• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Spolužitie s mužom po dlhom čase. Ako si zvyknúť?

11. augusta 2013 
Ahojte, zakladám tému, ktorou prešla každá z nás. Po nejakom čase dlhšom či menšom čo sme boli samé máme niekoho kto chce s nami žiť. Ako si však zvyknúť čo najlepšie bez nervov a podráždenia na situácie,ktoré boli doteraz úplne bežné, máme ich zaužívané a zrazu je tu niekto kto nám to trochu poprevracá a pod. Ja mám priateľa po veľmi dlhom čase takého, s ktorým nechodím len na kávu a keď je u mňa tak ma ide niekedy trafiť šlak a potom tie sa tiež ozývajú nejaké pochybnosti či to tak je.
6. júl 2006 o 09:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
u mňa dlho dlho fungovala láska... cez ružové okuliare veľa vecí vyzeralo inak... :grinning: a keď mi začalo liezť niečo na nervy, mala som vo zvyku mu to na rovinu povedať - ak to bolo zlé :confused:

A mnohé som prekonala s myšlienkami typu "vie tak úžasne masírovať", "nádherne vonia" a podobne... :grinning:
6. júl 2006 o 09:31  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v apríli 2017 (22. tt)  • Odpovedz  • Páči sa mi to
hmm ja som tiez za nazor diskutovat aj ked niekedy to potom u nas vyzera ako v talianskom manzelstve a nozaj po dvoch rokoch samoty ktora niekedy stvala ale niekedy aj dobre padla mi bolo tazke na to obmedzovanie si zvyknut az som niekedy zavidela kamoskam ktore mali vztahy na dialku :wink:
takze hoci sa hadavame pre mna je dolezite ze to v sebe nedusim
6. júl 2006 o 09:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jaaaa,mi sme zacali spolu byvat ked som uz bola 4 mesiace tehotna a poznali sme sa 8 mesiacov :wink:
ked som sa k nemu nastahovala-hroooza :astonished: bordelar,skladisko pod postelov,papere,smeti,ponozky vsade,uplne vsade a zahrada vyzerala ako skladka odadu :pensive:
takze zaciatok bol asi taky,ze som ho kazdy den dokopavala k poriadku,az sa ten bordel zminimalizoval na bordelik :wink:
co uz,zvykla som si,moj muz strasne vela prednosti,je pozitivny,rad sa objima,vzdy ma cas na mna,rozumie mi,a omnoho viac a to,ze mu vsetko trva vecne kym spravi,a hlavne to musi on chciet je vec ktora sa da prehloiadnut,aj ked mam pravidelne vybuchy hnevu kvoli tomu-tusim si uz zvykol :sunglasses:
6. júl 2006 o 09:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte,my mame teraz take nejake obdobie talianskeho manzelstva :slight_smile: . ani sa nehadame,zeby sme kricali po sebe alebo tak,ale obidvaja sme nervozni a vyustuje to do toho, ze frfleme a vycitame si stale nieco. ale ani nie v zlom,proste kazdy si povieme, co nam vadi a teraz sa to akosi nakopilo.ale da sa to v pohode,tiez si povieme svoje a o chvilu je dobre. myslim,ze je to tym,ze drahy ma uz vyse mesiaca skusky,keby sa bol intenzivnejsie ucil,uz davno mohol mat vsetky spravene, mne vadi,ze sme malo spolu,kedze sa uci,furt sedime doma. a on je asi nervozny z ucenia.snad to prekoname,ked bude mat po skuskach a bude dopbre. je to asi aj troska ponorkova choroba :slight_smile:
6. júl 2006 o 10:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
celkom nám tá diskusia ide. Myslela som si, že som sama. V prvom manželstve pred 12 rokmi - boli sme manželia necelých 5 rokov som bola viac menej často sama s dcérou. Potom po rozvode som si zobrala úver a tak sme bývali s dcérou samé. Ona mala vtedy 4 roky. Kopec povinností a starosť o dcéru mi zobrala všetok čas . Tak som bola 6 rokov len s ňou. Občas nejaký priateľ ale nikdy nechodil nik k nám. A teraz vrčím - na to, že je pomalý v praktickom živote ako slimák, že v niektorých veciach je ako malý chlapec. Tiež mu veci hovorím prijateľnou formou na rovinu, ale niekedy mám pocit, že či sa vôbec hodíme k sebe. Tiež je tak trochu bordelár, ktorý najradšej spí a všetko má pod nos. A keď vraj idem niečo uvariť to radšej utekám ja. Je to strašné si na to zvyknúť, napr. obsadená kúpelna, čakať kým si urobí tým tempom poriadok vo veciach a tak.. - ako veľké dieťa.
