Som tehotná a priateľ má psychické problémy. Ako ďalej?

Ahojte. Musím to sem napísať a len by som potrebovala počuť Váš názor, pretože už mi naozaj začína šibať z toho, čo sa mi deje v živote.
Bola som s priateľom 8 mesiacov (ja 21, on 23) veľká láska. Otehotnela som a momentálne som v 7. mesiaci. S priateľom už 2 mesiace nie sme. Alebo aby som to presnejšie povedala píšeme si ale nestretávame sa, keďže býva ďalej.
No ale pekne po poriadku. Láska medzi nami bola aj stále je. Avšak od začiatku vzťahu, bol agresívnejší a ten typ človeka, ktorý musí mať vždy pravdu. Ja som bola taká, že som si rada povedala svoj názor, a preto sme sa na začiatku vzťahu aj veľmi hádali. Nakoniec som však ustúpila, dala som mu vždy za pravdu, počúvala som ho na slovo ako psík, obskakovala som ho. Nejako mi to nevadilo, zvykla som si byť v takom vzťahu, ako vyvolávať konflikty a potom lietali veci okolo.
Keď sme sa dozvedeli, že budeme mať bábätko, ja som sa veľmi tešila. On ma zo začiatku posielal na potrat ale nakoniec sa tešil aj on. Teda tešil ako tešil. Tvrdil, že sa teší ale nechcel ísť so mnou ani do detského oddelenia v obchode, lebo on sa hanbí a pod.. Ale potom neskôr už aj kamarátom povedal a tak som myslela, že všetko bude ok.
Zabudla som povedať, že som bývala u neho, kde bývala aj jeho mama. Jeho mama sa na jednej strane veľmi tešila na malé a na druhej strane obidvaja fajčili vnútri, priateľ dokonca aj v jeho izbe. Viac krát som ho na to upozornila, ale nič sa nezmenilo.
Takisto priateľ bol 8 mesiacov doma na maródke, kvôli stresu a ja som chodila do roboty na bicykli 5km tam a 5km naspat tehotna. A ked som chcela ist autobusom, tak mi povedal, ze su to len vyhodene peniaze..
Pred 2 mesiacmi sme išli na víkend k mojim rodičom. Prvý deň bolo všetko fajn, druhý deň boli naši ráno v kostole a jemu z ničoho nič preplo a začal si baliť veci, že ide domov a ja tu mám zostať. A on je typ človeka za ktorým musím utekať, lebo ináč by sa na mňa urazil, že sa o neho nezaujímam. Doteraz sa hanbím, že toto museli nejakí susedia vidieť. Nakoniec samozrejme nikam neišiel, čo som vedela hneď, že nepojde. Poobede sme išli na nákupy aj s mojou maminou a bratom. Ja som chodila po obchodoch s maminou a on s bratom sa išli najesť a také "chlapské" veci. Normálne mi to je až trápne napísať, ale taká je pravda. Ani nie za hodinu mi volá brat, že priateľovi je zle, leží na parkovisku na zemi bez trička.. potom uteká okolo nákupného centra bez trička. Hneď som vedela, čo sa deje keďže toto som s ním už zažila- panický záchvat. Snažila som sa ho ukludnit tym, ze mu nic nie je. Nakoniec sme aj tak museli volat sanitku. Ja ho za toto neodsudzujem, ale dufam ze si viete predstavit ake to je pre mna tazke, ked som tehotna a on zacne toto robit.
Čo nasledovalo potom bolo, že celý čas volal s jeho mamou, pretože ja som vraj pri ňom nestála, ale to, že som ho tehotná naháňala okolo nákupného centra už nikto nevidí😭. V noci volal s mamou 3 hodiny, aby mohol zaspať. Celú cestu domov s ňou telefonoval.. vôbec sme spolu nekomunikovali.
Nasledujúci týždeň bolo všetko zlé.. on tvrdí, že ja som nestála týždeň potom na jeho strane, čo je asi aj pravda. Ale pravda je aj taká, že ja ako tehotná potrebujem oporu v chlapovi! A nie vidieť hk každých 5 minút ako sa chytá za srdce, meria si tep.. jednoducho ma to všetko vyčerpalo. A ja veŕím, že aj jeho. Nehádali sme sa ale. Až na jedno ráno, normálne sme sa vedľa seba zobudili, všetko bolo v poriadku. Priateľ niekedy rozpráva zo spánku a ja som si z toho spravila srandu, ale normálne ako kedykoľvek predtým a obaja sme sa vtedy na tom zasmiali. Tentokrat sa však veľmi nahneval a chytil ma pod krkom a videla som tú nenávist v jeho očiach. Asi aj kvôli tomu celému týždňu.. povedala som mu, že toto trochu prehnal a on mi na to povedal, ked som to prehnal tak vypadni a zacal mi vyhadzovat veci zo skrine. Potom isiel s mamou k lekarovi a ja som strasne plakala. Volala som bratovi a nakoniec som sa zbalila a bez jedineho slova odisla. Zablokovala som si vsetko v telefone, aby ma nemohli kontaktovat. Asi to nebolo najlepsie rozhodnutie, no v tej chvili som nevedela co mam robit..
Potom sme samozrejme začali spolu komunikovať. Raz tvrdí, že ma miluje, potom ma zase nenávidí.
Tvrdí, že som ho opustila keď on bol na tom najhoršie s jeho stresom. Nemôže vidieť ako mi rastie brucho a pôrod. Naozaj neviem, či to myslí vážne alebo nie.. Vraj som ho s tým, že som odišla strašne zničila, schudol 5 kíl, nemôže vychádzať z domu kvôli panickým záchvatom.. za všetko môžem ja😔 a toto mi píše každý deň a už ja sama mám z toho stres, lebo sa začínam za všetko obviňovať..
Len by ma zaujímalo, čo si o tom myslíte, lebo ja sa cítim ako najhorší človek na svete. A znesiem aj zlé komentáre.
Len by ma zaujímalo, čo si o tom myslíte, lebo ja sa cítim ako najhorší človek na svete. A znesiem aj zlé komentáre.