Strach zo sťahovania sa do Nemecka

A na Slovensku robíš čo? Je to stahovanie naveky alebo na 2 roky? Co tvoj muz hovori na tvoje obavy?

Kolko mas rokov? Mate deti? Ja som sla pred 12 rokmi za manzelom (vtedy este frajerom) do Bulharska, mala som vtedy 26 rokov. Pamatam si ako keby to bolo vcera, ake som mala stresy. Ale ono ked si hodena do vody, proste musis plavat, inak to nejde 😀 Ja som si velmi rychlo nasla pracu, na zaciatku som komunikovala s kolegami po anglicky a francuzsky, do par mesiacov som sa slusne naucila bulharsky. Samozrejme som sa musela naucit aj citat a pisat v azbuke, ako prvacka som bola na zaciatku 😂 Este stale sme tu. Pomohlo mi pozerat filmy a serialy, pocuvat radio a KOMUNIKOVAT. Drzim palce 😉

tiež som sa chcela spýtať, či je to na nejakú určitú dobu, prípadne s možnosťou predĺženia, alebo sa tam plánujete usadiť. Nemecko predsa nie je Južná Amerika, moja teta mimo pandémia prišla autom z Luxemburska aj česť krát do roka. A brala by som to ako super príležitosť naučiť sa jazyk

Na ako dlho idete? Ak je to len prechodne riesenie, tak sa nestresuj. Uzi si novu vyzvu, vyhladaj tam jazykove kurzy alebo zacni makat doma, aby sa na teba nieco nalepilo. V zahranici je vela Slovakov, asi v kazdej krajine maju svoje vlastne spolky, skupiny atd. Tam rychlo nadviazes nove kontakty. Pripadne si vopred najdi na soc.sietach skupiny o Slovakoch v zahranici.
A ked budes v Nemecku, tak na tvojom mieste by som si dopriala prvy mesiac na adaptaciu - zariad si domacnost, spoznaj okolie, nauc sa pohybovat v danom meste atd.
Potom by som isla na jazykove kurzy a pustila sa do prace. Bud by som isla robit do nejakej kaviarne, kde sa na teba postupne nalepi jazyk alebo sa venuj dobrovolnictvu (ak urgentne nepotrebujete dva prijmy).
Paradoxne moj sen je ist aspon na par mesiacov do zahranicia, naucit sa jazyk, okusit inu kulturu, ale mojho muza to zase nelaka..

Momentálne som na polovičný úväzok v jednej firme, bežne pomocné práce v kancelárii, nič zložité. Muž sa už nechce vrátiť na Slovensko, nejako ho táto krajina “sklamala”. Deti nemáme, snažili sme sa, ale ani IVF nám nevyšlo, možno aj preto je taký znechutený z toho všetkého.
Keď mi povedal, že odchádzame, tak popravde som automaticky bez rozmýšľania odpovedala, že nie, v žiadnom prípade nikam nejdem. Teraz sa somnou nebaví. Dokonca sa odsťahoval zo spálne a ignoruje ma. Som dosť zbrkla ale keď sa s ním teraz o tom snažím porozprávať, tak mi nedá žiadnu šancu na to, vysvetlit mu svoje obavy. Asi som to celé po*rala.

nie, že ty si to celé pokafrala, pokafrali ste to obidvaja. To ti len tak povedal, že odchádzate? Bez toho, aby ste sa spolu rozprávali? A ak tam on mieni zostať na trvalo, tak je to dosť vážne rozhodnutie. Sorry, ale správate sa ako malé deti

Skuste schladit hlavy obaja, nebudte jak male deti. Ste manzelia, taketo vazne rozhodnutia musite prebrat spolu a nie, ze si pan manzel povie, ze idete a ty musis automaticky ist. Ja osobne by som na tvojom mieste asi sla a skusila ake to bude. Naucis sa novy jazyk, naberies nove pracovne skusenosti a eventualne po navrate na SK si budes vediet najst lepsiu pracu 😉 A dalsie IVF mozte podstupit trebars aj tam 😉 My mame 6rocneho chlapceka z IVF a podstupili sme ho tu v BG.
Kazdopadne ten odchod musite chciet obaja, nie len tvoj maznel. Drzim ti palce 😉

