Som zúfalá. Kde robím chybu?
Prosím poraďte mi, neviem kde robím chybu, neviem čo robím zle. Mám 5 ročného a ročného syna. S tým starším synom mám stále problémy. Jeho správanie je niekedy neznesiteľné a ja neviem ako sa mám v takej situácii správať a čo mám s ním robiť. Všade kam ideme tak robí zle, bije ostatné deti, kričí, ak ho upozorním aby nekričal tak kričí z plného hrdla ešte viac, kope a bije aj mňa....... Za posledné dni sa za neho aj s manželom veľmi hanbíme, nechcem mu capnuť po zadku pred davom ľudí alebo na ihrisku plnom detí a mamičiek, snažím sa mu dohovárať, že to čo robí je škaredé a nerobí sa to. Keby bolo na mne tak s ním asi nikam nechodím ale keďže len cez víkend sa nám manžel môže naplno venovať tak si robíme rodinné výlety. Vôbec nepomáha dohováranie, zákaz, nerobíme mu nič zlé veď má všetko čo potrebuje a čo chce. Snažíme sa ho nerozmaznávať ani biť. Vždy ak máme niekam ísť tak mám strach z toho ako sa bude správať a ak tam budú aj deti tak sa bojím koho zase bez príčiny zbije. Chceme ísť na dovolenku ale veľmi sa bojím ako to tam dopadne. Chodí do škôlky a aj tam je veľmi zlý a deti sa mi stále sťažujú, že ich bije. Bola tam aj detská psychologička a výsledok bol, že chlapec má Aspergerov syndróm a sklon k autizmu. Ako autista mi nepripadá, nie je samotár ani nemá imaginárnych kamarátov, pripadá mi normálny len hyperaktívny. Ak mu zakážem jeho činnosti, ktoré má rád (tablet, TV...) je mu to aj tak jedno. Čo mám s ním teda robiť? Máte niekto skúsenosti čo zaberá na takéto detičky? alebo zájdem zas k psychologičke.
Nemyslím si, ze to musí byt bezpodmienečne nejaký syndróm...deti sú veeeelmi dobrí manipulátori...Vaše dieťa vie, ze vy sa ho vlastne bojíte, a tak on nemá hranice a robí si, co chce...on vie, ze nebude mat postih...určite treba vyhľadať psychologičku, veď na to sú, aby v takých situáciách pomohli...asi by Vám aj najlepšie poradila, ako v takých situáciách reagovať...su deti na ktoré trest neplatí...a skúšali ste to opačne-formou odmien? Za dobre správanie...? Možno by pomohla poriadna príučka...a nech ma tu hoc kto aj ukameňuje...ja som stala pred svojim otcom v pozore, len pozrel, lebo som vedela, ze s ním sa nevyjednava...ešte v 17tke som dostala cez ústa, lebo som bola drzá...a nemám mu to vôbec za zle...mala som hranice, on mal moj rešpekt...len aby bol kľud, vy ustupujete a on to využíva...je to dieťa, určite sa dá formovať...! Treba to robiť bez hystérie, s kludom, prehľadom, vážne a dôrazne, aby vedel, ze nesrandujete...aby pochopil kto je šéf...Držím prsty...
@veronika713 pokial je dieťa zdravé, tak sa to dá aplikovať, čo si napísala, ale ako náhle je u dieťaťa psych. Problém- tak to už neplatí. Na môjho syna -autistu, absolútne neplatí, že vrátiť mu to napr. Aj s úrokom- ako to tu spomínala jedna premudrela quasi učiteľka (tým len potvrdila moju domnienku, že dnes už môže učiť alebo robit asistenta fakt hocikto - a tak to potom aj vyzerá). Stale by to bolo len kto z koho a este viac by ho to vyhecovalo.
Aj my riešime problemove správanie a synovu agresivitu ani nie tak smerom k cudzim ako ku nám a je to boj na dlhé trate. Najľahšie je sa snažiť takým afektom predchádzať ale nie vždy to žiaľ ide. Naozaj treba vyhľadať odbornú pomoc a začať pracovať pod odborných dohľadom na odburavani neziaduceho správania, ale to človek musí mat šťastie na dobrú psychologicku alebo špeciálnu pedagogicku.
