Som nešťastná v spoločnom bývaní
Ahojte,
obraciam sa na vas s prosbou o nezaujaty pohlad na vec, prip. radu. Alebo sa chcem mozno len vyzalovat (ja viem, ze si za svoju situaciu mozem sama).
Byvame v dvojgeneracnom dome, kde mame spolocny vchod a kupelnu so starymi rodicmi mojho muza (su to rodicia svokry), vsetko ostatne mame kazdy zvlast. Cez zahradu byvaju svokrovci. Nez sa nam narodilo dietatko, bolo vsetko v poriadku, cely tyzden sme sa riadne nevideli (len obcas), cez vikendy a sviatky sme sa stretavali vzdy pri spolocnych obedoch. Ked sa nam narodilo dietatko, vsetko sa zacalo menit. Muzovi starki chodili asi 20x za den (hlavne babka), svokrovci asi 5x za den. Moji rodicia ziju par km od nas, ti denno denne nechodievali, ale snazili sa tiez castejsie. Na zaciatku som bola aj rada, pretoze som nevedela poriadne co a ako s babatkom a mala som aj sama so sebou co robit po cisarskom. Ale ako uz malo dietatko 3 mesiace, tie navstevy neutichali. Dufala som, ze uz im nebude taky vzacny, ze troska zredukuju tie navstevy (hlavne svokrovci a starki), ale bezo zmeny. S muzom som sa zacala cast hadat len kvoli tomu, ze stale u nas niekto otvara dvere, ze si nemozem ani v klude nakojit vlastne dieta, ani si odsat mlieko (o spanok som sa uz ani nepokusala ked stale niekto chodil). Muz chcel, ze im nieco povie, ale dohodla som sa s nim, ze im to poviem ja. Aj som povedala. Zmenilo sa to asi tak na 3 dni. Potom opat vsetko to iste. Tie rady, ktorych som sa napocuvala, hlavne od svokry, ako si mam drzat cecok ked ho idem kojit (mala som take male prsia, ze to nemalo ani vyznam si nieco chytat 🙂 ), pritom ona nikdy nekojila. Ked dieta plakalo, tak ci nie je hladny, smadny, i ked bol cerstvo nakojeny. A to este mozem pisat 100 stran rad. No pripadala som si ako neschopna mater. Je pravda, ze teraz az take caste frekvencie navstev nie su, svokrovcov vidame min 3,4 x za tyzden, svokor pride este okrem toho aj 2x v tyzdni. Starkich chodim pozriet vzdy rano ako idem zo spalne, okrem toho vzdy ked idem von sa vystrcibabka z dveri, a pod. Nemam pocit sukromia, nemam pocit, ze si tu mozem robit co ja uznam za vhodne, muzovi sa snazim uz nejake obdobie nestazovat, pretoze dovtedy boli hadky kvoli tomu neustale. Ale chvilu som aj uvazovala nad rozvodom, len kvolli tomu, aby som odtialto mohla odist (za co sa dost hanbim, ale je to tak), ale jednoducho som tu nestastna, nepovazujem to vobec za svoj domov, utekam vzdy von, ked je pekne pocasie. Alebo utekam k svojim rodicom, aspon tak mam troska pocit, ze som si sama sebe panom. Prosim vas ako to prezit? Ako sa odosobnit? Viem, ze asi jedine co by pomohlo by bolo dostahovat sa, ale ja nie som ani hadavy typ, vzdy chcem kazdemu vyhoviet a po tom, co sme to tu vsetko poprerabali si neviem predstavit im kamsi prec, ako tom vysvetlit potom okoliu? Dakujem.
@sendymendy je to na vas...Zmenit to mozes len ty...ja som sa za tri roky neskutocne zmenila...vzdy nervozna som bola a vadilo mi uz vsetko...pohovor s manzelom a chodte byvat prec...toto sa neskonci dobre...bud ta ona tak vytoci ze povies nieco velmi zle a bude doma peklo alebo sa s muzom rozidete
@petulda333 Fakt sa teda čudujem, však to nie je stará baba. A keď si predstavím čo robila moja svokra keď som si vzala jej synáčika, bola taká stará ako teraz ja. Samozrejme, že by ma zaujímalo ako sa má moje dieťa, ale keby som videla, že si poradí a je spokojné, tak nechápem načo sa im rýpať do života. No dúfam, že dáko sa nezmením. Držím palce so svokrami. Moja bola tiež ďes. Našťastie v tomto chválim manžela, ten nikdy nie doma bývať, len preč a preč. Asi si poznal mamičku. 😀
@duhovavila Tak to Ti verím.
