ale to neviem či niekedy príde...momentálne som naozaj rada, že sľuby nedodržuje, lebo mi to hrooozne uľahčuje... Uňho je to nevyspitateľné, že človek nikdy nevie, kedy a s čím sa ozve. Na teraz sa drží, neozval sa už týždeň....no nikto nevie, kedy mu čo príde do hlavy. Hoc sa snažím sústrediť na maličké a na seba sú toto denno denné myšlienky , ktoré ma kmária a nie je noc, kedy by sa mi o ňom nesnívalo... a už som z toho naozaj unavená, chcela by som si už vydýchnuť. S tým že VIEM, že mám kľud a nič mi od neho nehrozí...po akejkoľvek stránke...

@vecnenaivna ale "idem sa hodit pod vlak" otec roka sa bude ofucovat? No uz vidim, ako to dopadne, zapisany nebude, ale bude ho moct vidat. Len prava a ziadne povinnosti. 👏 👎 Este to bude na dlho s tebou.

@vecnenaivna asi si toho Klimeša nakoniec nepozerala.
Máš ho v hlave preto, lebo o ňom stále rozmýšľaš a z toho môžeš byť aj vyčerpaná. Samozrejme to zo začiatku je ťažké a ono to pôsobí aj určitú slasť si to premieľať dookola všetky možné scenáre, rovnako ako zotrvačnosť v myslení, ale čím skôr ho akokoľvek prestaneš riešiť, tým skôr Ti bude lepšie.

@vecnenaivna ty nemáš problém s nim, ale so sebou.
Take to: len nechcem byt konfrontovaná s tým, že sa urazí, oduje, osočí mna...

To len nechceš byt konfrontovaná so svojimi pocitmi. Lebo sa cítiš neistá a bojíš sa zlých pocitov z toho.
Preto aj chceš mat ten pocit, že ste 50:50, že ti nemá co vyčítať, že si si splnila povinnosti voči nemu. Že si akoby chránená, že mas na čo odvolať, čím sa hájiť.
(Čo ti je na figu, on si nájde niečo ďalšie. Alebo prekrúti fakty.)

Ale ty nemáš sa preco voči nemu cítiť neférova. Uvedom si, že sa hajis hlavne pred sebou a svojimi pocitmi.
Ty mu len takto stále dovoluješ vstupovať ti do života a keď dôjde, si stále otvorená pocitom viny a jeho manipulacii s tebou cez toto.

Toto nepojde hneď, nejaku dobu to ešte potrvá, netráp sa preto, ale skúšaj si to postupne uvedomovať.

@vecnenaivna pamataj na tu vec s mozgom...... 😉

@majka99999 nie nebude mať práva a žiadne povinnosti, to som predsa nikdy nepovedala. Ja len jednoducho nechcem mať zo života bojové pole. Vždy som veci riešila s kludom a rozumom, tak, aby riešenie vyhovovalo všetkým, nie vždy sa to však dá. Áno, trvá mi to dlhšie ako asi ostatným žnám, ktoré majú viac rokov a skúseností a vedia sa jednoducho nasrať a konať tak ako ja nedokážem. Nechcem ubližovať sebe malému ale ani jemu. Nemám potrebu pomsty...Len kľudu. To je jediné čo v živote chcem, mať kľud.

@mandala77 Klimesa pozeram na viac krat, je to dlhé video a ja mám zlý net, ešte som sa nedostala k tej časti o prekonaní rozchodu. Ako som už písala, deň si vždy zaplním aktivitami, snažím sa stretávať s ľuďmi, abaviť myseľ, no on tam stále akosi figuruje a to sa naňho ani nemusím snažiť myslieť....A tým že je tu spoločné dieťa..tak je asi skutočne nemožné naňho úplne zabudnúť a vôbec nie tak ľahko.
@moonlight1210 zase si trafila klinec po hlavičke. Nechcem čeliť tým pocitom, že som niečo mohla urobiť inak alebo e som urobila zle voči niekomu a bla bla...nemám rada ked ludia trpia kvoli mne ale tak isto už nechcem trpieť ani ja! preto je pre mňa táto , na oko tak jednoduchá vec, takou veľkou dilemou...
Viem, že mu NIC nedlžím, vôbec sa nemám čo cítiť vinná, ale áno- u mňa sa veľmi ľahko dostaví pocit previnenia a neférovosti. To ked je niekto nefér voči mne ma neštve tak, ako keď by som mala byť ja voči niekomu...je to trafené, viem, sama som z toho na nervy... Viem predsa, že budem konať len v prospech dieťaťa a vastného duševného kľudu.
Ďakujem za podporu, myslím, že každým dňom je to pomaly lepšie a lepšie, no obávam sa, že ešte musí ujsť veľa času na to aby som z toho bola vonku bezpečne a natrvalo... Snažím sa si to uvedomovať a vtlkať do hlavy stále.