A ešte nieco - tieto deti agresivitou niečo dávajú najavo, svoju bolest ci frustraciu z nepochopenia sveta a i. Chcieť aby sa správali uplne normálne, to je tak, ako by niekto chcel aby jednonohy súťažil v behu so zdravým človekom. Tým ale nechcem povedať, že sa nemáme snažiť o to, aby sme sa k tomu normálu priblížili, len to, že je to veľmi ťažké až nemožné.
Nie je pravidlom, že autisti majú často kombináciu s downovym syndromom či dmo- stáva sa to, ale zriedka a autizmus je vtedy veľakrát už len "ceresnicka na torte"
@karkulka1 nepochybne máte pravdu a skúsenosti a vedomosti osobné...ja hned v prvej vete píšem, ze nemusí ísť o nejaký syndróm...ak naozaj je aj problém zdravotný-psychický, tak je jasné, ze riešenia treba hľadať u skutočných odborníkov...ja som písala v rovine, ze diagnoza nie je potvrdená...! A musím sa zastať aj tej pani, do ktorej ste sa všetci tak pustili...nemyslím si, ze nieje dobrý pedagóg, konštruktívne opísala možné problémy s takýmito deťmi v kolektíve...zobrala to z pohľadu tých zvyšných detí...určite je to smutné, ze niektoré dieťa ma taký problém, určite to nieje jednoduché ani pre tých rodičov...ale nechcela by som ani ja zažívať, ze mi dieťa bude domov chodiť dotlčené, dohryzené, vyľakané atď...ani pre tých učiteľov zrejme nieje ľahké zvládať toľko detí a k nim este detičky s takýmto problémom...ta pani len opísala bežnú prax a predpokladám, ze sama ju asi nezaviedla...!
@veronika713 ale pedagógovia a aj asistenti by mali vedieť zvládnuť agresivitu žiakov a zvlášť špeciálni pedagógovia. Ale to by štúdium ucitelstva malo za nieco stať a nie byt na mile vzdialené od reality. A nesmel by ho skoncit kazdy a nan by nemali zobrat hocikoho, kto sa im tam prihlasi. vsak na VS ucitelskeho typu sa uz nerobi ani vyber, len nabor. Oni na rozdiel od rodičov takto postihnutých deti majú na to vzdelanie a tým pádom by mali mat aj určite schopnosti zvládnuť problemove správanie deti. Takze čo sa týka školstva ryba smrdí od hlavy a nemôže sa všetko hádzať na rodičov.
Keď škola take dieťa integruje, je povinná zabezpečiť mu aj príslušné vzdelávanie a starostlivosť- za to sa berú oveľa väčšie peniaze ako na zdravé dieťa. Nielen tie peniaze zhrabnut a to dieťa len akoze strpieť ale aj mu pripraviť adekvátne podmienky.
Výchova doma je dôležitá, treba mat stanovene hranice a pevny rezim, ale u takto postihnutých deti je to o to ťažšie, že tam sa to postihnutie prejavuje problemovym správaním.
Preto uvádzam tieto príklady,aby ľudia pochopili, že tak ako rodič nemôže len tak rozkazat slepemu dieťaťu aby konecne videlo a hluchemu aby počulo, ani my nemôžeme mu rozkazat, aby sa správali ako neurotypicke deti.
A verte, že je to strašne deprimujuce, keď neviete pomôcť vlastnému dieťaťu a trpia všetky zúčastnený strany.
My sme mali urcite obdobie problem so starsim synom a to asi pol roka po narodeni dcerky. Mal vtedy 6 rokov a zo dn na den ma zacal ignorovat, vonku vobec nepocuval, spravil pravy opak toho, co som od neho ziadala. Sice nebol agresivny ale zmena spravania tam bola. Ked uz som nevedela co, tak som sa rozhodla ze sa zmenim ja. Dceru som trosku odsunula na druhu kolaj a s malym som sa rozpravala len pekne, so zaujmom, na vsetko som sa ho pytala, zakazala som si kricat. A cuduj sa svete, chlapec sa dostal do normalu 🙂 ziarlil, citil sa odstrceny a proste sa s tou situaciou ze k nam pribudol clen rodiny nevedel vyrovnat. Mamina nepise ako dlho sa chlapcek takto sprava, ci od malicka, alebo je to nahl zmena k horsiemu...niekedy staci malo a ono sa to vyrieai samo. Niekedy je chyba v nas rodicoch. Samozrejme ak je problem vacsieho rozsahu navsteva psychologa je velmi dobry napad.
trocha od veci, ale prečo vlastne vznikne autizmus? Všade len čítam, že príčiny nie sú celkom známe.....Ale čo môžem urobiť aby sa mi také dieťa nenarodilo?
