Som povinná sa starať o ležiaceho brata?

o brata nie si povinná sa starať, ak by ostal úplne odkázaný na cudziu pomoc, pomohla by som mu tak, že by som našla zariadenie, kde ho prijmú, nič viac.
@dievcacitajucelist ani by ma nenapadlo človeku, ktorý sa rozhodol chlastať a tým chlastaním sa dostal do takéhoto stavu variť alebo upratovať. Nejde o človeka, ktorý je nemohúci z dôvodu choroby, napr, SM, čo ovplyvniť nemohol, takému by som samozrejme podala pomocnú ruku vždy, keď by bolo treba aj domov by som si ho nasťahovala. Alkoholik sa o to, kde je teraz pričinil sám, pomoc, kým bol na tom lepšie odmietal a nemala by som ani najmenšie výčitky svedomia. Tiež by som ich nemala, keby bol v zlom stave otec, ktorý ma v detstve týral, toho by som totiž od dosiahnutia dospelosti nepoznala. Tvrdé? Možno. Doopatrovala som rodičov, aj partnerovho otca a môžeš mi veriť, že som niekedy bola na pokraji síl, ale bola som rada, že môžem byť s nimi v posledných mesiacoch ich života a aspoň čiastočne im takto vrátiť lásku, pozornosť, ktorú som od nich dostávala. Ale otca, ktorý týra dieťa? Alebo ožrana, ktorý narobil dlhy a svojím pitím sa dostal tam, kde je? Nie, ja takýchto ľudí neobdivujem

@dievcacitajucelist lebo ich porodila jedna mama....podľa tejto logiky by sa mohla teda na neho vykašľať, keby boli nevlastnými súrodencami, alebo by boli z detského domova? Prinajmenšom divný dôvod

@elizabet173 ta kamoška čo som spomenula sa pred smrťou s otcom zmierila on uznal, že robil kopec chýb, ktoré ublížili jeho najbližším...lenže bol rad, že v posledných chvíľach svojho života nebol sám...je ťažké prejaviť empatiu človeku, ktorý okolo seba šíri zlobu a pomocnú ruku odmieta...ale ešteraz opakujem, že alkoholizmus je ťažká závislosť a choroba...nikto sa nestane alkoholikom len z nudy...väčšinou k tomu človeka "doženu" ťažké životné okamihy...verím, že autorka nie je celkom k bratovi ľahostajná inak by tu nepísala...

To je vsetko vo faze teoretickej otazky, ked clovek vidi svojho brata naheho lezat na ulici, malokto odola, ze mu nepomoze, dokonca ludia, co ti ublizili..moja teta nemala lahky zivot s muzom a ked bol ležiaci, bola to ona kto sa onho starala...uvidis autorka, dnes sa nejak rozhodnes, nakoniec to možno bude inak a podla toho, čo pises, že ma hrču na krku a je kost a koža, dlho tu nebude je to otazka roka, dva, kym neumrie od hladu, na chorobu alebo mu zlyha pečeň..No čo by som spravila ja, určite ho osprchovala a oprala mu šaty, smrad neznesiem a ten byt mu poriadila..to by vadilo najmenej..ale že ma vzpurnu povahu a dlhy a bez prace, to už je horšie

@dievcacitajucelist ja by som ho umiestnilado domova.

@karolinakr keby tu teplu vodu mal tak sa osprchuje aj sam,bohuzial nema,ja snim nepohnem,moj muz sa odmieta snim stretnut kedze x krat mu pomohol a dohovaral,no namiesto vdaky sa dockal len nadavky a vyhrazky ze ho dá zbit,ja auto nemam byvam v meste on na dedine ,umiestnenie do domova je to take jednoduche?vsade su dlhe cakacie doby myslite ze by ho hned dakde zobrali?a kto to bude platit?ja z invalidneho dochodku?dlhe roky bol nezamestnany vtedy aspon neopijal x krat som mu spravila nakup,ked si uz nasiel robotu co je asi posslednych 7r tak odvtedy zacal pit najprv to bolo po robote,neskor uz aj v robite od rana napity dostal padaka,ma podporu a potom co?plus jeho dlhy ,je to zlozita situacia normalne som uz ja psychicky zneho znicena a neviem sa pohnut nemam sa s kym poradit

