Som nešťastná v manželstve, stratila som samu seba
ahojte babenky, dufam, ze ma ziadna z vas neodsudi...viem, ze su ludia , co riesia ovela vacsie problemy, ze maju chore deti, nemaju z coho zit...ja som vydata takmer desat rokov, mam dve deti, novy dom....posledných 6mesiacov nie som vôbec stastna, casto placem ked ma nikto nevidi. Velmi som chcela dom, zahradu pre deti, bohuzial som sa stala trochu jeho otrokom, som este na materskej, tak mi vela povinnosti tak nejak prischlo, navyse mam vazne chorého ocina a moja mam je trochu ignorant, tak sa snazim pomahat aj jemu. Manzel precuje, sme zabezpeceni ale spolieha sa na man v strasne vela veciach...riesim otcovych lekarov, deti, domacnost a potom este v pohode s lopatou na zahrade. zoznamy povinnosti donekonecna....Len mi uz nejako dochadzaju sily...Mala som super pracu, skvely kolektiv, kym som vsak na MD vsetko skoncilo a nemam sa kam vratit. Mladsi syn je mi dava zabrat, ...som cele dni s nim, porozpravat sa mozem tak s tatinom, ale ten je sam dost nestatny, tak sa snazim tahat jeho hore...zachranujem vsetkych ale mna sa nikto neopyta...pred par mesiacmi mi zomrela babicka, casto na nu myslim, pretoze mam pocit, ze ona jedina sa starala aj o mna, ze odvtedy som ten pocit nezazila...moja mamina je dobra, lubim ju, ale ona je taky ignorant a vela veci jej nedochadza, nevie sa vcitit, ...moj muz je dobry ale uz sme obcas jak spolubyvajuci...mala som jeden sen, nebolo zlozite mi ho splnit a on sa na to vykaslal, lebo sa mu nechcelo riesit...ja som sa vzdy snazila prekvapit ho, vsimat si co by....toto bola posledna kvapka, potom sa ospravedlnuje a smutnu tvar robi ako ma lubi...prejde nejaky cas a urobi to znovu...bohuzial, niektore veci v zivote ked pres....riete uz sa nedaju vratit......mam chut ujst zo svojho zivota, je to hrozne, mam dve deti :((( ale citim to tak...mala som tolko snov, bola som vesely clovek a co zo mna ostalo??? citim sa ako servis pre rodinu, nic ine...a ak nahodou nieco, vidim tie odute tvare,,,strhana, nestastna zenska...ani to nemam komu povedat. kamarati si pamataju tu staru osobu, nie toto cim som sa stala-----
Ahoj,U mňa skoro podobné, s tým rozdielom, že manžel pracuje na kamione, víkendy doma,myslím, že sme si uškodili práve tým ako sme ukázali svetu ako bravúrne to zvládame. Tiež mám dve princezné,vydatá som 13 rokov A odkedy som na RD, pomaly štvrtý rok,mám pocit akoby manžel bral všetko tak automaticky.Aspon že mamičky na detských ihriskách sú, trošku si uľavim postazovanim. Deti milujem nadovšetko,niekedy ma chytí taká slabosť, bezradnost ale nejak sa vždy nakopnem A keď je času tak si rada pozriem zo záznamu svokru,Gizku mám veľmi rada A keď človek vidí ako sa ľudia trápia tak na seba V tej chvíli zabudnem.Mozno by to chcelo zmenu ísť medzi ľudí,ja uvažujem že si spravím opatrovateľský kurz,človek nikdy nevie.A U mňa zaberá na dobrú náladu cvičenie S deťmi,oni na trampolíne,ja na fitlopte A detská hudba na plné pecky 😀
Ale S tým ocinom to ti teda držím päste, fakt musíš to mať ťažké, niekedy je nám naložené viac než dosť. Deti nás však ťahajú našťastie dopredu.
@tequelinka Ja viem, ze su...
