Som unavená z rodinného života
Ja uz mam vsetkeho dost, cely zasrany rodinny zivot, uz nechcem byt mamou, manzelkou, domacim spotrebicom, chcem byt len sama sebou, mam pocit, ze sa tu zblaaaaaaznim, stale vsetko dookola, kazdy den rovnaky v style, ze stale niekto nieco odo mna chce ale nikto sa nezaujima co chcem ja, ide mi vybuchnut hlava. Nepomaha, ze raz za cas mam chvilku pre seba, Najradsej by som utiekla. Uz je zo mna len nervna troska. Co mi pomoze toto zmiernit? To uz mam len prezivat do smrti? To fakt je dospely zivot takyto hrozny, ze len sama robota a povinnosti? Alebo ja som vadna a proste to je zivot?
Urcite mi napisete, ze ake si urobis, take mas, ale ja mozem jedine uz ujst….
@binarypete jasne, ze neuteciem, ale taky je vo mne pocit, este raz budem pocut “mami” alebo “milacik, kde je to a to”, tak si to hodim.
Ked komunikujem co potrebujem, som sebecka alebo precitlivena
Vsak deti nebudes mat naveky male , je to len par rokov. Potom uz budes mat opät spät spontannost,volnost väcsiu a robit si co chces kedy chces bez toho aby si sa niekomu prisposobovala a niekoho obskakovala 💁🏻♀️. Samozrejme, ak si nerobis deti viac. To je uz tvoje rozhodnutie a tvoj ,,problem ".
@anonym_autor kolko mas deti a kolko maju rokov
@binarypete nuž, ale potom neskor ti nsor. už veľké dieťa navarí ako mne moja 26 ročná dcéra a menšia 13 ročná mi kde čo podá aj kávu navarí a tak 😀
Ako dlho to trvá a aké veľké deti máš. Veď to je záhul, to každý vie, trvá to pár rokov, tak to má každý 😃
Vsak deti nebudes mat naveky male , je to len par rokov. Potom uz budes mat opät spät spontannost,volnost väcsiu a robit si co chces kedy chces bez toho aby si sa niekomu prisposobovala a niekoho obskakovala 💁🏻♀️. Samozrejme, ak si nerobis deti viac. To je uz tvoje rozhodnutie a tvoj ,,problem ".
@ivik4 ja viem, ze to raz skonci, ale dovtedy asi naozaj skoncim na psychiatrii. Dalsie deti urcite nebudu.
Ja len neviem ako prezit ten den, casto sa rano zobudim a uz som znechutena, ze opat vsetko dokola. Aj sa snazim vymyslat program, ale ja uz som unavena, vyflusnuta, znechutena ze som jediny clovek, ktory riesi program deti. Za par mesiacov idem do prace, ktora ma absolutne nebavi, vlastne ani neviem co by ma bavilo a naplnalo, tak aj z tohto uz v noci nespavam, ze za chvilu toho bude ESTE VIAC
@binarypete jasne, ze neuteciem, ale taky je vo mne pocit, este raz budem pocut “mami” alebo “milacik, kde je to a to”, tak si to hodim.
Ked komunikujem co potrebujem, som sebecka alebo precitlivena
@anonym_autor a preco neujdes? Aspon na vikend. Nechaj vsetko na tych statnych a ty si sprav vikend pre seba, podla svojich predstav, tam kde sa budes dobre citit. Svet sa nezruti ako nebudes 2 dni doma a ani ich spine nezozerie ani hladom nepomru. Spolubyvajuci je tiez rodic, je to tiez jeho domacnost, tak nech sa sä postara.
A ano, mas pravo byt aj sebecka a mas pravo byt aj precitlivela. Mas pravo byt clovekom, ktory naplna aj svoje potreby, nielen potreby tych ostatnych. A mas pravo trvat na svojom a tvrdo vyzadovat spoluucast na vsetkom co sa deti a domacnosti tyka, a mas pravo trvat na cese kedy budes sama pre seba a nie pre tych ostatnych. Treba sa zatat. Lebo len tolko na teba nalozia, kolko im nalozit dovolis. Uz teraz si mala byt von z domu, sama a nechat rodinu a domacnost tomu druhemu na starost. Kludne zabuchni dvere a chod a neobracaj sa.