Préňho je všetko jednoduché a ja na základe prežitého mám strach, či je ten pravý koho vedla seba chcem. Ľúbim ho to áno a tiež si hovorím jeho výhody - v dobrom zmysle ale rozum sa poučil a tak sa mi mieša do srdca.
6. júl 2006 o 11:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Adam, taketo veci robi aj moj drahy,ale to mi az tak nevadi, obcas sa to nakopi a vybuchnem,ale vacsinou si poviem,ze nikto nie je dokonaly a aj tak jeho pozitiva daleko predcia negativa. a ja som rada,ze som s nim, ked je prec na par dni,tak mi uz chybaju aj tie rozhadzane veci a tesim sa,ze pride :slight_smile:
6. júl 2006 o 11:11  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no ja som sa na byvanie s mojim terajsim manzelom vyslovene tesila...a doteraz som velmi spokojna s nikym inym by som uz byvat nechcela...u nas to bolo tak ze sme zacali zit spolu na intraku...co sa tyka obmedzovania a prisposobovania o tom nemohlo byt ani reci lebo smesi mohli vybrat bud sa prisposobime sami sebe alebo inym cudzim ludom ktorých nam pridelia....sme spolu osem rokov a zatial sme nikdy az na posledny tyzden nebyvali uplen sami...vzdy na byte s nejakymi spolubyvajucimi a tak...a teraz sa vyzivam v tom ze amme maximalne sukromie...
jasne ze aj mne kopa veci vadi na mojom muzikovi a jemu na mne ale ked som dva dni doma bez neho uz mi chyba...a ked nieco nie je ok...tak si to povieme aj sa povadime a potom je dobre....my sme sa ja dobre nasli lebo ani jeden z nas si nepotrpi na nejaky extremny poriadok...skor sme bordelari...ale spinu neznasame takze spolu upratujeme...
6. júl 2006 o 12:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jej, ja si myslim, ze to kazda pozname :wink:
ale mozno sa oplati obcas sa na to pozriet aj ich ocami: mna sa raz milacik spytal, preco by to malo byt tak a tak podal mojej predstavy a nie inac... a potom som zistila, ze niektore veci naozaj nemusia byt len podla mna, niekedy je aj ine riesenie a nie je o nic horsie :slight_smile: :grinning:
6. júl 2006 o 12:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to
myslim ze je to tak trosku aj v nasej DNA, ze my zienky domace mame radi veci urobene podla svojho a proste chlap aj ked sa snazi tak nie vzdy sa mu podari umyt riady alebo vylozit nakup tak isto akoby sme to urobili my, alebo srka pri jedeni polievky alebo je mu dlho nieco trva alebo mu treba viackrat pripomenut vymenit tu ziarovku lebo on si to proste nevsimne...
urcite je nieco obdobne pritomne v kazdom partnerstve a spoluziti :slight_smile:

ja si vzdy pomyslim ked mam nieco take na jazyku ze predsa nie som jeho matka ani sa tak nechcem spravat a nebudem ho poucovat a hoci sa mi to nie vzdy podari a sem tam vybuchnem, jeho nevinny pohladik hovoriaci "preboha kam sme to dospeli, menis sa na furiu" mi rychlo pomoze vytriezviet a potom sa na tom zasmejem ze aka som bola malicherna :slight_smile:
a ked nahodou v telke vidim buracku alebo pocujem sanitku tak si pomyslim vdakabohu ze ho mam :wink: lebo to je to najdolezitejsie na svete!!