@obsadenemeno už to mám napísané na papieriku a pekne n očiach, je to super pomôcka :D 🙂

@vecnenaivna "aby riešenie vyhovovalo všetkým" - musis sa naucit byt aj trochu viac sebeckejsia. tvrdsia. aj mne sa zdalo, ze to v povahe nemam, ze radsej znesiem, ustupim, ale da sa to.
urobila som si jasno v tom, voci komu je najmudrejsie sa takto chovat. voci najblizsim. moje deti, rodina. voci inym som postupne tieto zabrany odburala.
prave preto, aby som sa nedostavala nakoniec do konfliktu moji najblizsi vs. niekto cudzi.
tam sa naozaj tazko potom tazko vybera, ako to zariadit, aby bol vlk syty, koza cela a nikomu nebolo ublizene.

nehovoriac o tom, ze pustit obcas nervy na prechadzku je strasne fajn.
napriklad na tom tvojom exovi by som sa nevahala kludne aj vyziapat a tresnut mu telefonom.
skus to. z casu na cas je toto velmi oslobodzujuce. pomaha to prekonat pocit, ze kazdemu cosi dlzis a si povinna sa slusne chovat a brat ohlady. a to aj ked ti druhi to zneuzivaju.
obvykle nakoniec zistis, ze niekto na tebe ryzuje a ty sa nevies ubranit.

nemusis byt agresivna, ci vulgarna. len sa ucit stanovit si hranice: toto ste uz prepiskli, som nastvana, davajte si pozor, slapete po mojom minovom poli.
ludia velmi rychlo pochopia, kde mas hranice a co si mozu k tebe dovolit.

bojis sa, ze ako potom budu na teba pozerat?
normalne. aj oni maju hranice, co si strazia. ocakavaju to aj od teba.

len nebyt vzdy len ta slusna, mila a navrch ustupciva.
sice si to odobris tym, ze si rozumna, ale v realite potichu stradas. si obmedzena vlastnými hranicami a stava sa ti, ze sa dostavas do konfliktu, ked vies, ze sa ti deje krivda a ty s tym nevies nic urobit (alebo nemas odvahu, lebo to vyzaduje byt viac neustupciva).
plus mas (aspon myslim) zbytocne zvyseny cit pre (ne)spravodlivost. uz nie ani cit, ale precitlivelost.
(nevyhodou toho je, ze obcas potom ludia beru osobne vela drobnosti. vedia ich ranit trebars nuansy hlasu vo vete a podobne. co nemusi byt hned tvoj pripad.)

najhorsie je, ked toto niekto potom nesie v sebe. obrati sa to bud proti nemu, alebo potom vybuchne v najnevhodnejsej chvili a nevhodnym spôsobom (prehnane). takze ostane este aj nepochopeny a pokarhany za to. alebo vysmiaty, ze sa ma ist liecit.

bud mila, slusna, riad sa rozumom a snaz sa veci vyriesit v pokoji. ale urci si okruh ludi, co maju od teba toto privilégium.
to bude uplne stacit.
k ostanym sa uc ukazat im, kde su hranice a co uz netolerujes. uc sa byt asertivna a ak moc treba, na niekoho kludne aj asertivno-agresivna.

to je najlepsie co mozes urobit.

uvedom si, ze svoje dieta budes musiet aj chranit.
matka, co chce s kazdym byt zadobre a kazdemu radsej ustupi - to nie je dobry priklad. (hoci to vyzera navonok cnostne.)
uvedom si, ze sa tym ucis bojovat aj za svoje dieta. a budes ho tak ucit, ako si vediet slusne presadit svoju pozicu v spolocnosti. nenechat ho po sebe slapat.