@karkulka1 a nejako si to sama vysvetlujes? Napr. podla toho, kedy sa to zacalo prejavovat a pod.? Podla toho , co som citala z tvojich odpovedi, si naozaj skvelou maminkou svojmu dietatku. A isto by si bola aj dalsiemu 😉
@karkulka1 verím Vám, ako matke...určite všetko co píšete, vychádza z nejakých skúsenosti...aj to verím, ze to píšete, lebo chcete aby ľudia chápali takýto stav...opakujem, nevidím do tej problematiky, prečítala som celu diskusiu a len vyjadrila názor...niet v tejto diskusii ani víťaza, ani porazeného....určite všetci budú za jedno, a to, aby každé dieťa, bolo spokojné...všetkým mamičkám, ktoré majú doma detičky s dg. prahem veľa síl a systém, ktorý by im život uľahčil...
@karkulka1 "a verte, ze je to strasne deprimujuce, ked neviete pomoct vlastnemu dietatu..." ☹ prave tento tyzden to na mna znova dolahlo. je vo mne velka lutost a obrovsky hnev na okolie aj ked viem, ze neopravneny. vsetci-okolie sa tvaria, ze chapu, napriek tomu stale ublizuju. a mna nenormalne s.rie, ze si to neuvedomuju! alebo to robia vedome?! je mi do placu...
@moni73 chápem tvoje pocity, ale ver mi, že okolie to robí z nevedomosti. Som pedagóg, vzdelávam sa celý život, ale v oblasti - autizmus, aspergerov syndróm na vlastnú žiadosť a za pochodu, lebo som také dieťa mala z času na čas v triede. Verejnosť je informovaná minimálne, niektorí síce videli film Rain Man, ale to zrejme stačiť nebude 😒 😒 😒 😒 😒 Bohužiaľ aj v našej škôlke som občas zachytila šumy, že aké dieťa sme to prijali.....ale našťastie prestali bez toho, že by sme to museli riešiť. Je to možno aj preto, lebo na SK bola desaťročia zakorenená smutná tradícia, že sa inakosť netolerovala a skrývala....sme v tejto oblasti sto rokov za opicami, v zahraničí je to úplne o niečom inom....snaž sa obrniť voči okoliu, nie každému a vždy sa dá vysvetľovať, ale občas pomôže jednoduchá, krátka, ale ostrá veta, aby si dotyčný uvedomil, že to dieťa a jeho matka majú viac problémov, ako si dokáže predstavíť. Držím palce.
@karkulka1 zasa sa to tu zvrhlo na nadavanie na skolstvo, co ma vzdy maximalne vytaca. Pisete: 'pedagógovia a aj asistenti by mali vedieť zvládnuť agresivitu žiakov a zvlášť špeciálni pedagógovia'. Verte alebo nie - na ziadnej pedagogickej fakulte (ak sa nejedna o specialne skolstvo) sa nic take ako zvladat agresivne deti nevyucuje. Skola ma byt vzdelavacia ustanovizen a nie krotitelska arena. A pokial som spravne citala - opravte ma, ak sa mylim - ta pani, do ktorej ste sa tu obuli,predsa nie je ani specialny pedagog, ani asistent! Uz som vyssie spomenula, ze rozne deti treba integrovat, ak su v stadiu, ze neohrozuju - fyzicky ani moralne - ostatne deti. Sama viete, ake je tazke pracovat s autistickym dietatkom, kedze ho mate. Verim, ze sa snazite a ze ste toho vela preskakali, verim aj vasej frustacii, ale pozrite sa na to z inej strany. Predstavte si, ze by ste nielen museli zvladnut svoje dietatko, ale popritom este 20 dalsich - a to nielen zvladnut v tom zmysle, aby si neublizili, nekricali, nerobili neplechu - ale este aby pol dna poslusne sedeli, davali pozor a este sa aj nieco naucili. Ohromne jednoduche, vsak? A ta poznamka o tom ako beru na VS pedagogickeho smeru hocikoho a pod. - to snad sama uznate, ze je dost podpasovy argument. V dnesnej dobe - ked je viac skol ako studentov - je totiz nepomerne jednoduchsie sa dostat na hociaku VS ako napriklad v dobe, ked sme studovali my. A to ani nespominam, ze ak ma clovek dost penazi a bez problemov kazdy semester zaplati, nevyhodia ho ani z pravnickej fakulty, hoc by bol hlupy ako tago. Mozno som zabrdla trochu mimo temu, ale nedalo mi nereagovat na otazku skolstva.