@spisovatelka123 ja ťa úplne chápem, často mamičky na materskej sa dostanú do takéhoto kolotoča, manželia si na to zvyknú ze komplet servis ich doma čaká. Tu treba hodiť vážnu reč s manželom že nie si šťastná, že keď to takto pôjde ďalej že sa rodina rúti do nešťastia....mala som niečo podobné (okrem chorého človeka v rodine), a taky rozhovor som raz vysypala na manžela, on vôbec netušil že sa mám až tak zle, hoci mi nič materiálne nechýbalo, normálne obrat u neho zo dňa na deň, snaží sa. Hlavne tu psychicky oporu, a ten pocit že nie som na všetko sama ked mi dáva, je to na nezaplatenie. Tiež ma náročnú prácu, ešte z domu robí do noci, čiže nejako až tak nepomáha ale po tom rozhovore aspoň ťa opora, a to robí veľa. Ja som mu otvorene povedala že naše manželstvo sa rúti takýmto spôsobom do záhuby, ja som to tak cítila, a on si myslel že je všetko ok. Takže fakt brutálne vážny rozhovor odporúčam!
Citim sa podobne ako ty lenze u nas to nieje zo zazemim take ruzove 🙂 mame syna cakame druhe dietatko. Priatel je dobry chlap ale ma problem ktory ruinuje vsetko bohuzial snazim sa mu pomoct ale je to tazke musi na to prist sam. Ja studujem dorabam si vs popri malom a s dalsim na ceste cize zaraba on ale aj dost mina ale zatial fungujeme. Kupili sme byt a splacame uver ma toho chudak dost aj on narobi sa za dvoch len keby tolko neprehajdakal bolo by to jednoduchsie ale to je samostatna kapitola. Ja sa staram o syna a o domacnost, studujem denne mgr na vs a tehulkujem. Popritom opatrujem starku pretoze mamina je v robote chodim k nim v tyzdni upratat navarit aj pre brata a tak cize mam 2 domacnosti. So starkou po doktoroxh po uradoch a takisto priatelovi riesim vsetko co treba som ako sekretarka. Snazim sa starat o vsetkych a niekedy mam pocit ze na mna zabudaju. Nikto sa ma nespyta ci nieco nepotrebujem ako sa citim a tak. Priatel ma neprekvapi nikdy nicim niekedy sa mi zda ze vidi len svoje potreby aky je unaveny a tak. Je to aj moja chyba pretoze som ukazala ze to zvladam a uz je to samozrejmost lenze clovek nemoze takto fungovat stale. Aj si poplacem a ked ma iny nepotesia snazim sa nejako potesit sama. A sme silne zeny hlavu hore naozaj su ludia co museli zvladnut vacsie nastrahy zivota a islo to. Cas vsetko utrasie.
Myslim si, ze si pri tom vsetkom zabudla na seba. Tahas vsetko a vsetkych a je normalne, ze uz nevladzes. Musis si uvedomit, ze nemozes vsetkym ty sama pomoct a vsetko len ty riesit. Je to zacarovany kruh, ktory casom znici teba, aj tvoju rodinu. Takze najlepsie spravis, ked si to zariadis inak. Ako prve sa o svojom probleme porozpravaj z muzom. Bez prehnanych emocii. Pravdepodobne vobec netusi, co ta trapi. Muzi rozmyslaju inak, je o tom kopec knih, ako zlepsit komunikaciu. Poziadaj ho o pomoc. Tak isto sa porozpravaj z mamou. Ona si vzala tvojho otca a ona je povinna sa o neho starat, nie ty. Az ked mamy nebude, budes na rade ty.
Este jedna vec, mas pravo mat taketo pocity. Mas pravo na svoj zivot, slobodu. Teraz si len otrokom. Ak chces spokojny zivot, deti, manzela, musis byt spokojna hlavne ty. Zacni hned, necakaj. Mozno budes prekvapena, ako lahko to nakoniec pojde. Drzim palce.