@anonym_autor ja ani deti nemám a takto sa niekedy cítim a pritom ozaj toho na robote vela nemám čo sa týka domácností lebo s polovičkou sme neni stále na sebe bývame oddelene.Mňa vie aj mačka občas nasrať keď volačo stále vypytuje.Ja už by som bola dávno na psychiatrickom oddelení keby mám rodinu,muža a deti stále na krku.Ono ale nie každá je na ten záhul v domácnosti stvorená.Niekto dá s prstom v nose aj 2,3 deti a niekto sa rúca už pri jednom.A to by bol aj môj prípad.Nesnesiem tlak a napätie a všetko rychlo rychlo porobiť.A povedzme si otvorene máloktorej ženskej doma chlap s deťmi pomáha.To vidno aj tu v diskusiach
@anonym_autor a preco neujdes? Aspon na vikend. Nechaj vsetko na tych statnych a ty si sprav vikend pre seba, podla svojich predstav, tam kde sa budes dobre citit. Svet sa nezruti ako nebudes 2 dni doma a ani ich spine nezozerie ani hladom nepomru. Spolubyvajuci je tiez rodic, je to tiez jeho domacnost, tak nech sa sä postara.
A ano, mas pravo byt aj sebecka a mas pravo byt aj precitlivela. Mas pravo byt clovekom, ktory naplna aj svoje potreby, nielen potreby tych ostatnych. A mas pravo trvat na svojom a tvrdo vyzadovat spoluucast na vsetkom co sa deti a domacnosti tyka, a mas pravo trvat na cese kedy budes sama pre seba a nie pre tych ostatnych. Treba sa zatat. Lebo len tolko na teba nalozia, kolko im nalozit dovolis. Uz teraz si mala byt von z domu, sama a nechat rodinu a domacnost tomu druhemu na starost. Kludne zabuchni dvere a chod a neobracaj sa.
@viestta dakujem, ten druhy by musel byt aj doma, stale je vsetko dolezitejsie ako moje hobby. (Priklad on je polovnik, vecer nieco streli a cely druhy den stravi robenim toho masa a ked poviem, ze to je jeho hobby a ze kedy ja mozem venovat cely den napriklad citaniu, tak mi povie, ze ale on donesie maso…)
Ale mam v plane odist na par dni. Len mam pocit, ze mi to aj tak nepomoze
pomôže, ak to budeš robiť pravidelne, ty sa na to budeš tešiť a partner si zvykne
@anonym_autor ja ani deti nemám a takto sa niekedy cítim a pritom ozaj toho na robote vela nemám čo sa týka domácností lebo s polovičkou sme neni stále na sebe bývame oddelene.Mňa vie aj mačka občas nasrať keď volačo stále vypytuje.Ja už by som bola dávno na psychiatrickom oddelení keby mám rodinu,muža a deti stále na krku.Ono ale nie každá je na ten záhul v domácnosti stvorená.Niekto dá s prstom v nose aj 2,3 deti a niekto sa rúca už pri jednom.A to by bol aj môj prípad.Nesnesiem tlak a napätie a všetko rychlo rychlo porobiť.A povedzme si otvorene máloktorej ženskej doma chlap s deťmi pomáha.To vidno aj tu v diskusiach
@liusa82 presne taka ista som aj ja. Akonahle je toho na mna viac, zacinam zamrzavat v strese. Mozno aj teraz to tak mam a len to chcem zo seba vykricat. Zavidim (v dobrom), ze si sa takto spoznala este pred detmi.
@anonym_autor Dnes mam toho plne zuby aj ja. Vlastne uz od vcera. Este raz zapocujem mamiii tak z okna skacem. Musim ale este tyzden vydrzat a potom idu do skolky.
@viestta dakujem, ten druhy by musel byt aj doma, stale je vsetko dolezitejsie ako moje hobby. (Priklad on je polovnik, vecer nieco streli a cely druhy den stravi robenim toho masa a ked poviem, ze to je jeho hobby a ze kedy ja mozem venovat cely den napriklad citaniu, tak mi povie, ze ale on donesie maso…)
Ale mam v plane odist na par dni. Len mam pocit, ze mi to aj tak nepomoze
@anonym_autor neboj sa pomoze. Mam to vyskusane.