Som z ucitelskej rodiny, sama ucim a nebudem sa tvarit, ze veci v skolstve su OK, ked nie su. Veľmi dobre viem, aká je tam situácia a aj to, že výučba na VS je odtrhnuta od reality (vobec nezareagovala na problemy doby a napr. Na vsetky dys, s ktorými sa trápi pomaly každé druhé dieťa) Na rozdiel od doby, keď som studovala ja,aj tej povinnej praxe je pramalo. Na druhej strane si myslim, ze ucitelia sa maju vzdelavat aj v tejto oblasti, nielen nahanat kredity. Takze stojí si za tým, že učiteľ by mal byt schopný zvládnuť problemove správanie žiakov.
A moment- škola má byt výchovno-vzdelávacia ustanovizen, čiže ma nielen vzdelávať ale aj vychovávať! Tvrdiť opak je zavádzanie. Stojí to v príslušných zakonoch a vyhlaskach.
To o tých pravnikoch je zas o školstve, a zas o vysokom školstve, čiže v podstate s výnimkou farmacie a medicíny to žiaľ platí na drvivu väčšinu škôl na Slovensku, takze samozrejme nielen na pedagogicke
VS.
@kvetulienka253 napíšem ti keď sa o týždeň vrátim z dovolenky, na ipade sa mi strašne zle píše, robí to hrozne veľa preklepov
@karkulka1 krasnu dovolenku prajem. Uzite si radosti a naberte sily. Budem na vas mysliet
@karkulka1 to vsetko beriem - ale aj preto je skolstvo v takom 'prusere' v akom je, ze kazdy si o ucitelov obtiera topanky. Aby ucitel mohol vychovavat aj vzdelavat potrebuje mat predovsetkym autoritu a doveru rodicov. Hoci by bol aj dobry ucitel, aky mozu mat dnes deti pred nim respekt, ked vsade sa rodicia zastavaju deti, vzdy je len ucitel ten zly, ten kto to nezvlada, len deti maju svoje prava a ucitel nema ziadne, len povinnosti...
To ze je skola vychovno-vzdelavacia institucia tiez beriem. No uplne prvotnou ulohou je naozaj ucit a co sa tyka vychovy, tam uz zmoze dost malo. Vychovavat maju predovsetkym rodicia a ti ked to nezvladnu, tak skola to uz len veeelmi tazko moze zachranit. Ako dom, ked nema pevne zaklady, nepostavite na nom krasne poschodie... Ale to je zasa specificke v tomto pripade, lebo nehovorime o standartnych detoch, ale o detoch s diagnozou, kde je ta vychova zasa trochu o inom.
A to ze VS su odtrhnute od reality a pod. - opat musim suhlasit - ale preco za to nadavat ucitelom? To skor ministerstvo skolstva mozte vinit, alebo celu tuto skostnatenu spolocnost, ale zasa sa len vrsit na tych, co za to najmenej mozu?
Samozrejme, ze su v skolstve v problemy, a v ktorej oblasti nie su?
No nechajme to radsej, to je uz na filozoficku debatu... Peknu dovolenku vam prajem.
Pracovala som v skolke a skole pre deti s autizmom, a viacmenej je to tak ze maloktore dieta ma cisto len autizmus ale je kombinovany s dawnovym syndromom, DMO, atd.Bolo by dobre navstivit psychologicku,ktora spravi testy a tie potvrdia a spresnia diagnozu.