icon

Strach zo založenia rodiny

avatar
miluna777
12. apr 2016

Zdravím vás, mamičky (a oteckovia). Viem, že je tu veľa rodičov, ktorí sú absolútne pripravení stať sa rodičmi, a tak Vám moja otázka môže pripadať triviálna, ale mali ste z akýchkoľvek dôvodov obavy založiť rodinu?
Dá sa povedať, že sa veľmi teším, ak sa nám s manželom podarí mať deti, no ešte mám rok vysokej školy pred sebou (dorábam si) a tak táto otázka príde až potom. Len je tu jeden problém... moja rodina. Bola som vychovaná v pomerne komplikovanej rodine, ja aj súrodenci trpíme následkami zlej výchovy (ponižovanie, manipulácia, ľahostajnosť - nikdy im nebolo nič dobré, stále sme boli tuční, škaredí, hlúpi, aj keď všetci máme vysoké školy, dobré roboty a nikomu z nás sa nedarí zle...). S rodičmi v dospelosti ako-tak vychádzame (na ich reči si myslíme už svoje a konfliktom sa vyhýbame). Ja som jediná potenciálna "nosička vnúčat" a pretože som najmladšia, mama sa už nevie dočkať. Neustále do mňa hustí, kedy už, že jej by nevadilo, keby som nedokončila školu a dala jej vnúča (akoby som bola len akýsi živý inkubátor pre jej vnúča), hrabe jej, nakupuje dupačky, detské veci a je ako posadnutá. Ale to je iná téma. Bojím sa, že až budem skutočne raz mať deti, že zažijú to isté čo v detstve ja. Že sa im mama bude vysmievať, že pre ňu nebudú dosť dobré, aj keby vyštudovali všetky vysoké školy sveta, mali najlepšiu prácu na svete a najlepší život v blahobyte a šťastí. A čo je horšie: Čo keď ten rodičovský vzor prevezmem a budem sa ku nim tak správať ja? Sestra práve kvôli tomuto deti mať nechce, študovala psychológiu a myslí si, že by nad ňou "čert" zvíťazil a bola by na svoje deti taká istá. Ja deti chcem :( A manžel tiež. Som priateľská, neagresívna, deti mam rada, no aj tak to vo mne hlodá, že nebudem dobrá mama a z mojich detí vyrastú smutní ľudia s kopou práce na svojej vlastnej psychike, tak ako zo mňa a súrodencov. Zažili ste niečo podobné?

Strana
z2
avatar
slnecnica174
13. apr 2016

@miluna777 Podla toho co pises, budes presny opak tvojej mamy. Uvedomujes si, co ona robila zle a budes sa tomu pri vychove svojho dietata vyhybat. Co si napisala o nej, no neviem, cudna je to osobka, kupuje uz dupacky a ani jej nevadi, ci dokoncis skolu, hlavne, ze sa ona docka vnucatka, ktore si na par hodin povaruje 😕 Pride mi velky egosita, ktory mysli len na seba. Urcite budes skvela mama. Prajem vela stastia😉

avatar
gretuschka1984
13. apr 2016

@slnecnica174 bude sa aspon o to snazim byt ina ako jej matka ale predsa len nejake zvyky tam rovnake ostanu

avatar
jennky13
13. apr 2016

@miluna777 viem o com pises a rozumiem tvojim obavam ......sama som si presla vnutornym uzdravenim z ran sposobenych v detsve a viem, ze to nie je jednoduche......a pri mojich skusenostiach pri vychove deti viem, ze vzorce spravania odkukane v detsve sa zvyknu vratit .....ale je v tom obrovsky rozdiel ....tvoja mama nevie, ze robi zle a ublizuje vam svojim detom, kdezto ty to budes vediet , ty si i na vlastne kozi prezila ake to je ked ta manipuluju a tlacia a nenaucili ta rozhodovat samu za seba ......a preto budes vediet, ze je to zle a ked to budes skusat na svoje deti a uvedomis si to, tak sa im velmi rychlo ospravedlnis a budes sa ucit to nerobit ......
....velka cast vnutorneho uzdravenia pride prave cez tvoju vlastnu vychovu a snahu dat tvojim detom to najlepsie ......
...neboj sa toho, ved nemusis mat deti hned teraz, kludne dokonci skolu a daj tomu cas ....ked budete chciet obaja s manzelom ....
....co sa tyka vztahu s tvojou mamou ...popros svojho manzela, nech jedna s nou on o veciach napr. s tymi dnami na Velku noc ....on , kedze je nezatazeny tlakom a skusenostami z detstva lahsie bude vediet stat na tom, co ste sa spolu dohodli .....ty to zvladnes neskor ...ale zvladnes , uvidis .....
...aj tvoja osobnost sa musi vyvijat a dozrievat , musis uvidiet , ze nie si obet, ale slobodny clovek, ktory ma vlastny nazor a moze si za nim stat......aj ked sa to tvojej mame nepaci .....