@natalym ja som tiez rada ze moj otvoril oci a bol ochotny odist...dokonca od kedy byvame sami sa mu aj ekzem stratil...vzdy mu vraveli ze to ma aj zo stresu a uz to vieme...my take nebudeme!!urcite!!
terezka1947 sčasti sa stotožňujem s tvojimi názormi, ale ak to sama nezažiješ, ťažko to hodnotiť, hlavne s tou pomocou. niekedy keď ani nepotrebujes pomoc a das si pomoct pre spokojnost druhej strany, si potom povazovana za neschopnu a casto schytas narazky na tvoj chod domacnosti a ako to bolo vtedy a vtedy a kto to ako robil inak a z toho jasne citis, ze niekoho sposob je lepsi ako ten tvoj a teda ma pravo mat o teba strach a o to ako sa staras o deti a domacnost atd.. potom tam ani ako matka nemusis byt, kludne ta mozu nahradit..
@natalym vďaka. závidím názor tvojho muža 🙂 v dobrom..
@sendymendy poznam to velmi dobre, az na to ze my sme byvali u svokrovcov. a ked sa nam narodila mala a ja som ostala doma, vtedy mi to zacalo liezt na nervy a ano vadit.
nelutuj peniaze, ktore ste vrazili do prerabok, to je len kvapka v mory, hlavne ak este beriem do uvahy, ze ani vlastny vchod a vlastnu kupelnu nemate. my sme mali poriesene aj to a aj tak pocit sukromia bol fakt minimalny. cakat ze opadn zaujem o vas, je utopicka myslienka. tvoje dietatko bude rast, stale bude nieco nove vediet a stale bude viac komunikovat s okolim, bude im cim dalej tym vzacnejsie. tomu sa ani niet co divit.
moj nazor je, ak chcete mat klud, treba ist prec, do vlastneho. nedelit sa s nikim a vtedy sa k vam zahlasia na navstevu a ty sa budes moct zariadit. takto ma kazdy pocit ze to je den otvorenych dveri u vas a moze si chodit ako chce.
a nemysli si, ze keby si byvala u tvojich rodicov ze by to bolo lepsie 😀 ani vtedy nie.
ale pokial troska vydzis, a nic ine sa do toho miesit nebude napr. nejake zdravotne problemy starkych, resp. problemy s alkoholom a pod. tak potom teraz to troska predychas a potom budes urcite vediet ocenit ze budete mat nablizku tolko ludi, ktori ti budu vediet dietatko troska aj postrazit a ty budes mat cas aj na seba, resp, budete mat cas aj jeden na druheho s muzom.
nas nakoniec osud, ci przretelnost ci cokolvek uz, zahnalo prec od domova, sme v zahranici, nemame tu nikoho a niekedy nam aj fakt ti stari rodicia chybaju a aj nasim detom. cloveku je to aj luto, takze je to tak, nic nie je nikdy celkom ruzove, .
radim ti vydrzat a pokusit sa nehadat s muzom, on to ma potom tiez velmi tazke, je medzi dvoma mlynskymi kamenmi. a nad rozvodom neuvazuj, to je najjednoduchsie. 😠
@duhovavila hej...mas pravdu....ale ja som si to odzila pri vlastnej mame-pre nu som mala tak max 10r 😀
tiez mi to liezlo na nervy(takze verim,ze od svokry to musi byt niekolkokrat horsie 😖 )
ale na druhej strane,postrazila maleho...atd...
teraz pri dvoch detoch by som kaslala na to,ze ci mi svokra rozprava toto a hento...samozrejme,pokial by to nebola fakt eht zla svokra....kaslala by som na hrdost matky
ale...je to len moj pohlad-chcela som na zamyslenie napisat postreh z "druheho"brehu 😉
nezlahcujem problem so spolocnym byvanim-lebo ten bude vzdy
Mlady par ma byvat sam, nie s rodicmi, svokrovcami, a nie ani v spolocnom dvore. To je alfa a omega kludneho zivota a sukromia a dobrych rodinnych vztahov. Radsej by som byvala v garzonke sama s muzom, ako v rodinnom dome so svokrovcami, alebo mojimi rodicmi. Mam ich vsetkych rada, ale neviem si predstavit, ze som s nimi alebo vedla nich 24h denne.
