Som zlý človek?
Ahojte, dopredu sa ospravedlňujem za anonymitu no je to pre mňa takto lepšie. V živote mi veľa ľudí povedalo, že som odporný človek, preože myslím sama na seba, nezaujíma ma nikto iný okrem mňa, som neempatická, neľutujem ľudí. Takto ma opisujú ľudia ktorí so mnou prišli do kontaktu (samozrejme nie všetci).. Bolo to dosť časté tak som si zašla za psychológom aj psychiatrom (pre istotu) aby som zistila či je ozaj chyba vo mne alebo teda čo sa deje. Na to mi za určitý čas diagnostikovali psychopatiu alebo teda poruchu osobnosti pretože pojem "psychopatia" sa už v odborných kruhoh nepoužíva.. Taktiež sa zistilo, že mám skoly k manipulácii, čiže s ľuďmi manipulujem aj keď nechcem ide to nejak samo akokeby podvedome.. Bolo mi taktiež povedané na základe sedení a konzultácii, že mám aj sociopatické osobnostné rysy. A ja neviem čo teraz robiť. Cítim sa strašne aj keď viem, že za to nemôžem. V rodine podporu nenájdem a sama sa s tým neviem nejak vyrovnať.. Veľmi ma to trápi. Máte s tým niektorá skúsenosť? Zažili ste niečo také? Ako sa to potom rieši/lieči? Dá sa t vôbec nejak vyliečiť?😕
@heleninamama Ďakujem toto mi dosť pomohlo🙏❤️
Dlhodoba terapia a spravny zivotny vzor/idol.
@heleninamama ty si ale opísala to že nie je psychopat, preroze keby vedome predstierala emócie tak by sedelo na práve psychopata, inak z jej odpovedi úplne spĺňa väčšinu kritérií na pojem sociopat, tam sa odborníci trafili úplne presne
Predstav si si mama máš maličke bábätko nevie rozpravať svoju nespokojnosť vyjadruje plačom čo urobiš.Modelova situácia je väčšie spadne odrie si kolena začne plakať čo urobiš.To že neľutuješ kamarátku to je jedna vec ale plač a smútok tak isto patrí do života ako radosť nadšenie.Povie TI kamarátka že má nehoršiu pliagu že akurát jej zistili alebo nedajbože niekomu z rodiny čo povieš mu no mňa to nezaujíma podľa mňa tak ako je dana radosť, smútok, tak je dana aj empatia.Nie len ja ja ja a všetko zhodiť na nejkau chorobu.Ked TI by si nechcela na figu TI je psychiater aj psycholog.
Zla urcite nie si, lebo sa to snazis riesit a ries to aj dalej, skus si viac vsimat inych ludi a zaujimaj sa o to co potrebuju.
@dilino Keď sa do niečoho nevyznáte tak sa prosím radšej ani nevyjadrujte. Ja to nezvaľujem na chorobu😀 A bohužiaľ. Nikto nie je dokonalý. Vy ste sa zrejme nikdy nestretli s osobou ktorá by týmto "trpela", takže je pochopiteľné, že píšete viac menej z cesty. Ale ja za to nemôžem. Rozhodla som sa svoj problém riešiť? Rozhodla. Šla som ku odborníkovi? Šla. Snažím sa zmeniť? Zrejme áno. Čiže ja už naozaj viac spraviť nemôžem.
Dobre je, ze si zacala okolo toho chodit a cches urobit nieco pre to aby to bolo lepsie. Myslim, ze to je dobry zaciatok. Len teda bude to beh na dlhu trat, ale myslim si, ze to bude stat za to.
Podľa mňa nemáš poruchu osobnosti a určite nie si sociopatka, nakoľko si uvedomuješ svoje správanie a je ti to ľúto (neviem kto ťa diagnostikoval a aké testy ti robili). Sociopati nepociťujú ľútosť a ani nemajú potrebu svoju poruchu riešiť s odborníkom. Každý z nás môže mať nejaké črty osobnosti, ktoré môžu vybočovať z normálu. Niekto je trochu histriónsky, ďalší môže mať hraničné alebo narcistické črty. To je úplne v poriadku.