Neboj sa, ber to pre vás ako skvelú príležitosť a ešte aj to, že môžte ísť s ním. Všetko zvládneš a naučíte sa aj jazyk

Ja ťa úplne chápem, sme v podobnej situácii, nás čaká IVF začiatkom roka. A tiež už máme toho občas dosť, ja osobne som frustrovaná aj z práce, lebo som v nej len zo zotrvačnosti. Stále si robím nádej, že otehotniem a pôjdem na materskú, no už sa to s nami ťahá tretí rok a nič.. Na tvojom mieste by som preto išla. Zmeníte prostredie, nájdete si nové kontakty, spoznáte iných ľudí, budete mať pred sebou nové výzvy a hlavne budete tam odkázaní jeden na druhého, možno vás to aj viac zocelí. Navyše, nemáš tu nejakú lukratívnu prácu, v ktorej by si si budovala kariéru. Preto si dokonca myslím, že je to ideálny čas odísť a skúsiť niečo nové 🙂

Tak v prvom rada, taká vec sa neoznamuje, že odchádzame, ale normálne sa to vykomunikuje. Vy si musíte spolu sadnúť a normálne sa o tom porozprávať a nie ako malé deti, trucovať každý vo svojej izbe. Kamoška odišla do Rakúska, po nemecky ani ceknúť nevedela, po roku a pol tak šprechovala, že som nechápala. Ale ona sa cielene učila nemčinu a vystavovala sa náročky situáciám, že musela používať ten jazyk. Telka, rádio, filmy, seriály všetko len nemecky kukala, počúvala aj keď zo začiatku nič nerozumela.

@sabca99 naučiť sa jazyk je super, ale žiť by som v Nemecku nastálo nechcela, možno je autorka na tom rovnako

nemecku je velmi dobre fungujuci system ucenia nemciny pre ludi co ani nezadru (hlavne vdaka Syrcanom ktori to maju povinne) Staci zaist do najblizsej Volkshochschule. U nas v meste to dokonca ucila rodena ceska. A Ceskoslovensky "babinec" mas v kazdom mestecku

@beata_k ja s tým úplne nesúhlasím.. frustrovaný človek často potrebuje nový impulz, niečo nové, pre čo žije, kvôli čomu ráno vstáva... a tým, že sme v podobnej situácii ako autorka, tak úplne chápem jej muža.. aj môj muž je frustrovaný, lebo sa nám dlho nedarí bábo, často bol zlomený a nič ho nebavilo, opúšťal sa.. vidím však na ňom, že ak ma myseľ zamestnanú niečím iným alebo novým, je z neho iný človek a frustrácia u neho trvá možno deň-dva... my keď sme plánovali veľký trip do USA, ktorý bol časovo aj finančne náročný, tak sme odsunuli aj všetko okolo plánovania dieťaťa a na pol roka sme ani nepomysleli na to, že sa nám nedarí alebo či nás čakajú nejaké starosti alebo nie, proste žili sme pre niečo iné... no ak je človek frustrovaný, nie je nič horšie, ako žiť v jednom obrovskom stereotype, vtedy začne stav hraničiť s depresiami

@beata_k jasné, nie je šťastné, ako jej to oznámil a že sa o tom nebavia.. skôr to myslím tak, že pre neho je to akýsi nový začiatok, ktorý ho opäť môže nakopnúť a odíde zo zabehnutého života.. len škoda, že zvolil takúto formu a štýl rozhodnutia...

Tak ta komunikácia vám nevyšla, ale to sa vyrieši. Ja zdieľam myšlienky tvojho muža, ste mladí bezdetni. Veď urobte to tak, že sa budete môcť vrátiť. Mám rodinu v Nemecku, je tam podstatne vyššia životná úroveň, iná mentalita. Chyt šancu za pacesy, dokým sa dá, aby si na starosť nelutovala 🙂