Ja som si zažila podobne- a žiaľ, buď musí jedna strana dostať rozum alebo druhá odísť. Dvom generáciám bude málokedy dobre spolu a často to rozbije celú rodinu. V mojom prípade to bolo dosť intenzívne, lebo moja babka je taká, aká je- všetko by rada zariadila sama aj za iných. Ja som tam nechcela ísť bývať, ale ona nám tam vybavila podnájom u známej, priateľ tam veľmi chcel ísť, dlho ma prehováral a nakoniec aj prehovoril... Bývali sme od nich o jeden vchod ďalej, takže ma sledovali, neustále návštevy, telefonáty, všetko nám doma chcela presúvať, meniť, kontrola čo varím, čo jem ... hocikedy nám zazvonili. Hneď po sťahovaní sme mali skorý budíček- že musíme ísť tam a tam. Riešili také veci, že nevarím, resp. neviem variť a to jedlo bude hrozné (a to varím každý deň), nestarám sa o domácnosť (ako som po pôrode neumyla okná, prečo nežehlím), o malého sa vraj nestarám, ani o chlapa- že musí ľutovať. Keď sme niekam išli, načo, prečo tak dlho... Kedy chodíme spať, prečo sa u nás svietilo, počúvam hroznú hudbu... Ak nebolo po jej, pokračovalo citové vydieranie cez slzy... Už sme sa ku koncu ani nebavili, keď som ju neposlúchla, tak nás začala ohovárať, bola urazená... s priateľom sme sa hádali už každý deň, lebo on mne vyčítal, že im to dovolím a oni mne vyčítali, že im niečo nedovolím... on sa s nimi prestal baviť, ale ja som im mala všetko vysvetliť (čo si aj "ochotne" dali), takže som z toho vyšla najhoršia ja. A zároveň som bola tá večne nespokojná, všetko mi vraj vadí... Áno, bola som alergická na všetko a nervy už mi rupli za každú drobnosť. Zároveň ma štvalo nepochopenie z jeho strany, načo to riešim- čo mi toľko prekáža... potom si to ale zažil na vlastnej koži, keď raz viezol párik starších dôchodcov, na všetko frfľali, to už sa mu nepáčilo.
Veľmi som si vydýchla, keď sme sa odsťahovali... trvalo to rok, a som rada, že je to už za mnou... teraz už sa zas v pohode stretneme a vieme sa normálne rozprávať.
@duhovavila Jedine v tomto, ale inak by si ho nechcela, to mi ver.
@natalym mama môjho partnera je taká,má vyše 80 rokov - kozmetika, kaderníčka, koncerty, návštevy kamošiek, je jej srdečne fuk, čo robíme, alebo nerobíme. Keď príde na návštevu, nerieši, ako je postarané o jej syna (najsamlepšie 😀 ), pokecáme, zasmejeme sa, ja som aj svokru mala úžasnú, mala som šťastie, nechápem tieto ženy, veď sú ešte mladé, že majú potrebu do všetkého strkať sosák a nedopne im, že mladí chcú súkromie.....ja keď budem svokra, budem sa snažiť byť ako tá moja. Nech si mladí urobia, čo uznajú za vhodné, ak budú svoje deti rozmaznávať, bude mnou síce šklbať, možno im aj niekedy poviem svoj názor, ale s tým, že nech si urobia, ako chcú, kto si ako rozmazná, tak má....
@sendymendy no ja by som asi pockala na najblizši sviatok,moj,maleho,manzela a spravila slavnostny obed a pri dezerte,by som im povedala,že ich mam rada,že si važim ich pomoc a že milujem ich syna,ale....
som velmi neštastna,nemame svoje sukromie,vadia mi veci ktore....prekaza mi to a to.... a uz dlhu dobu uvazujem,ze odidem od manzela a vratim sa domov k rodicom.
