Starí rodičia a vzťah k vnúčatám
Ahojte maminky,prosim vas o radu a nazor k mojmu problemu.Mam dvoch predskolakov-su to slusne,citlive deti.Som mama ktora vie ako chcem deti vychovavat,som velmi zodpovedna a priznam sa ze sme na seba s detmi naviazanny.Svoje deti poznam lebo som s nimi nonstop.Problemom je ale vztah deti a mojich svokrovcov,zacina sa vytvarat dusno a napetie a ja neviem co s tym.Svokrovci su dobri ludia,mam ich rada ale nevedia s detmi normalne vychadzat,nechcu ich respektovat ako osobnosti,neustale si presadzuju svoju volu aj ked vidia a vedia ze detom je to neprijemne,deti su u nich nervozne.Vela krat sme ich prosili aby zmenili pristup,aby respektovali ze dcera neznasa vynuteny telesny kontakt( je taka od malinkata) no miesto pochopenia ju nahanaju po byte len preto aby si ju nasilu pritulili a dali jej pusu.Dcera je potom agresivna ( co inak nebyva) je nervozna.Stale ju karhaju ze je neslusna ked sa s nimi nezvita tak ako oni chcu,stale ju nutia odpovedat na kladene otazky,no dcera je introvert,neznasa taketo vynutene komunikovanie a oni to vedia lebo som im to niekolko krat rozpravala.Dcera tam uz ani nechce jest,je podrazdena neposlusna a syn je na tom v podstate rovnako.Casto nas svokrovci volaju ze im deti chybaju aby sme prisli no potom cas s nimi travia neustalym obvinovanim...ked pridu k nam detom sa vobec nevenuju,nudia sa u nas.Svokra si stale pyta nejaku robotu a ja jej stale vravim ze nech sa detom venuje ale ju to nebavi.Inak maju deti radi,vselico im pokupia ale ja by som tie materialne veci vymenila za lepsi vztah.Svokra je inak ochotna obcas aj deti postrazi ale ja ich tam nerada nechavam.Ked to porovnam s mojimi rodicmi ktori deti respektuju ako osobnosti tak tam su deti pokojne,dcera je tam pokojna,komunikativna,nema problem sa s nimi zvitat ci rozlucit.No zial vsetky pokusy a prosby sa skoncili nepochopenim,vypoculi sme si ze nemame deti vychovane ze sme na nich makky a za chrbtom dcerke hovoria ze je nevychovana a v skole ju naucia.Je mi z toho smutno,som aj nahnevana lebo deti mam velmi dobre len su troska ine ako vecsina ostatnych.Neviem ako toto este poriesit,co robit lebo aj ja som z toho velmi napeta a bojim sa ze raz vybuchnem a prestanem tam s detmi chodit.tq
@rumkolka ďakujem, že sme sa pochopili 🙂 U nás je to, síce len veľmi okrajovo, podobné, svokra je tiež dosť hlučná a s dcérou sa vždy veľkolepo víta, čo jej nie vždy sedí, ale ona nie je nahnevaná, ani nervózna, ona to skôr rieši ignoráciou svokry. Alebo prevráti oči a púšťa všetko jedným uchom dnu a druhým von. Tiež nemajú nejaký extra vzťah, dcéra ak sa môže, tak sa návšteve svokry vyhýba a často sa vidia len párkrát za rok, hoci svokra býva v rovnakom meste ako my. Takže to chápem a hlavne tá dôvera, tá je dôležitá, ak ju dospelák sklame raz, nanajvýš dvakrát, tak už ju tak ľahko nezíska. A je smutné, že niekedy si to starí rodičia neuvedomujú, že takto prichádzajú vlastne o vzťah s vnúčaťom. A presne ako píšeš, je na dospelom, aby budoval vzťah, dieťa je väčšinou úprimné a bez postranných úmyslov, vzťahy si buduje prirodzene. Držím ti palce, aby ste to zvládli a aby dcéra zvládala tieto veci už len lepšie. Čím bude staršia, tým skôr to pochopí a spracuje to. 🙂