@spisovatelka123 som na tom podobne ... skoda ze si tak daleko hodili by sme vsetky povinnosti za hlavu a niekde vyrazili :D
kým máš deti zdravé -nie sú vážne choré popr. postihnuté, tak to všetko prejde....
my máme jedno dieťa vážne choré, detí je viac, mama mi zomrela -nemá mi kto pomôcť, mm je normálny aj mi pomáha, otec má už veľa rokov - neobuje si ani už ponožky, doma som už jedenásť rokov, prácu som musela nechať....takže oproti mne si na tom ešte pomerne dobre....neboj všetko prejde a všetko sa vráti do normálnych koľají....
Nechces zacat chodit do kostola? Ja som zacala...asi po 100 rokoch...sice len obcas,ale normalne sa tam tesim.To ticho,ten pokoj.Vsetko sa zastavi ...a si tam len ty,par inych ludi a Boh...a tomu mozes zavesit na nos vsetky tvoje starosti. Je to taka meditacia.A odchadzam z tade vzdy vyrovnana a pokojna🙂
@spisovatelka123 ahoj, si proste totálne vyhorená :( to sa stáva ženám na MD alebo RD. Ale nevešaj hlavu, vždy to takto nebude. Treba pozerať dopredu a robiť si plány...aspon male spočiatku a potom sa z nich tešiť. Takže malého čím skor do skolky, aspon na doobeda, ty medzi ludí...nejaká dobrovolnicka cinnosť aspon, s kámoškami pravidelne na kávu, ockovi skus nakontaktovať niekoho z bývalých kamošov...hoci len na hodinku týždenne, nejaké stretko, aby tiež prišiel na iné myšlienky. A čo sa týka práce, nerob sama všetko, aj ked na to máš. Ako baby písali, chlapi si rýchlo zvyknu nato, že my všetko zvládneme, takže nič sa nestane, ked nebude okolo domu a v dome všetko tip-top, rodina je predsa viac ako majetky. a hlavne zadeliť každemu robotu, aj starším deťom. Uvidíš, ten hrozný čas raz prejde a ty budeš na seba hrdá, že si to zvládla...a s manželom sa určite porozprávaj, lebo najhošie dopadnu nevypovedané starosti ...
Je ľahké povedať, kým máš zdravé deti a sú ľudia, čo sú na tom horšie. Sú, no a čo jej to pomôže?!?!?
A teraz k tebe, autorka problému. V jednej kľudnej chvíli si sadni s mužom a vysvetli mu, ako ti je. Že potrebujes viac podpory, že ti chýba on ako partner, z chces s ním zažiť ešte trochu lásky. Že je toho moc na teba.
Dohodnite sa kde ta môže odbremeniť. Napr kašli na záhradku. To by bola moja posledná priorita. Maximálne by som ju občas pokosila, viac nic. Potom pridaj par veci tvojej mame. Možno konkrétne ulohy o ktoré sa ma postarať. Jej manžel je chorý, nechápem, prečo necha treba sa s tým zapodievať, aj keď je to tvoj ocko ale ty máš svoju rodinu. A nakoniec vyhrad si pravidelne cas len pre seba. Napr sobotu poobede, nech je muž s deťmi a ty chod von. Ba prechádzku, na kávu, aj sama. Proste len ty. Pravidelne, lebo keď ťa tak čítam, si na najlepšej ceste k syndrómu vyhorenia. Držím palce.