fu, tak to je naozaj neriešitelna situácia, a este je aj zlý...v prvom rade on by sa mal sam starať, že ako skonči...a nie druhi namiesto neho.. uplne stači, že sa opije, zaspi pri minus mrazoch v parku a zamrzne..my tu mame z okolia pripady, takže viem.
.Potom jedine utulok pre bezdomovcov, kde ma posteĺ sprchu šaty, aj tam sa minimalna cena plati.Čo je zaujimave, bezdomovci su tiež hrozne tvrdohlaví, my tu máme mladeho chalaňa, minule som to s nim riešila, že ako mu pomócť a v polke vety odišiel..akoby mali zadebnený mozog...ale potom nech si človek nerobí vyčitky svedomia, keď urobil vsetko, čo mohol

Ved nebyva u teba, byva sam a povedal ti, ze sa nemas starat. Nic nerob, zo zakona nie si povinna pre neho pohnut ani prstom a ani cent mu dat. On sa do tej situacie dostal sam. Neries, ked bude zle, susedia mu zavolaju zachranku a v nemocnici zomrie. Pravdepodobny scenar.

To je ako môj strýko poslednéesiace života len píl na raňajky obed večeru . Mal asi 5 druhov rakoviny s toho . Starala sa o meho teta .no starala býval u nej v oddelenej časti domu. Bol na ňu zlý veľa krát jej nadával neplatil účty .sem tam mu navarila lebo on to ani nechcel ....zle na Tom je naozaj to že ak sa dostane do nemocnice budú kontaktovať teba ako príbuznu a budeš musieť vybavovať hospic alebo čosi podobné . Dokonca ak by si nechcela môžu tá dr dať riešiť kamarátka tak mala . Normálne hu dr nahlásil že sa nestará o príbuzného . Ale išlo o mamu tak možno to je troška iné. Každopádne ak on nechce pomoc a riešiť to tak ty s tým nič nespravis. Čo horšie bude tá ťahať dole

@olivka84 zákon o rodine, lebo mama, ale to súd zváži ci je oprávnený nárok

@dievcacitajucelist ľudia bojujú s rakovinou a inými zákernými chorobami, bojujú aj s alkoholizmom. No dá sa na to aj vykašľať. Podala by som vždy pomocnú ruku, keby sa rodinný príbuzný rozhodol liečiť z alkoholizmu, ale nestarala by som sa o takého brata, o akom píše autorka témy. A zmieriť sa s otcom ktorý ma v detstve týral? Ani náhodou. Radšej pomôžem úplne neznámym ľuďom, ktorí sú v núdzi ako zmieriť sa s otcom - tyranom.

povinná nie si, ale neviem ani ja čo by som na tvojom mieste robila. keď ide o rodinu tak ego ide bokom, aj keď by si nezaslúžil naozaj žiadnu pomoc za to ako dopadol, ale vždy si poviem že čokoľvek sa jedného dňa môže stať aj mne a hlavne my ako ľudia by sme si všeobecne mali pomáhať a konať vzájomné dobro.

neviem ti vôbec poradiť, len ti držím palce nech sa rozhodneš akokoľvek 🙂

@elizabet173 ...nie každý sa dokáže / môže v živote správne rozhodnúť...niekedy človek spraví hrozné chyby žiaľ na ktoré doplatia väčšinou najbližší...ale verím tomu, že každý človek by mal mať možnosť sa zmeniť a vrátiť sa na správnu cestu...a áno rozumiem, že niekedy nám blízky ublížia tak, že v danom momente nám odpustenie príde ako niečo nemožné...no niekedy je dobre "preskočiť svoj tieň" a spraviť prvý krok to ako zareaguje ta druhá strana už ovplyvniť nevieme...

@dievcacitajucelist ja netrpím spasiteľským syndrómom, týrať dieťa je u mňa niečo neodpustiteľní, neospravedlniteľné.

Reálne ozaj neviem, kto sa musí postarať, z nemocnice by ti ho možno priniesli pred vchod. Minule som tu čítala, že niekomu takto zazvonili a odovzdali imobilného strýka.