@anonym_autor Dnes mam toho plne zuby aj ja. Vlastne uz od vcera. Este raz zapocujem mamiii tak z okna skacem. Musim ale este tyzden vydrzat a potom idu do skolky.
@beata_k presne, az sa mi chce plakat, ked to pocujem. Aj z tej skolky mam stres, riesit kazde rano nejake suboje, lebo urcite nebude to moje dieta spolupracovat. Vam to ide dobre?
Nevladzem uz teraz im hovorit 100x vsetko, realne mi ide uz vybuchnut mozog, ked im uz idem nieco povedat po 5.raz, uz aj realne nervavo kricim, co ja som ani nevedela, ze viem kricat…mam fakt pocit, ze sa zo mna stava blazon.
@anonym_autor neboj sa pomoze. Mam to vyskusane.
@viestta ok, vecer idem nieco rezervovat a vyskusam. Vdaka
@liusa82 presne taka ista som aj ja. Akonahle je toho na mna viac, zacinam zamrzavat v strese. Mozno aj teraz to tak mam a len to chcem zo seba vykricat. Zavidim (v dobrom), ze si sa takto spoznala este pred detmi.
@anonym_autor presne.Keď nemám všetko tip top aj doma už idú na mňa nerváky .To takí salámisti nepochopia nikdy.Mám takých rodičov.Takže neviem po kom som 😀 vždy som to tak tušila že to by nebolo pre mňa dobré.Sme rozvetvená rodina mám okolo seba plno malých detí.Takže vidím to ako to je a to ich nemám ani doma nonstop.Stačí mi ich postrážiť pár hodín a mám dosť
Úplne ta chápem 🙈 ja som na tom rovnako. Hobby? Moja psychohygiena? Ha ha. Asi si všetci počkajú dokym už definitívne výbuchnem a to bude sranda
Nepýtaj sa kedy bude čas na teba, zariaď a spolubývajúcemu oznám kedy má na starosti deti a domácnosť. Musíš byť sebecká keď jemu nedochádza.
@viestta ok, vecer idem nieco rezervovat a vyskusam. Vdaka
@anonym_autor určite ti to pomôže, tiež to mám odskúšané, aj keď ja som nemala také pocity z detí, len som bola totálne vyčerpaná. Odišla by som vo štvrtok večer a vrátila sa v nedeľu večer. Nedá sa ťahať donekonečna. A že on donesie mäso? Smiešny argument, nech zistí, koľko by stála opatrovateľka pre deti a vynásobí si to počtom hodín len cez víkendy. Lebo ty nemáš ani padla, ani cez víkendy voľno. A so škôlkou sa nestresuj, no tak nebudú spolupracovať a? Budú neskôr. Deťom nehovor päť krát. Povedz raz, keď nič, zopakuj druhý krát s tým, čo bude nasledovať, ak neprestanú s tým, čo sa ti nepáči a tretí krát vykonaj sľúbený trest, jasné, že nie telesný, Veľmi rýchlo pochopia, že s tebou nebudú mávať. Nech sa ti podarí niečo nájsť, nejaký tichý kút, wellness, kde ťa budú roumaznávať a nikto nič od teba nebude chcieť.
skoda, ze si si to uvedomila az teraz. niektore zeny na to stavane nie su, domacnost, deti, praca v domacnosti.. ono aj ta vychova dievcat za mlada je taka, ze musela vsetko vediet, vtedy bola vychvalena, na rozdiel od chlapcov, ktori boli vychvaleni za uplne ine veci..
ak uz vedela navarit, napiest-uz ze sa moze vydavat a podobne kraviny.
a ak nastupi do prace, to este len zacne ten stres. keby boli u nas mozne aspon tie skratene uvazky, ale ani to nie.
ja som si to nastastie uvedomila celkom skoro, takze mam len jedno dieta, uz velke, nemam velky dom, len byt, ziadna zahrada, kde treba muklovat..
zas neboj, ono to prejde, cas uteka rychlo, len budes mat pocit, ze ti zivot unikol pomedzi prsty a ty ani nevies ako😒
@anonym_autor podla mna by si mala riesit novu pracu, taku, ktora bude pre teba unikom. Ja som po rodicaku v robote doslova relaxovala psychicky. Tiez som bola na vsetko sama a zufala. Sef, ze dozajtra aby to bolo hotove. Ja ze do zajtra? On: je to kratko, potrebujes viac casu? Ja ze nie, praveze naopak, doma treba vsetko hned a tu ze zajtra… 😀 a este dodam, ze som tiez menila pracu hned po rodicovskej, do povodnej ma nechceli, takze da sa to, aj ked sebavedomie som mala vtedy veelmi nizke na zmenu prace. Drzim palce.