Mozno maju baby pravdu, ze to prejde, ale ja by som sa na to nespoliehala. Ako vedia, ze ti z toho nepreskoci alebo ze to vztah ustoji? Pre deti to isto nie je super, matka narobena, vo vnutri smutna a vystavena, oni to registruju. Ja by som urobila iba nevyhnutne veci ako dat detom jest, zakladna starostlivost, povinnosti co sa daju preniest na inych, mozno nejaka pomocnicka pre otca/do domacnosti. A program si zaplnila cinnostami, aj s detmi alebo bez nich, ktore ti robia radost, vela spat, vela pohybu a cerstveho vzduchu. Mozno psychoterapia. Davaj si pozor a posun svoje psychicke zdravie daleko vyssie v rebricku priorit. Posielam silu 🙂
@spisovatelka123
Ahoj ja ta viem presne pochopit co citis, lebo som na tom velmi podobne... s muzom som spolu 16 rokov (8 manzelia) sme spolu od 18ky.. mame 2 deti, novy dom, hypoteku na dlhu dobu.. vztah mame dobry, ale vela krat sa pristihnem, ze uz ho beriem viac ako priatela a cloveka ktoreho dlho poznam a mam s nim zavazky - uz proste po rokoch vyprsala ta vasen a navyse ked clovek riesi spolu aj vela problemov, uz to proste neni ako predtym... velakrat sa citim uvaznena v takomto zivote, len deti, rodina, robota, robota okolo domu - proste dokolecka to iste a clovek presne vie co ho caka kazdy den s drobnou obmenou.. Ano su aj ine ovela podstatnejsie problemy, ale problemy a trapenia by sa porovnavat nemali.. kazdeho trapi nieco ine a nechapem preco by sa ludia stale mali utesovat tym, ze su na tom ludia aj horsie a hambit sa za to, ze maju mensie problemy, ktore trapia ich...
Skus najst a robit co ta naplna, aj ked niekedy je to pri tolkych povinnostiach a rodine tazke. Prihlas sa napr. na tanecnu, kurz kreslenia, alebo nieco co ti robi radost. Skus si kupit nejaky zazitok.. Ja napriklad milujem cestovanie, ked som bola mlada som ho hlupa nevyuzila naplno a teraz sa uz neda, tak ako by som chcela.. ale verim, ze raz si ho splnim.. a teraz sa snazim aspon raz za cas ist niekam na vikend predlzeny..
Ale inak poradit neviem :( tiez by som niekedy najradsej vzala ruksak na plecia, usla do sveta a zila uplne iny zivot... ale potom si uvedomim, ze mam 2 deticky, dom - hypo, zodpovednost a vratim sa nohami na zem... Velakrat sa zeny hambia za to, ze sa citia zle, aj napriek tomu, ze maju v podstate dobry zivot (nebije ich manzel, su zdravi, maju kde byvat atd..).. Ale toto neni hamba. Clovek sa proste snazi naplnit si a zit zivot, aby bol stastny.. A hlada k tomu cestu a za to sa hambit urcite netreba.
Drzim palce, nech najdes nieco co ta bude tesit 😉
@tequelinka to neznamena, ked su ludia na tom horsie, ze ju nemoze trapit prave toto🙂vziat zodpovednost za vsetko a vsetkycg a nemat cas na seba svoje plany je smutne.Som na to podobne🙂)som prilis dobra kazdemu vyhoviem o kazdeho sa postaram a na mna nezostava cas a z casu na cas mi to pride luto ako tebe.Tiez som mala prac. plan v ktorom ma muz vobec nepodporil, nemam na koho delegovat povinnosti, kedze chodi domov neskoro, tak vsetko taham sama.Zavidim sprosto zavidim ludom, ktorym pride mama povarovat, pozehlit a maju pomocnu ruku.
