Som zúfalá z môjho života

Ahojte, mám 21 rokov a som študentkou vysokej školy. Vraj najlepšie obdobie života ako každý vraví, lenže korona všetko prekazila. Bola som rok a pol zavretá medzi štyrmi stenami za počítačom od rána do večera (prednášky, cvičenia, konzultácie...), proste žiaden sociálny život. Depky a podobné veci u mňa jasná vec. No a prejdem na to hlavné. Už posledné obdobie počúvam skoro od každého príbuzného, rodinného známeho... stále to isté a to otázky typu: "máš frajera?", "a prečo nemáš frajera?", "a hľadáš si frajera?". Na začiatku sa to ešte dalo zniesť, ale keď to počúvam vkuse, fakt mi to lezie na nervy. Prosím vás ako sa dá odpovedať na otázku: "A hladáš si frajera?" Do riti, a kde ho mám hľadať, veď sa nehrám s ním na schovávačku aby som ho hľadala. Prejdem na druhú vec, ktorá má tiež dosť trápi. Stalo sa to v 1.semestri, takže so spolužiakmi sme sa poznali len pár mesiacov. Ale boli takí, s ktorými som si hneď sadla, rozumeli sme si a písali sme si ohľadne zadaní alebo len tak. A písala som si so spolužiakom ani neviem už o čom, a zrazu mi prišla správa od neho "máš veľké brušiško, lebo jedávaš keksíky." V tom momente som stratila slová a prekvapená z toho čo mi to píše. Ani som nevedela čo na to napísať, len som ten chat zatvorila a neodpísala nič. Neskutočne som sa trápila, niekoľko krát som kvôli tomu plakala. Mám výšku 170cm a 62 kg, fakt si nemyslím, že som tučná. Keby sa mi to stane na ZŠ, tak si poviem OK veď ešte nemá chlapec rozum, ale vysokoškolák povie toto svojej spolužiačke? Ako mám mať sebavedomie keď mi takéto niečo dokáže povedať chlap? Fakt sú trendy len tie chudé modelky? A potom že dievčatá trpia anorexiou. Fakt som zúfalá z tohoto všetkého, mám svoje chvíľky kedy si poplačem a niekedy nevidím zmysel života.