6. júl 2006 o 13:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
takže čo tu čítam, nakoniec sa asi vyvíjam správne keď mi idú na nervy tak trochu tieto akože drobnosti, Ešte že ma má tak rád a berie aj to moje frflanie. Ale musím uznať,že sa snaží a tak si vždy poviem, no keď ho tá najväčšia zamilovanosť prejde potom to začne byť iné.
6. júl 2006 o 14:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
tak ja som zila sama pomerne dost dlho, a zrazu som sa prestahovala nielen k chlapovi domov, ale som zmenila aj mesto, pracu a prostredie. takze niekolko sokov naraz :grinning:
ale nemozem si stazovat. a ked citam vase prispevky, zistujem, ze ten moj je poriadkumilovny, domaci kutil, opravar, zabezpecuje chod rodiny, to ja som vacsi bordelar... na rozne veci sme si spolocne velmi rychlo zvykli, a dokonca je to tak, ze ja ho dokonca musim poslat vonku na pivo, lebo je ochotny sa motat pri mojom zadku, a poslem ho von nech sa prebehne a tak.
nastastie nemliaska, nesrka (inak to mi vie liezt u cudzich ludi na nervy), je mily, nosi mi kvety aj po svadbe, nosi mi z nakupov (nakupuje on) take veci co mam rada, a dokonca vie,aku pletovu vodu pouzivam - minule bola v akcii, kupil 4 ks. :slight_smile: a k tomu oravsku slaninu, lebo vie, ze ju milujem. ale pozabudol nato, ze drzim dietu :grinning: :grinning:

niekedy si skutocne pripadam ako popoluska. mozno to nepatri do tejto temy, ale niekedy sama nechapem, ake som mala stastie.
po dlhorocnych blbych vztahoch a nestastnych mojich trapeniach zrazu prisiel clovek, ktory je uplne iny. je mily, starostlivy, pozorny, denne mi pise mailiky a vyznania, ze aky je stastny, ze ma stretol, stara sa o mna, planuje buducnost, deticky dovolenky vsetko. ked ide na sluzobku, hned mi zavola, ze ako dorazil, ked je mimo, posiela smsky a proste stale na mna mysli. az sa mi zda niekedy neuveritelny.
myslim, ze je to aj tym, ze az tak neskoro stretol lasku - akoze mna :slight_smile: ale hlavne je to aj v jeho povahe. aj ked nas znami a priatelia spolu vidia, stale nam dookola hovoria, ze aky sme parik, ze sme sa nasli, ze z nas srsi pohoda a laska.
vsetkym zenam by som priala takeho muza, ako mam ja.
tak vela stastia pri zabyvani, pri zvykani a pri obrusovani hran :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
7. júl 2006 o 09:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
peha-to je mile,zasluzi si moju poklonu,nemas radu pre mna ako aj mojho mam naucit poriadok???// :wink:
7. júl 2006 o 10:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ked nechas vsetko tak, a ani do toho nebrnknes, tak mu to dojde. :grinning: po tyzdni kopy pradla snad pochopi.... ale nie :slight_smile:
ale u nas to funguje uplne v pohode, ja vlastne nechapem problemy inych zien. (ale zazila som to v minulosti....) on si sam uprace, umyje za sebou riad, spinave veci hodi do pradla. a zase niektore veci robievam iba ja - napr. umyt vanu, psa, periem a tak, ale on zase vzdy pride, s cim chcem pomoct. a nefunguje to o naznakoch, ale priamo mu poviem, prosim ta urob to alebo to, a ja spravim to alebo to, a funguje to.