zmenu musis spravit od seba nesnazit sa byt dokonala, upustit z povinnosti priorita je navarit a byt s detmi....drzim palce neboj sa je nas vela takycg musime byt v niektorych veciach sebecke
@katkakovac ano muzi vobec nevidia problem.Moj chlap tiez nemysli na to co varit, ze treba ist na kruzok, poprat a, ked vybuchnem sa cuduje😁tiez mam vsetkeho plne kecky milion povinnosti uz rano vstavam s tym co treba.Podla mna to nie je vyhorenie z MD toto je bezny zivot zeny, ktora ma deti rodinu...ved prat, varit, upratovat bude treba cely zivot.Neviem ako zrelaxovat a mat chvilu pre seba.Zacala som korculovat🙂)
Ahojte zienky, aj ja sa k Vam pridavam. Casto mavam take pocity, ako vy....vsetko je na mne a kazdy odomna nieco chce....ale ako keby mna sa nikto nespyta, co citim, co by som chcela. Viac nemozem rozpisovat, pisem s mm profilu😄 ak by sem nahodou nakukol. Len som chcela, ze v tom nie ste same😉
Ahoj, ja som na tom bola podobne, môj manžel si ešte do toho našiel milenku a opustil ma. A vraj čo riešim teraz, veď keď som nebola spokojná, dal mi šancu na nový život 🙄
Dievcata, muzi nevidia problem, pretoze zeny si zvacsa myslia, ze im to dojde samym. Nedojde. Chces si splnit sen a kupit si nieco? Tak to oznam, dohodnite sa a kup si to. Potrebujes k tomu, aby on nieco splnil? Dohodni sa s nim, na presnych pravidlach, napis to na chladnicku, vylep to na stol, pridaj mu to do kalendara do mobilu. Mnohokrat muzom nema ako dojst, ze pre zenu je nieco velmi dolezite, ak sa zena tvari, ze ved vlastne o nic nejde (a vnutri umiera od nedockavosti, ze). A ak to nesplni, ani napriek tomuto vsetkemu, tak spravim taku scenu, ze si to zapamata do buducna.
Nabrala si si na plecia viac, nez dokazes uniest. Nemas ani minutu pre seba, svoje potreby. Byt sebec nie je nieco negativne. Davat totiz mozes len dovtedy, kym mas z coho. Musis si sama najst sposob, ako dobit baterky, ako najst znovu to svoje JA, ktore potom moze robit vsetky tie ostatne veci. Chod kazdu sobotu na dve hodiny na prechadzku. Chod sama do mesta, sadni si na kavu a citaj si knihu.
A najma, nauc sa hovorit NIE. Tvoja mama je ignorant a ty sa staras o otca. To je velmi pekne. Ale tvoj otec si vybral tvoju mamu, vedel, aka je, zil s nou cely zivot. Nie je tvojou povinnostou znicit samu seba, aby sa niekto iny mal dobre. Tvoja mama moze byt ignorant aky chce, raz ma choreho manzela, tak ma nejake povinnosti. Tak jej narovinu povedz, napis, co ma kedy a ako urobit.
Myslim si, ze len nevies povedat NIE. Asi je nacase. A naozaj, ten vyhradeny cas na seba, aj ked je to len par hodin tyzdenne, robi zazraky. A nesnaz sa spravit vsetko a dokonale. To sa neda. Aj my mame zahradu, aj 3 deti, aj psa aj manzela mam, zijeme v zahranici bez rodiny, bez pomoci. Ale som si vydupala svoj volny cas. Nemam casto poumyvane okna, nemam povysavane, ze sa da jest zo zeme a najmladsia dcera narobi viac bordelu ako hurikan. A ja stale dokazem v strede toho sediet a citat si knihu s kavou. Pretoze ak by som to nerobila, tak sa zblaznim. Odporucam, trocha ignorancie a sebectva este nikomu neublizilo.
Vela stastia.
Ani neviem co napisat, vidim ze viacere maminy stracaju sami seba popri rodine a vsetkym povinnostiam, niekedy mam podobne pocity.. chyba mi praca.. kontakt s ludmi.. kazdodenny kolotoc upratovania varenia prania atd.. a to som doma len 4 mesiace.. zda sa mi to pre vsetky zienky nefer, jednoducho sa nas nikto nepyta ako sa citis, zvladas to vsetko nejako... akosi automaticky sa od nas vyzaduje maximum.. potom sa ludia cuduju preco je pol sveta na praskoch.. presne pretoto
Zelam len aby sa ti podarilo cim skor presunut cast uloh na ostatnych v rodine, najst si cas pre seba..