Pozri, nikto nechce žiť s nervóznou troskou. Tvoj partner ani deti. Takže začni toho robiť menej. Za to, že robíš toho veľa, nebude nikto vďačný. Ale za to, že budeš nervózna troska, nebudú s tebou spokojní. Ako dieťa by si chcela mať mamu, čo všetko spraví a je stále vyčerpaná, alebo „cool“ mamu – milú pohodáčku, čo ťa milým slovom do niečoho zapriahne? Ak sa niekto spýta, kde niečo je, tak mu pekne vysvetli, že to nevieš (ak to teda nevieš)... ak to vieš, tak pekne vľúdne odpovedz. Ja viem, to, čo píšem, ti pripadá trocha nelogické v tvojom stave, a nie je to pekný stav. Tiež si môžeš nechať skontrolovať hladiny hormónov a pod... hlavne sa neopúšťaj 😉 Chod s prudom vesmiru a nie proti nemu....vez sa na vlne...teraz sa topis a to nie je cesta
Choď do práce.
Pozri, nikto nechce žiť s nervóznou troskou. Tvoj partner ani deti. Takže začni toho robiť menej. Za to, že robíš toho veľa, nebude nikto vďačný. Ale za to, že budeš nervózna troska, nebudú s tebou spokojní. Ako dieťa by si chcela mať mamu, čo všetko spraví a je stále vyčerpaná, alebo „cool“ mamu – milú pohodáčku, čo ťa milým slovom do niečoho zapriahne? Ak sa niekto spýta, kde niečo je, tak mu pekne vysvetli, že to nevieš (ak to teda nevieš)... ak to vieš, tak pekne vľúdne odpovedz. Ja viem, to, čo píšem, ti pripadá trocha nelogické v tvojom stave, a nie je to pekný stav. Tiež si môžeš nechať skontrolovať hladiny hormónov a pod... hlavne sa neopúšťaj 😉 Chod s prudom vesmiru a nie proti nemu....vez sa na vlne...teraz sa topis a to nie je cesta
@bystrozraky krásne napásané, len realita je často niekde inde. Keď sa ťa štrnásty krát za deň muž spýta na nejakú vec, kde je, tak nemáš chuť mu to vysvetľovať a už vôbec nie pekne. On tam nežije? Lebo často je táto otázka zatieracím manévrom a to, aby mu tú vec rovno podala, bohužiaľ. Nie každá sa dokáže proti takýmto praktikám obrniť a s láskou mu štrnásty krát odpovedať, že osušky máme už šesť rokov na tom istom mieste. S ostatným súhlasím, nesnažiť sa robiť veľa, ale k práci sa postaviť tak, aby aj ostatní mali miesto.
@anonym_autor chvalabohu že nemám deti 🙏
@bystrozraky krásne napásané, len realita je často niekde inde. Keď sa ťa štrnásty krát za deň muž spýta na nejakú vec, kde je, tak nemáš chuť mu to vysvetľovať a už vôbec nie pekne. On tam nežije? Lebo často je táto otázka zatieracím manévrom a to, aby mu tú vec rovno podala, bohužiaľ. Nie každá sa dokáže proti takýmto praktikám obrniť a s láskou mu štrnásty krát odpovedať, že osušky máme už šesť rokov na tom istom mieste. S ostatným súhlasím, nesnažiť sa robiť veľa, ale k práci sa postaviť tak, aby aj ostatní mali miesto.
@anonym_f9ab1c Teraz som sa trochu pousmial. Máš úplnú pravdu, takto sa správa veľa mužov. Je to asi typické chlapské správanie. Ďalší level potom už je len to, že mu schovávaš veci 🙂 O tom sú aj pesničky, hehe. Tvoj manžel sa môže pýtať aj preto, lebo ti chce podvedome ukázať, aká si nenahraditeľná v jeho živote (vo väčšine prípadov). A tvoje podráždenie z toho môže byť brané ako nepriamy akt odmietnutia jeho osoby, nie samotnej požiadavky.
