Som nevďačná?
Som tehotná 6 mesiacov a moja mama aj svokra ma nervujú tým, že sa so mnou už niekoľko mesiacov nebavia o ničom inom, iba o mojom tehotenstve. Pri každom rozhovore sa napr. pýtajú, koľko kíl som už pribrala (na to už ani nereagujem, proste sa tvárim, že nepočujem) a čo majú kúpiť bábätku (povedala som obom, že oblečenie - kúpili, a pýtajú sa zas, ak im poviem, že už nič ďalšie netreba, tak sa za 2 dni pýtajú obe znova, proste nedajú si povedať). Do toho si pripadám ako pod drobnohľadom: na každej rodinnej návšteve stačí, že sa trochu zavrtím na stoličke a už horekujú, že si mám ľahnúť, že ma isto musí bolieť chrbát, že mi musí byť zle... Ledva dojem obed a už mi nakladajú ďalšiu porciu, lebo predsa "musím jesť za dvoch"... Ani mama ani svokra sa ma prakticky od začiatku tehotenstva neopýtali na nič, čo by nesúviselo s dieťatkom a mám pocit, že okrem toho, že som tehotná, ich o mne nič iné nezaujíma. Kedykoľvek sa snažím zmeniť tému, do pár minút sa vrátia k tehotenstvu... Viem, že to obe myslia dobre a na vnúča sa tešia, preto si na jednu stranu pripadám nevďačná, že ma to tak rozčuľuje. Na druhú stranu naozaj neviem, ako situáciu riešiť - tie ich večne opakujúce sa otázky a komentáre ma natoľko stresujú a vyčerpávajú, že sa z každej rodinnej návštevy pol dňa spamätávam a na spoločné stretnutia už nemám náladu. Som len ja nevďačná, alebo to mama so svokrou naozaj preháňajú a tiež by vás toto stresovalo?
@babulkomale No moja mamka zomrela keď som mala 18, otec si potom našiel priateľku len o niečo staršiu ako som ja a na nás už nemá čas, posledný rok sme spolu už len sem tam telefonovali, teda ja som mu volala, no vidím ze už aj to ho otravuje. Ale aj keď žila mamka to bolo o ničom, stále uprednostňovali len moju sestru, ja som bola vzduch. No a svokrovci mňa neprijali, lebo nechodím do kostola. Ale aj muž mi vravel, že oni zase uprednostňovali jeho sestru. Za celé roky k nám nikdy neprišli, nezavolali ani deti si nikam nezobrali. Ako keby sme ani neexistovali. Prvé roky sme k nim chodili, varili sme im, pomáhali na dome, vozili ich po lekároch, no cítili sme ze stále sú im prednejši svagrovci a cudzí ľudia. Svagrovej deti tam boli na prázdninách stále, naše nikdy. Je toho proste veľa, za dobrotu na žobrotu až raz muž povedal že dosť. Prešlo už odvtedy 20 rokov a nič sa nezmenilo, decká vyrástli a sami už ani nemajú záujem o starých rodičov záujem, keďže vidia že sú u nich nechcené.
@zefyra smutne...🥺
@zefyra veľmi smutné. Žena pochopí až keď zažije a tie čo nezažijú tak v takýchto situáciách sa naozaj správajú nevdačne. Tvoje deti nemajú starých rodičov no verím že majú úžasných rodičov a tí raz budú aj úžasní starí rodičia. A potom im vynahradiš na ich deťoch to čo chýbalo tebe a im. Ja som našťastie mala aspoň moju stranu rodiny a dodnes som im vďačná že mi hladkali brucho, pokočíkovali malých aby som si na chvíľku oddýchla a aj nakúpili oblečenie aby som mala výbavičku. A doteraz si spomenú na ich narodeniny aspoň maličkosťou a moje deti vedia že sú milované. A druhá strana môže len ľutovať ,že ich tak krásne detské dušičky nepoznajú pre ich hlúposť a nevšímavosť.
@zefyra ja nehovorim ze to takto nemate. Ale takyto typ zaujmu by si si asi nepriala. Je to prehnane.
A preco o vas nejavia zaujem?