Drzim palceky 🙂
Si obetou sebeckych ludi okolo seba. Co s tym? Zacni byt sebecka aj ty, cisto kvoli sebazachrane. Musis sa naucit na rovinu hovorit veci, ake su - muzovi, kde robi problem, matke, ze nech viac pomaha s otcom, akoze to co ma byt, je to jej muz v prvom rade. Urazi sa, aj ked jej to povies slusne? Nech. Je to pravda a ty by si sa mohla urazat, ze to co je za matku, ze sa zbavi povinnosti a drbne bez problemov vlastne dieta s vlastnou mladou rodinkou do tazkej nevdacnej a na psychiku nenormalne tazkej roly, ktora nalezi jej? Viem, ze je to velmi tazke, ale musis si pevne stanovit hranice a styl fungovania pri kazdom jednom clenovi rodiny - inak to moze mat dost blbu dohru a tu nechces.
Inak to, ze ini ludia to maju tazsie - hej, a? Co to tebe pomoze s tvojim problemom? Cize napriklad zena, na ktoru muz vrieska a ignoruje ju, sa ma uspokojit, lebo daktore zeny muzi aj mlatia? Taka ista logika... Kazdy ma svoj boj a nie je ziadna hanba priznat si, ze nevladzem. Takisto ignoruj super hrdinky, ktore 'ked boli na materskej, tak zvladali omnoho viac', teraz zeny nerobia nic - hej, isto, nech dokazu, ze tak bolo a same boli v pohode, inak nech si ten argument strcia. To, co ini ludia tak a tak, s tebou nema nic. Cize, ne, nelutujes sa a hej, si vdacna za to, co mas, ale problem mas realny a ziadne porovnavacky ho neodstrania. To len na okraj.
@spisovatelka123 neviem,co ti ine zienky napisali..snad sa nebudem opakovat
Je to normalne, nas na pleciach viac ako by si chcela..a preto
- urob si male radosti ci uz vecer len pre seba aj keby to mal byt len pohar vina ci maska na tvar ci kadernik,prechdzka atd
- skus si napisat na papier veci nevyhnutne co musis a co by si vedela na niekoho prelozit aj ked len kratkodobo..
Aj take hluposti ako porylovat (nechce sa nejakemu synovcovi, bratovi), vynechat nepodstatne napr zehlenie, navarit narazovo viac a zmrazit
Tvoje deti budu stastne Ak si ty stastna,im je fuk ci je upratane.. s ockom pospiminajte na krasne casy, skus povytahovat z mysle co ste spolu prezili..pokecajte si p hlupostiach napr ja zijem V zahranici a ked pride mamka niekedy sa nase rozhovory uberu stylom-“si pamatas kavenky ked boli V zlatom obale a vonu vyfuku z trabantu”- zacali sme recitovat basnicky zo ZS a slovensku hymnu atd atdvies ako sa clovek po spominani zabavi a citi stastny!
Ak ty sa staras o otca, mama nech ti na oplatku obed pre deti navari alebo ide nakupit..nebud samaritan, normale jej to povedz- mama idem s otcom k lekarovi,ale ty mi prosim mezditym zavar uhorky.
S manzelom pokec o tvojich pocitoch,ale aj premysli si dopredu,ked sa ta spyta ako by ti mohol pomoct,aby si bola konkretna.
Posielam vela energie, je to len tmavsie obdobie..bude cochvilu lepsie
Neviem, možno sa mýlim, ale takto po prečítaní tvojho príbehu si myslím, že tvoju psychiku naburava najmä starostlivosť o ocina. Starať sa o ťažko chorého človeka je riadny zaberak a dokáže kompletné zruinovať duševnú rovnováhu, hlavne ak sám pacient nieje na tom psychicky dobre. Všetko to ostatné by si možno zvládla alebo videla menej čierne. Neviem ti poradiť, hádam len aby si skúsila delegovať niektoré povinnosti na iného člena rodiny ak sa dá. Veľa šťastia a síl ti prajem.