uvidime, ako to bude, ked budem zufala mama s 3 detmi na materskej :grinning: :grinning: :grinning:
ale myslim, ze to bude ok, pretoze ked som bola chora - 3 mesiace - tak makal v celej domacnosti uplne kompletne, bez jedineho naznaku, ze co treba urobit. no sikovny chlap, co dodat :slight_smile:
ale to nie je len o tom, mam v nom podporu vo vsetkom. a hlavne ho milujem :dizzy_face:
7. júl 2006 o 10:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
peha- kebyze rok doma nepohnem prstom,on tiez nie :grinning: to by vyzeralo,uz som aj chcele ,ze prestanem riadit,nech zbada,ale je mi luto nechat dieta zit v spine a bordeli :frowning2:
Ale zas je perfektny manzel,priatel,milenec a otec,takze ustupujem z obcasnymi vybuchmi hnevu :wink:
7. júl 2006 o 10:13  • Odpovedz  • Páči sa mi to
neboj, aj ten moj ma nejake chybicky :slight_smile:
ale hlavne ze sme rady, ze ich mame :dizzy_face:
7. júl 2006 o 10:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Aj mne pre par rokmi vadili spinave ponozky na skrini, teraz sa usmejem a odlozim do kosa na pranie. :slight_smile: Vela veci, s ktorymi som sa nevedela zmierit, vnimam teraz ako zivot, pulzaciu v nasom malom priestore. No a kedze tam zijeme spolu, obaja sa musia citit prijemne.
7. júl 2006 o 13:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
jej peha, akoby som citala esej o mojom buducom manzelovi....tiez sa priznam, ze netusim, ako sa mi postastilo niekoho takeho uzasneho stretnut...moja mama tvrdi, ze ja taka potvorka si ho ani nezasluzim.. :slight_smile: ale to si len robi srandu, dufam...
7. júl 2006 o 13:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Mouse, presne! Niektoré veci jednoducho muži nevedia, nie sú schopní, nepochopia a podobne. Treba sa s tým zmieriť... asi.... Ked to dokazes, hned je vsetko v poriadku. Ako som si toto uvedomila, nas vztah je este harmonickejsi. :grinning:
7. júl 2006 o 13:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
presne tak, carrie, treba si len jednoducho uvedomit niektore veci. ja ked nieco nechapem, opytam sa, preco toto a preco takto. odpovie mi, vies, my muzi sme jednoduchi :grinning:
a zase ked ja mam svoje dni, ci nalady, radsej mu rovno poviem, ze mi je smutno, alebo som len precitlivela - a on uz vie, ze zjemnit... :dizzy_face: no neviem, ako to spravne opisat, ale to su take jemne krehke veci, ked vzajomne vieme vycitit, ze ako sa mame, ako sa citime, a vieme si vychadzat v ustrety.....

lienka - ono to nie je ze si alebo nie si potvorka. ja som napriklad nikdy nebola, ale jednoducho uz prisiel cas, ze si to konecne zasluzim.... a ked to uz vsetko mam,ani sa mi verit nechce, ako mi je dobre....
pohoda, laska, harmonia... ziadne hadky, ziadne stresy, proste absolutna pohoda....
7. júl 2006 o 14:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Peha, tak to praktizujem aj ja a velmi sa to zatial oplaca. Tiez na svoje tazke dni radsej vopred upozornim. :grinning:
7. júl 2006 o 14:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
dnes môj priateľ je prvý krát u nás doma sám, pani čo mi opatruje dcéru dnes nemohla náhle ochorelo jej dieťa a tak sa drahý sám od seba podujal, že ju postráži,
V živote to nerobil a je tiež taký slimáčik. Už stihli pokaziť dosku zo záchoda,nakúpiť hlúposti a ináč vraj v pohode, len ja som z toho nervozna ako pes.
7. júl 2006 o 14:24  • Odpovedz  • Páči sa mi to
neboj, zvladne to. a hlavne, treba mu doverovat a verit. a ked to zvladnu - treba ho pochvalit. chlapi su ako male deti, treba pochvalit a nadherne im potom rastie ego a su hrdi tatinovia, manzelia.... :dizzy_face:
7. júl 2006 o 14:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
to hej peha, lenže ani jej vlastný otec ju nepostráži a tak je to taký nenormálny nezvyk. Vraj teraz varia a že neboj sa nevyhoríme. Večer ide drahý do nočnej a ráno vstával o 5,15 tak to este netuší aký bude zničený - tréma, dieťa, varenie ... a to ešte nie je večer.