Kludne by som uz viac nic nekomentovala a nechala by som ich v tom,ze ozaj odidem.Mozno zasadne rodinna rada,vsak uvidis.Verim,ze sa to časom utrasie
Babeny keby sa to dá brať s nadhľadom a cez dôvod pomoci a rodinkárstva, tak by som bola šťastný človek. mne vadí napríklad to, že neviem dopredu kto sa kedy u nás ocitne a v ktorej časti domu. aj na záchod idem s tým že rýchlo, lebo čo ak niekto vtedy príde, to isté sprcha či prezliekanie atď. s mužom sa rozprávame, príde svokra (ktovie ako dlho počúvala náš rozhovor dole na schodoch), máme minútu romantiku, pusinujeme sa a počuť ako svokor tresne dverami, lebo bol zhasnúť na chodbe,aby sme nemali vysoký účet za elektrinu, chystám sa s malou variť či piecť a prídu že či malá ide k nim. jasné že ona pobláznená, stále chce chodiť k nim lebo tam pozerá len rozprávky a dostane cukríky aj napriek tomu že my rodičia si to neželáme a mnohé iné veci by som mohla vymenovať ako to, že mi nie je príjemné keď mi chodia po celom byte aj do spálne a do chladničky len tak bez prizvania. proste je to akoby oni boli tu doma a nie my akoby sme my stale boli len deti ktore potrebuju dozor a pomoc a starostlivost.. popravde ja by som sa bez ich pomoci úplne zaobišla.. neviem ako je na tom môj muž a prečo jemu toto nevadí a berie to mávnutím rukou.keď sa pohádame, tak im povie, ale vydrží to dva dni? vlastne nevydrží to nič, pretože stále budeme žiť s nimi, vskutku pod ich strechou, nekoľko finančne ešte nie sme celkom vysporiadaní a my sme vlastne tí, čo majú držať hubu a krok a byť spokojní že sme tu. no ja spokojná nie som a ani nebudem. rada by som mala súkromie a riešila si veci len so svojou rodinou. na vešanie prádla by mi stačil balkón namiesto dvora a detské ihrisko či park namiesto trávnika.. do mesta musim chodit mhd a je to pol hodina cesty. ked chcem aby mala dcerka zazitok z ihriska a deti tak musim ist busom a byt nastavena na cas no teraz aj s malym je to tazsie. ani nechodievam na dvor lebo ked potrebujem svoj klud tak radsej som dnuka ale vlastne to nic neriesi lebo aj tak si nas najdu..neviem ako by sa to pacilo mojmu muzovi keby je na mojom mieste.. on ma nechape..
My bývame u mojich rodičov..a poviem vám že každý deň keď varím tak mám kázeň o tom čo tam mám dať a čo nie..varím aj pre nich..ďalej keď náhodou je dlho pustena voda alebo nzavrieme dvere..keď sa kuri.. Úplne všetko.. No na zblaznenie..a takmer stále sú pri nás..rodičia chceli aby sme tam ostali bývať..už sme vybavili aj pôžičku na výplatenie súrodencov,.no naši majú stále čas..vraj to nesuri..prerabat môžme..ale keďže situácia sa zmenila..a pomalý už nemáme žiadne súkromie.. Tak ideme stavať..síce budeme to tu musieť ešte rok -dva vydržať..och každý kto sa teraž rozhodujete o bývaní si vyberte radšej vlastne..samostatne
@sendymendy a nepomohlo by danie nejakých pravidiel na papier?
sadni si s nimi, porozprávajte sa, vysvetli, čo ti vadí a nechaj aj och povedať, čo vadí im a dohodnite si pravidlá - nie ústne, na tie sa zabudne, zle sa zapamätajú.... normálne písomne....