Ja som si o niečom takomto čítala a volalo sa to disocialna porucha (kedysi sa používal termín psychopat ale už sa nepoužíva) Ľudia s touto poruchou nemajú empatiu a myslia len na seba. Tí nefunkční skončia vo väzení, že 60 percent väzňov ma tu poruchu alebo ako tu už písali tí šikovnejší skončia vo vedúcich pozíciách kde empatia je prekážkou 🙂. Keď si to nepriznaju tak sa to samozrejme nedá liečiť. ľudia s touto poruchou si myslia ze sú niečo viac a keď sa im aj na niečo príde tak jedine co ich mrzí je nie to ze niečo urobili, ale ze sa im na to prišlo 😄. Raz som počúvala jeden rozhovor a bola tam taka inšpiratívne myšlienka a bolo to, že hosť bol autista alebo asperger a rozprával, ze sa naučil všetky tieto sociálne veci aj empatiu a tak na sebe popracoval ze teraz nikto nevidí ze ma poruchu autistickeho spektra👍😉 . Autorka určite nie si zla keď máš záujem so sebou niečo robiť 😍
Ahoj, nefixuj sa na laicke odpovede, zopar som ich precitala a su zial nepravdive. Vsetko prameni z detstva, vacsina z obdobia do 3 rokov, ktoru si nepamatas, mas to ale ulozene v implicitnej pamati. Psychoterapia s kvalitnym a hlavne skusenym terapeutom Ti pomoze pochopit a zmenit co potrebujes.
A este som Ti zabudla povedat, ze nie, nie si zly clovek, ale iba zranene male dieta v tele dospeleho cloveka, ktore kvoli svojim rodicom nedostalo moznost dozriet z kukly v motyla.
Otázka znie, máš svedomie? Absencia svedomia je kľúčová charakteristika psychopatov a sociopatov. Liečiť sa to nedá je to navždy. Každopádne, z môjho pohľadu je veľmi malá šanca, ale je, že budeš normálne fungovať. Z toho, čo som čítal, tak to asi je možné. (Pozri si Jamesa Fallona -neurovedec, ktorý sám seba diagnostikoval ako pyschopata a Andyho Mcnaba - spoluautor knihy "Psychopatov sprievodca na ceste k úspechu", ktorú napísal s Kevin Duttonom, odborníkom na psychopatov.) Každopádne do vzťahu by som svojmu synovi, so ženou s psychopatiou, nedovolil ísť. Človek nikdy nevie, či sú tieto prosby a otázky úprimné alebo je to len hra na súcit, žiaľ to je súčasť tejto diagnózy.
Vôbec to neber tragicky a netráp sa tým. Nie si žiadny sociopat, tým by si bola, keby si vedome predstierala emócie, ktoré necítiš a v duchu by ťa to rozčuľovalo. Keby si celý život len hrala a míňala energiu na predstieranie toho, čím nie si. Naopak, využi svoju povahu, ľudia s tvojimi vlastnosťami bývajú úspešní napr. v obchode, v podnikaní, v medicíne... Takýto ľudia majú totiž často vysoké IQ, sú bystrí, aktívni, zameraní na výkon a cieľ a majú vodcovské črty. Navyše sú psychicky odolní, nehrozia im depresie, úzkosti, vyhorenie. Ja tiež nemám príliš rozvinuté EQ, viem o tom roky a nepovažujem to za nedostatok. Naopak. Dokonca s určitosťou viem, že to zdedilo jedno z mojich detí, som tomu rada a verím v jeho životný úspech. Životom plávam s ľahkosťou, mnohé veci, ktoré iných zložili, prejdem bez sĺz a vždy idem za svojím cieľom. Citovo sa angažujem len v prípade pár blízkych ľudí a mačiek, ostatné ide mimo mňa. Mám sa rada a konám tak, aby mi bolo dobre. Rada som aj sama a ľudí ako takých nepotrebujem kvôli svojmu vnútru a pocitu šťastia. Netrápi ma politika, vojny, ekológia, medziľudské vzťahy, nešťastia a choroby vo svete, proste nič, pokiaľ sa to netýka bezprostredne mňa. A už vôbec neľutujem tých, ktorí si život zničili sami a nemám potrebu im pomáhať. Konám vždy čestne a slušne, ale ak ma niekto sklame a podrazí, nemám problém zasadiť mu ranu a odpísať ho. Súkromný život funguje, polovičku si však treba hľadať podobnú, v tomto protiklad nefunguje, slabými mužmi totiž pohŕdam a rozčuľujú ma. Povinnosti si plním aj voči deťom, hoci nie som typ matky, pre ktorú sú detí zmyslom života a nechápem napríklad smútok a prázdnotu žien z toho, že deti rastú a pod. a dojatie z každej maličkosti. Kamarátov som mala vždy a dodnes mám, roky ich preverili a dá sa povedať, že pre tých naj som taká opora - neľutujem ich, neplačem s nimi, ale hľadám a ponúkam riešenia z problémov. Keby som si mohla sama vybrať povahu, vyberiem si presne takúto.