avatar
janickacrazy
13. apr 2016

@miluna777 neboj sa, nemusíš byť ako tvoja mama, napr. moja mama deti veľmi mať nechcela, proste ich mala, lebo sa to patrilo, prvé porodila v 26, čo bolo vtedy úplne neskoro, všetky jej spolužiačky rodili v 18-19, bola citovo chladná, aj ked bolo o nás postarané materiálne, viac sa nám venoval otec ako mama, ja som úplný opak mojej mamy, svoje deti zbožňujem, vždy som deti milovala, dokázala som im dať to, čo moja mama nedokázala a len tak mimochodom mamina mama čiže moja babka bola ešte oveľa horšia a chladnejšia ako moja mama, neradi sme k nej chodili, vobec si nás nevšímala, len rozkazovala a museli sme vo všetkom poslúchať, ja som šťastná, že som toto dokázala prelomiť

avatar
katkakovac
13. apr 2016

@miluna777 moj muz si nieco podobne prezil v detstve zo strany matky. Navyse mal velmi zly priklad v brachovi, ktory sa musel zenit v 18 a maly obrovske problemy. Trvalo dlho, kym sa odhodlal mat deti a je to uzasny a starostlivy tatino. To ja som ta prisnejsia ale aj on dokaze byt dorazny. Snazi sa byt lepsi rodic ako jeho brat a mama.
Je dolezite, ze si to uvedomujes a chces nieco ine pore svoje deti. Saˇozrejme obcas kazdemu ujdu nervy, ale ste na to dvaja. Treba mat spetnu vazbu a pojde to😉

avatar
katarinapekna
13. apr 2016

@miluna777 skús si uzivat zivot spontánne v pritomnosti a nelam si hlavicku zbytocnymi fantazmagoriami. (lebo ti prepne)😀

avatar
miluna777
autor
13. apr 2016

Vy ste naozaj skvelé baby, veľmi ste ma podporili, že nemusím mať obavy. aj tie, čo ma chápu, aj tie, ktoré si myslia, že robím z komára somára. Všetky mate asi kus pravdy.
Je pravda, že sa snažím stať za svojim názorom, no niekedy to pri mame nie je snadné. Napríklad, keď som s ňou išla v aute a ona sa mi na čosi rozrevala, tuším som za to ani neniesla zodpovednosť ja, ale sestra, a mama chcela ať "jej dohovorím" a já na ňu že sestra je tiež dospelá žena a ja jej nič hovoriť nebudem (nevedela som, čo mám robiť, revala a išla takmer v protismere, bála som sa, že nás v tom svojom plačúco-manipulatívnom afekte zabije. Tak som jej sľúbila, že so sestrou prehovorím, len aby už prestala plakať a pozerala na cestu). Treba jej dávkovať moju slobodnú myseľ vo vhodný čas.
Pritom je zaujímavé, že pre všetkých je to úžasná, permanentne usmiata, pohodová osoba. Takže to ani nikto z bližšieho okolia nevie, ako sa správa, a akonáhle sa prejavíme proti jej vôli, sme zlé (lebo takého anjela ako tvoju mamu odmietnúť je hriech...). Jaj, keby všetcí vedeli, čo sa deje, keď ju nikto nevidí a čo vystrájala doma za zatvorenými dverami...
No hej, je dosť čudné že nakupuje dupačky, keď ešte iba študujem (aj keď vek už s manželom máme a všetko okolo tiež) a nezaujíma sa. Podľa mňa túži byť zaujímavá a chváliť sa vnúčatkom a sťažovať sa, ako je jej dcéra neschopná matka a nič poriadne nevie. Posnažím sa to riešiť aj cez manžela, veď on tam chodí často iba kvôli mne - lebo pred ním si na mňa mama netrúfne. Musí mať svoju dokonalú masku dokonalej zlatej maminky a svokričky...