A ja len som nervozna, no hádam to prežijú v pohode a ked prídem tak ma od neporiadku hadam nerozhodí.
A dúfam, že ju neprekrmi niecim z coho jej bude zle.
7. júl 2006 o 14:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
ale ako také malé cvičenie ked chce mat dieťa mu nezaškodí
7. júl 2006 o 14:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ale neboj - vidis - to sme my zeny - myslime hned len na to najhorsie ... ze to a toto neurobi, alebo to spravi zle, alebo malej bude zle. no vidis, ake sme ? :slight_smile:
a oni si to mozno krasne uzivaju, jasia sa, maju sa dobre... neboj. sak nech skusa chlapec, a k druhemu mu trening prospeje :slight_smile:
sak to ditko si moze zlomit nohu aj pri nas nie ? takze doveruj mu, a tes sa z toho :slight_smile:
a nezabudni ho pochvalit... :dizzy_face:
7. júl 2006 o 14:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
pochváliť ho nezabudnem, veď každú hodinu poctivo volá, že sú v poriadku a ja som rada, že sa aspoň takto môžem spoľahnúť aj ráno prišiel na čas s elánom. Len dúfam, že ho to neprestane baviť strážiť dieťa a potom si to rozmyslí a nebude chcieť snažilkovať o naše.
7. júl 2006 o 15:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
neboj. tak ho neustvi hned na zaciatku :slight_smile:
davkuj to opatrne... :wink:

no vcera sme tu mali navstevu - taka 2,5 rocna princezna - a totalne skakala po manzelovi, a tahala ho za ruku, a toto, a chcem vidiet sklecka, a hava, a chcem na rebriny a vsetko ... ked odisli, videla som ten krasny siroky usmev a rozziarene oci - manzelove....od radosti , bol taky spokojny.
7. júl 2006 o 15:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
...moj terajsi vztah je celkom o inom ako predchadzajuci, ten trval 6r. a tento necele 2 roky. Clovek si casom uvedomi, ze nemusi byt vsetko po jeho. Viem, ze zivot je krasny aj bez mojho rozkazovania. Moja laska vie co mi vadi a ja viem co vadi jemu. Snazi sa robit poriadok, navari mi ked je domka, je to mile... On je take moje velke babo, ktore si ziada pochvalu za dobre odvedenu pracu a ja mu ju s radostou dam. Aj ked som si uz zvykla na rozhodene veci pri posteli, na bordel v kuchyni... Niekedy mi to vadilo, ale teraz ked pride drahy domov ak sa podari raz za tyzden, som stastna ze ho mam domka a na bordel vobec nemyslim. Hodim veci ku posteli aj ja a snazime sa prezit najkrajsie ako vieme kazducku chvilocku spolu. Otazky "bordelu" v domacnosti sme vyriesili na zaciatku a viem ze moja laska sa snazi robit vsetko tak, aby som mala srdiecko na "mieste". Aj ked niekedy to nejde, no uz nechcem ja byt ten "diktator".
A este nieco ako sa hovori: "hadky su korenim zivota", aky by to bol zivot bez hadok - malych ci velkych hm... Hlavne si vazme jeden druheho, lubme sa a zivot bude krasny... :slight_smile:
4. sep 2006 o 13:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
myslim, ze kazdy chlap je take velke dieta...treba sa s tym zmierit, ze vzdy bude bordel, ze aj za malickost potrebuju pochvalu, ze ich chripka je ta najtazsia choroba :grinning: ....treba sa nad to povzniest a mysliet na to pre co ich vlastne lubime...ved ani my nie sme dokonale :wink:
4. sep 2006 o 19:47  •  3 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
baby :slight_smile:
kazdy ma svoje muchy a aj nasi chlapi :wink:
7. nov 2007 o 01:24  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Tvoj príspevok