Riešenie: každopádne mu občas sprav prehliadku bytu a všetko mu pekne poukazuj. Viem, že to znie ako hlúposť, ale nejako to podvedome niečo vypne a obyčajne to prestane. On tú prehliadku nebude chcieť, preto mu povedz, že si má kvôli tebe nájsť 10 minút, lebo to má veľký vplyv na váš vzťah (ale to mu nepovedz prosim podrazdene - aj ked by si na to mala plne pravo). Sprav mu tých prehliadok pokojne viac... no držím palce, nech to zaberie!
Pozri, nikto nechce žiť s nervóznou troskou. Tvoj partner ani deti. Takže začni toho robiť menej. Za to, že robíš toho veľa, nebude nikto vďačný. Ale za to, že budeš nervózna troska, nebudú s tebou spokojní. Ako dieťa by si chcela mať mamu, čo všetko spraví a je stále vyčerpaná, alebo „cool“ mamu – milú pohodáčku, čo ťa milým slovom do niečoho zapriahne? Ak sa niekto spýta, kde niečo je, tak mu pekne vysvetli, že to nevieš (ak to teda nevieš)... ak to vieš, tak pekne vľúdne odpovedz. Ja viem, to, čo píšem, ti pripadá trocha nelogické v tvojom stave, a nie je to pekný stav. Tiež si môžeš nechať skontrolovať hladiny hormónov a pod... hlavne sa neopúšťaj 😉 Chod s prudom vesmiru a nie proti nemu....vez sa na vlne...teraz sa topis a to nie je cesta
@bystrozraky na to by musela mat ale manzela a nie dalsie dieta,co nevie ani kde ma ponozky,ci trenky.
@anonym_f9ab1c Teraz som sa trochu pousmial. Máš úplnú pravdu, takto sa správa veľa mužov. Je to asi typické chlapské správanie. Ďalší level potom už je len to, že mu schovávaš veci 🙂 O tom sú aj pesničky, hehe. Tvoj manžel sa môže pýtať aj preto, lebo ti chce podvedome ukázať, aká si nenahraditeľná v jeho živote (vo väčšine prípadov). A tvoje podráždenie z toho môže byť brané ako nepriamy akt odmietnutia jeho osoby, nie samotnej požiadavky.
Riešenie: každopádne mu občas sprav prehliadku bytu a všetko mu pekne poukazuj. Viem, že to znie ako hlúposť, ale nejako to podvedome niečo vypne a obyčajne to prestane. On tú prehliadku nebude chcieť, preto mu povedz, že si má kvôli tebe nájsť 10 minút, lebo to má veľký vplyv na váš vzťah (ale to mu nepovedz prosim podrazdene - aj ked by si na to mala plne pravo). Sprav mu tých prehliadok pokojne viac... no držím palce, nech to zaberie!
@bystrozraky prepáč, ale si kompletný? Prehlaidku bytu? ja našťastie nemám doma magora, ktorý ma dvadsať krát denne otravuje otázkami, kde čo je. Mám dospelého svojprávneho muža, ktorý sa vedel postarať o seba sám, kým sme sa spoznali. A ja by som mu to ani netolerovala, žiadna prehliadka by sa nekonala, iba by som zdvihla obočie a pochopil by na šupu. Mám po svojom boku dospelého muža, nie teľa, ktorému treba robiť prehliadky ako deťom v škôlke. Problém má autorka témy, nie ja.
@anonym_autor nuz ano je to takto... Pokial si normálna žena, ktora nežije a nedýcha za všetkých naokolo.
Ak to takto citis, daj dieta do skolky. Neviem ako staré deti mas... Ale prerastá ti to cez hlavu. Aby si nespravila to co spravili tri matky, ktorym to tiež prerástlo cez hlavu...
Musíš chrániť samu seba.
Bud nekompromisná a zastan sa samej seba. Otca treba zapriahnut. Dieta dat do jasiel, neboj sa budú sa mu venovať bude s inými deťmi. Prázdniny sú náročné... Este výdrž 4 dni... Ja poznám tie pocity. Ale ja som skončila až na antidepresivach z toho.
Teraz si už seba chránim a prvé miesto patrí mne. Ked som ja ok. Mozem dávať ďalej... Pokial nemám čo, tak ďalej nedám nič.