ešte som zabudla dodať, že riešením podľa môjho muža je, aby som sa prestala báť šoférovania a vlastne tak bola radšej hocikde inde ako "doma" a aby som sa zamykala a aby som čelila narážkam vzniknutým tým, že sem "nesmú" svokrovci chodiť a že zrazu vyrušujú, že keď tu svokra deň po upozornení, že chceme mať súkromie nebola, tak jej strašne chýbame lebo keď má energiu tak sa asi nudí, no nerešpektuje, že aj my môžeme mať nejaké stavy a program práve keď jej vyhovuje byť tu. môj muž mi je vzácny, veľmi sme sa odcudzili a nemáme na seba čas.. chýba mi, ale cítim, že už to nie je také ako predtým a asi ani nebude. stále sa obhajovať prečo to a prečo tamto.. je to na mašľu a ja som tá večne nespokojná a nevďačná.. čiže výsledok môjho problému a konečné riešenie je: pôjdem k psychiatrovi a dostanem lieky, aby som sa stále usmievala a všetkých vítala s vrelou náručou a ochotne sa dala oberať o čas a intimitu s mojou rodinou či sama so sebou..
@zamilion neviem ako u @sandymandy ale u nas bolo aj ustne aj pisomne a nic sa nezmenilo.. tiez ma zaujima riesenie tejto situacie a nazory inych, lebo riesim to iste a som zufala. ale ja nevidim ine riesenie iba odist... ale to nam nehrozi.. pride to mozno az po rozchod.. uvidime casom, ako moj muz hovori, treba vydrzat, byt trpezlivy atd.. no nie on ostava doma v tomto prostredi ale ja..
@duhovavila je mi luto ale budes musiet byt za sprostu... zamknut a ked sa im nepaci ich smola.
J a som naposledy takto zrusila svokru ktora sa mi isla tisnut na navstevu, nie nemozete prist mame iny program... az prskala od urazky. aj na mna zalovala muzovi 😀 , jej povedal ze dobre jej tak... zaver z daného incidentu, isli sme k nim po 2t a ci si nedam kolacik a kavicku? akoby sa nechumelilo...sak sa ani nie, nemam 20 aby zo mnou dochodcovia tocili 😎
v prvom rade by som neriešila okolie pretože všade je to rovnaké ked sa býva so svokrovcami a naučit sa trochu ignorovata stanovit hranice ono by to takto mohlo byt aj keby bývate u tvojich rodičov,ja som si hned na začiatku stanovila so svokrovcami hranice a to spolu ani nebývame a nech si o mne myslí každy kto čo chce ja som so svojím dietatom celý den a ja si ho najlepšie poznám a nebude mi nikto dirigovat čo mám robit, ja ked budem potrebovat tak sa spýtam a tiež odkedy sa nám narodil malý odvtedy máme uplne iný vztah so svokrovcami lebo zo zaciatku mohli k nam prist len ked ja som dovolila a aj na ruky ho mohli zobrat len vtedy kedy som ja dovolila neznasala som ked ho chceli pestovat ja viem ze sa s nim chceli pomaznat a ponosit si ho ale majú tu byt vtedy ked mal záchvaty plaču ked mal koliky a ked bol nervozny zo zubov a nie ked si spokpojne ležkal a svokra ho chcela brat na ruky len tak, nedovolila som a malý s anerad nosil on najradsej ležkal a sledoval všetko pokial mu nič nebolo,treba si stanovit hranice a odstup a byt otvorený
@natalym koho si pre spoločný život vyberú, toho budú mať. Môj syn vie variť,piecť,operie, aj ožehlí, ponatiera, pokosí, len jeho predstava o upratanej izbe sa značne líši od mojej 😀 😀 😀 to už nechám na nevestu, aby to zase nemala až také jednoduché. Samozrejme, ak budú šťastní oni, budem šťastná aj ja. 😉
@tanuki05 V tvojom prípade by som ju vyšmarila von aj s dverami 😝 😝 😝 😝 😝 to sa považujem za tolerantného človeka, nejaký čas som u svokry bývala, ale moja svokra je žena s anjelskými krídlami, je mojou kamarátkou, aj keď som už kopu rokov rozvedená. A ak by sa môj partner tomu staval tak, ako tvoj, tiež by som ho postavila pred hotovú vec -odchádzam do podnájmu, s tebou, alebo bez teba. Dobre si urobila, že si ho do odchodu dokopala.
