Správny čas na rozvod

indiankaindi
6. aug 2015

Ahojte, chcela by som sa spýtať na Váš názor na to, kedy príde ten čas, kedy človek vie, že "chcem sa rozvádzať". Kamoška má nejaké manželské problémy a bavili sme sa o tom, že nevie, či to chce riešiť ďalej alebo bude lepší rozvod, aby sa obaja zbytočne netrápili a nekazili si život. Zamysleli sme sa, ako človek spozná, že už sa ďalej nedá a toto je fakt vzťah zrelý na rozvod. Samozrejme nehovorím o problémoch ako domáce násilie alebo keď jeden z partnerov chce odísť do nového vzťahu. ide o bežné manželské problémy, resp. krízu. Je nejaký moment, kedy už je rozvod jediným riešením? Kamoška má pocit, že je už unavená a že celý vzťah je zlý, ale do rozvodu sa jej nechce. Nevie odhadnúť, či preto, že je tam ešte láska, alebo je to zvyk, alebo pohodlnosť riešiť majetky a deti a pod. Preto prosím o názor hlavne maminy, ktoré si už prešli rozvodom ale samozrejme uvítame aj názor všetkých ostatných 🙂

natakar
19. dec 2017

@simona1981 ahoj..viem dobre o com hovoris..je velmi.tazke sa rozhodnut...ja som verila ze raz sa to zmeni...davala som sance cca 10 rokov..odchadzala som a prisla spat vo viere ze bude lepsie..nebolo...podala som na rozvod po 20 rokoch manzelstva...poll roka som rozvedena..bohuzial nebolo ine riesenie...musim ale napisat..nepacia sa mi take mudrlantky ze najlahsie je odist..asi sa nerozvadzali...pre mna to bolo horsie ako smrt..aj ked som mala velmi zle manzelstvo, bolo to nesmierne tazke to vsetko prezit..praveze pohodlne je zostat vo vztahu a nic neriesit..dat hlavu do piesku a tvarit sa stastne...

aelwen
17. jan 2020

ahojte ženy, veľa zaujimavých prśipevkov som si prečítala na túto tému. ja som tiež momentálne pred rozvodovým konaním - teda ešte som nepodala napísanú žiadosť, lebo čakám na ukončenie mediácie.uvediem ten náš prípad: s manželom sa brali rokpo narodení syna, chceli sme sa aj pred narodením, ale jeho otec si to neželal- ustupil.už vtedy som mala zaradiť spiatočku, ale viete, starostlivosť o bábätko, hormóny...tešila som sa na svadbu, hoci on sa vôbec o ňu vôbec nezaujímal. v ničom. len vedel kedy a kde bude a rovnako k tomu pristupovali jeho rodičia - svokra začala riešiť nejakú tortu/zákusky 7 dní pred svadbou....čím častejšie sme k ním chodili na návštevy, tým viac som si uveodmila, že svokor má vyhrotený názor na ženské pokolenie- žena má byť za sporákom a je chyba, že v dnešnej dobe je im umoženné študovať na vysokej škole, lebo potom majú názor a tým sú sprostejšie- citujem svokra....svokra mi zase povedala, že mám len porodiť dieťa a ona pôjde na rodičovskú, že som si ani nemala prerušiť štúdium....vždy keď takto odmerane a hnusne so mnou komunikoval, môj manžel sa ma nikdy nezastal. 2x nás vyhodili z domu aj s bábätkom, lebo sme meškali 30 MINÚT... ešte väčšie chyba nastala, keď sme sa museli na cca rok presťahovať do rovnakého mesta ako bývajú svokrovci....to sa naše manželstvo úplne rozpadlo.manžel prespával čoraz častejšie u rodičov, chodil na najrôznejšie služobné cesty, mal koníčky, chodil von s kamarátmi...a ja....ja som sa starala o syna, domácnosť dokončovala phd, lebo tak sa to odo mňa očakávalo....chodila som s ním k doktorovi, ostávla doma na pn so synom, nakupovala som potraviny, varila, prala, žehlila....vždy len ja...snažila som sa chodiť na aerobik-aby som zhodila kilá- musela som to zrušiť, lebo som chýbala na hodinách, keď nemal kto ostať so synom, keď bol manžel odcestovaný, chcela som codiť na angličtinu-detto...manžel bol toho názoru, že on má na koníčky a kamarátov právo - lebo on platí nájom.....nájom, síce sme obaja slušne zarábali aj pred, poćas aj po materskej dovolenke....ale jeho otec si neželal, aby jeho syn nebýval blízko pri ňom. tak sme chodili po podnájmoch, každy rok/1,5 sme sa sťahovali.náš syn nikdy nemal detskú izbu....zlom nastal, keď po 2 týŽdňoch mal ostať na 3 dni s ním on doma(syn bol chorý)...a on ho odniesol fotrovi a išiel si vybavovať veci...volala som svokre, lebo manžel mi povedal, že ak chcem byť so synom, mám prísť z práce- tá sa mi vysmiala do telefónu, že čo som za matku, keď neviem kde je môj syn a mám volať políciu...už polroka nebývame spolu. dala som ho na súd o úpravu styku - aj o výživné(posledné mesiace mi neplatil, lebo vška musel nás živiť, keď som bola na materskej tie 2 roky-potom som išla do zamestnania)... teraz sa súdime o stretávanie sa so synom, ale súhlasil, že syn bude mne zverený, čo aj už je- on musí pracovať predsa....začala som mediáciu,aby sme sa dohdoli pred rozvodom- nemám na právnika.....no irónia je, že sa čuduje, že spomínam rozvod- že čo mi tak nevyhovuje? že to nevadí, že on býva u rodičov? on sa na rozvod necíti....nemyslite si, že je to nejaké unáhlene rozhodnutie...v takejto "rodinnej" situácii žijeme 4 roky, a nemyslite si, že sme sa to nesnažili riešiť- manžel rady poradkyne odignoroval, lebo mu odporúčala sa viac odstrihnúť od rodičov.......a či je ten správny čas? ja mám 30, on 32....čím dlhšie takto žijem a pozerám, akí sú niektorí iní chlapi rodinne založení, zisťujem, že takto žiť nechcem....a chcem to zmeniť. a láska? je mi ho občas ľúto, ale, on si vybral túto cestu....a tiež sa chcem niekam posunúť a usadiť sa.dúfam, že rozvod sa nebude naťahovať a prebehne rýchlo..............myslím si, že ani pre dieťa nie je vhodné,aby vyrastalo v manželstve, kde sa rodičia hádajú. syn sa už na neho ani nepýta, lebo vie, že trávi čas s otcom iba v sobotu a viac nie. akosi si zvykol, že jeho otec s nami nebýva.....a ako je vyššie napísané, že komunikácia je základ- 2 roky som ho skoro každý deń prosila...rozprávajme sa, riešme to...(preto aj tá poradkyňa), vždy bolo niečo- je unavený, musí pracovať, jemu sa nechce...a teraz pred rozvodom by sa chcel so mnou rozprávať ON...a ja už nechcem. .....

1angelika
31. máj 2022

@timea7 vysvetli mi ako sa to dá tak žiť ako si napísala, že vlastne si bola akoby sama lebo manžel mal svoje koníčky, čas s rodinou netrávil ale sex aj tak ste mali? ja si to neviem teda predstaviť..