@moonlight1210 dakujem ti..naozaj velmi .
všetko to znie tak náročne a mne uplne neprirodzene, hoci to má logiku a viem, že je to tá správna cesta. hrozne sa bojím, že nebudem dobrá mama...chcem z malého vychovať dobréo človeka, so srdiečkom na pravom mieste a zároveň aby si nenechal ubližovať tak, ako som si nechala ja.
dúfam, že tieto všetky city a pudy prídu po pôrode a že skutočne budem mať už myseľ iba pre maličkého a nie pre jeho "otca" alebo skôr darcu spermií, lebo nič iné mi nedal...
Mám pocit, že do pôrodu mi ostáva ozaj už len málinko času, možno pár dní a začínam mať aj pocit, že sa viac vnútorne sústredujem na seba a babo a myšlienky a bolesť kvoli bývalému ustupuje.
Ako popisuješ konflikt medzi rodinou a cudzími, je to ťažké, lebo ešte do nedávna mal byť tento človek moja rodina, my sme mali tvoriť rodinu. a teraz ho musím zaradiť medzi tých cudzích. Ale viem, že aj to raz príde. A už teraz prestávam mať každý deň viac chuť riešiť ho vnútorne alebo aj s kýmkoľvek. Tak ako som sa o ňom vedela hodiny baviť s maminou, kamoškami, či proste písať do denníku, tak si teraz poviem, že kašlem na to. Nemám už ani čo nové ani staré o ňom napremýšlať a nemám na to chuť. Myslím, že to je dobré znamenie. Jasné, že občas príde deň, kedy revem ako malá za všetko a kvôli nemu, no aj to už vie prejsť. A dúfam, že sa ozaj čoskoro stanem "matkou levicou" aby som mohla mať čistý úsudok a chrániť maličkého a seba. Budeme to potrebovať...

@vecnenaivna ale veď ty sa nemusíš snažiť nasilu ho hneď dnes vyhodiť z hlavy. Veď rozchod nie je ľahká vec a treba si prejsť tými všetkými fázami...lútosť, chcieť sa vrátiť, hnev, smútok, plač alebo ako to máš ty teraz, že ho máš stále v hlave. Nevadí, že ho tam máš...nechaj ho v tej hlave plynúť, nesnaž sa niečo urýchliť nasilu.
Ale ani sa moc do tých pocitov, čo máš v tej hlave okolo neho neangažuj. Proste si povedz, teraz ho mám zas v hlave, no a čo... predstav si výsledok, keby sa vrátil, čo by si kde bola...či ho naozaj chceš aj keby sa zmenil, či mu naozaj veríš... URČITE nie.
takže pohodka, prechádzaš len typickými fázami rozchodu a do toho dieťa. Nie si prvá ani posledná.
alebo si predstav nejakú slobodnú matku, čo to zvládla...napr. taká Kalisová-Šmahelová, Kristína Farkašová, Aneta Parížková... a skoro každá už má zas chlapa.

nesil niečo na čo nemáš... ked sa ti chce naňho myslieť, mysli, ked sa ti chce naňho nadávať nadávaj, ked sa ti chce plakať, plač...no a čo. Všetko raz prejde ale nič sa nedá urýchliť.
Taká jedna česká herečka povedala, že sa dostáva z rozchodu vždy 2 roky. čo sú to dva roky v celom živote? nič.
a navyše malý ti zabeire tolko starostí a tak ťa naplní... že to vyšumenie zo vzťahu pôjde rýchlo u teba. neboj sa. hlavne sa neboj

@vecnenaivna a hento tvoje "abyc riešenie vyhovovalo všetkým".... možno si ho aj nejako podvedome ospravedlňuješ, aby ste sa stretli a mala si pred sebou dôvod, že si mu oznámila narodenie dieťaťa.

Teraz si teda myslím, že rob ako cítiš. Lepšie by bolo, aby si mu to neoznámila, pokial sa nezajíma. Ale ty si matka, ty rozhodni čo bude ďalej.
My ti tu môžeme radiť, ale nasilu niečo robiť sa ti neoplatí. Ked cítiš, že mu niečo chceš povedať o narodení, povedz mu to, aby teda nebol "boj" potom.
Ked cítiš, že sereš naňho, nech sa to dozvie sám... však sa nestará, tak na to kašli.