@sendymendy Tvoj manzel by tejto situacii mal vediet. Tak ako si to napisala sem mu to povedz. Alebo mu to spis do listu nech si ho precita - tak aspon bude vediet vsetko bez prerusovania. Nech sa nad tym zamysli. Idealne pre vas by bolo sa odstahovat
Ty takto nebudes proste stastna takze treba hladat riesenie. Ja by som samozrejme na tvojom mieste bola rovnako nestastna. Lebo bez sukromia a svojho kludu to nie je domov.
Hlavne prestan zit sposobom "aby bol klud v rodine, aby som vsetkym vyhovela atd".... ked ide o drobnosti ako "ktory den kto bude prat a podobne" je to na mieste. Ale zavazne situacie a rozhodnutia rob podla svojho vedomia a svedomia. Co budes mat zo zivota v ktorom su vsetci spokojny len ty nie. A tvoj muz ak ta lubi tak mu tiez zalezi na tom aby si bola spokojna. Takze ak budete obaja chciet situaciu vyriesit urcite sa riesenie spolocne najde.
@sendymendy navrhni svokrovcom nech si s vami vymenia miesto. Budu blizsie u rodicov a vy dalej od nich ;)
@sendymendy ano, presne tak, jedine spravne riesenie je - odstahovat sa.
alebo ked niekto bude nabuduce klopat, zvonit a ty zrovna kojis, oddychujes, mas svoju robotu - jednoducho neotvor 🙂 alebo otvor so slovami, teraz nemozem, pridte vtedy a vtedy, s usmevom zavri dvere.
ked ti nieco vadi, tak to zmen.....to ze budes pred tym len utekat a nadavat na tu situaciu nikdy nic nezmeni, len v tebe umocni pocit zufalstva.
ahoj @sandymendy u nás je to veľmi podobné. a tiež som vedela do čoho idem ale nemyslela som si, že to bude až takéto.. máme síce oddelený vchod (je urobená nadstavba na dom svokrovcov), ale akoby to ani nebol oddelený vchod, pretože dolu máme technickú miestnosť, ktorú svokor nevyhnutne potrebuje a používa, tým prejde našimi dverami asi xy krát čo aj keď nevyjde hore tak je dosť počuť a vždy sa mi rozbúši srdce že zas niekto ide. svokra chodí často a tak, že ani neviem že prišla, často sa jej naplaším keď do nej skoro vrazím predo dvermi spálne či inde. poväčšine sa s deťmi zdržiavam v obývačke a kuchyni a tu sme pre oči všetkých, lebo len čo vyjdú hore schodmi tak nás vidia. mám tak sprosté pocity z tohto bývania, už boli aj hádky s mužom , moje depresie a úplná apatia voči domácnosti. stále som tu pod dozorom. on to nevidí, lebo je trištvrte dňa v práci, ale tým že zdieľame jeden dom a dvor sa stále stretávame a stále niečo chcú, čo treba spraviť a tak. mohla by som ti napísať celú knihu o tom ,ako sa cítim a čo všetko sa tu deje. tiež máme prerobený - nový dom ale to kým sa to spravilo bolo tiež množstvo rečí a múdrych názorov prečo chceme to a ono a čo je podľa niekoho lepšie a tak.. muž im už párkrát povedal a aj sme sa zamkli no je mi to sprosté - sami by si mali uvedomiť že každý človek má právo na súkromie.. pocit domova.. ten tu nedokážem mať a ani nebudem lebo sa tým nič nezmenilo, po pár dňoch znova.. a teraz ako máme malého sú návštevy frekventovanejšie. ja to chápem, ale keby bývame v aleluji tak čo by robili? každý sviatok či oslava, vianoce či mikuláš, narodeniny či meniny nesmú chýbať všetci - veď sme rodina, no ja pokladám rodinu za svoju rodinu čiže ja, muž a deti... ani keď sme u našich sa mužovi nepáči že sme stále o niečo žiadaní či vyrušovaní, ale možno to berie inak, keďže sú to jeho rodičia...neváhala by som odísť, pretože viem, že tu mi nepomôže ani psychiater.. tak túžim po súkromí a slobode, že by som toto vymenila aj za úbohý jednoizbák..