Strach zo spoločného zivota

Neviem ako začať a čo od tohoto výlevu vôbec očakávam, keďže sama sebe už nerozumiem.
Skúsim od začiatku.
Mám priateľa dva a pol roka. Nežijeme spolu, len sa stretávame dosť sporadicky, keďže ja aj on sme pracovne vyťažení. Obaja podnikáme a celkom sa nám darí. Problém som ja…
Priateľ už niekoľkokrát teda presnejšie 3x vybavil podnájom, aby sme bývali spolu a teda trávili spolu viac času. Ja som sa mala len presťahovať a zariadiť si veci v súvislosti s prácou tak, aby som mohla fungovať v meste kde žije. Prvý krát som cuvla s odôvodnením, že som si nie istá, či to chcem a zvládnem.
Po určitom čase detto.
Medzitým sme sa niekoľkokrát pohádali a ja som to ukončila. Po nejakom čase sa mi vždy ozval alebo prišiel a prosil ma, nech neblbnem, že ma miluje a chce so mnou žiť a mat rodinu.
Po 2 rokoch vybavil bývanie tretí krát. Ja ako vždy som už začala chytať paniku a každú blbosť som sa snažila zvrátiť na možnosť vycúvať z toho. Vtedy ma upozornil, že ak cuvnem tretíkrát skončí to on a definitívne. Samozrejme prišiel čas a ja som opäť cuvla. Bol nahnevaný a vyčítal mi všetky moje zaváhania. Napriek všetkému ma neposlal do čerta a povedal, že hoci som ho opäť raz sklamala, miluje ma a veri, že budeme spolu žiť.
Ja ho milujem, len keď príde na to vždy ma prepadnú pochybnosti a bojom sa, že to nedopadne dobre a ja sa budem trápiť.
Pred ním som mala 2 vzťahy. Prvý trval 2 roky a dotyčný jedného pekného dňa prišiel za mnou ako ma miluje a teda mi chce povedať niečo, čo by som mala vedieť. V ten deň sa mu narodila dcéra. O ničom som cely čas ani len netušila. Druhý vzťah detto akurát po roku a pol ho vyzradil kamarát, že čaká dieťa s inou.
Poznačilo ma to a jednoducho už nedokážem veriť.
Viem, že to kazím ja, ale nedokážem prekonať strach 😞