Nejakú dobu som aj robila s deťmi (to keď som ešte nemala ani bakalára a teda ani základ vzdelania k odbore, v ktorom robím teraz - a bolo potreba na školu našporiť) a zvykla som mať rada všetky tie zvláštne, zlobivé deti. Lebo zvyčajne boli veľmi inteligentné. Aj tiché, hamblivé deti boli super, keď už z nich dačo vyliezlo, bola s nimi zábava. Nemyslím si teda, že svojimi deťmi budem pohŕdať a považovať je za niečo menej, vysmievať sa im... Dúfam, že nebudem ani magor, ktorý je bude bezbreho zbožňovať ad absurdum a dovolí im všetko. Zlatú strednú cestu... Ale teraz už iba plácam, ako vravíte, to už je "čoby keby" a na také sa život nehrá.

avatar
mandala77
13. apr 2016

@miluna777 nemôžem si pomôcť, ale ako čítam nové veci čo o nej napíšeš, tak vo mne je veľmi silný pocit z nej ako neskutočnej manipulátorky - ide na vás cez pocity viny, citovo vás vydiera, manipuluje s vami, to je jej štýl. Tvoje obavy keby si mala deti sú oprávnené (aj keď len v úvahách čo by bolo keby bolo). Lebo ona sa nezmení. Neviem, ja by som ani seba nevystavovala takej osobe pravidelne aj keď je to vlastná matka.

avatar
miluna777
autor
13. apr 2016

@mandala77 Hej no, a ako to po sebe čítam ja, tak mam chuť to po sebe zmazať :D Lebo sa vo mne ozýva pocit viny, že tu toho "anjela" ohováram. No všetko, čo som napísala, je pravda. Skúsim vzťah s ňou vylepšiť... No ak to nepôjde, viem, že by to bola katastrofa, keby že jej nedovolím styk s jej vytúženým vnúčaťom, ak raz... To by bolo plaču a vydierania.
Možno sa ešte odsťahujeme, niekam ďaleko, a bude pokoj :D

avatar
mandala77
13. apr 2016

@miluna777 nechcem Ti brať ilúzie, s takými ľuďmi ako ona sa vzťahy zlepšiť nedajú, jednoducho manipulátori sú raz takí, nemenia sa a moja skúsenosť zo života je tá, že rysy povahové sa vekom len stávajú silnejšie ako slabšie. Ten váš brat to zobral jednoducho najrozumnejšie a vy dve so sestrou sa s ňou len trápite.
Tak či tak, veľa sily!

avatar
miluna777
autor
13. apr 2016

@mandala77 Áno, to hovorí aj manžel, že brat mal z nás najviac rozumu :D Má na saláme, netrápi sa, má svoj život. Asi teda, neviem presne, ako sa má a tak dobre sme sa nepoznali, odišiel keď mi bolo iba 10. Nemáme na to so sestrou "gule", no možno práve deti budú ten definitívny impulz... keď vidím, ako mama chystá dupačky a rozplýva sa, ako budú ku nej deti chodiť na prázdniny (ona to má všetko pekne vyfarbené doružova vopred, to sa neboj), oblieva ma studený pot. Ale ďakujem, silu budem isto potrebovať, nech už moje rozhodnutie bude akékoľvek. V každom prípade, svoje deti som pevne odhodlaná chrániť, ať už pred mamou alebo aj sama pred sebou (ak budem chytať mamine maniere, čo sa dúfam nestane).

avatar
mandala77
13. apr 2016

@miluna777 smutné to je, celý tento príbeh. Najskôr ochráň seba. Deti ešte nemáš.

avatar
mirro
13. apr 2016

Keď príde ten čas a ty sa staneš mamou,urobíš všetko,aby tvoje dieťa bolo šťastné. Bude mať všetko o čo si bola ty ochudobnená,budeš sa strániť vecí,ktoré sa tebe nepáčili a budeš ho chrániť pred všetkými zlými vplyvmi. Ak uznáš,že tvoja mama to preháňa,poradíš si s tým veľmi ľahko a s prehľadom. To všetko z jednoduchého dôvodu. Ty budeš mamou,a tak to skrátka funguje,že si budeš chrániť svoje mláďa. Vôbec nemaj obavy.

avatar
labajka
13. apr 2016

ahoj. podľa mňa to, že si si uvedomila čo nechceš, je najlepšia cesta k tomu, aby to tak aj nebolo. nevidím to ako problém to, čo si napísala. ono ja som tiež mala predstavy o výchove kým som bola tehotná alebo aj kým som ešte nebola tehotná. Ono ked sa to malé narodí, tak tá výchova a úprimná výchova a city idú nejak samo. Ja som tiež nemala bohvieaké detstvo, následky mám do určitej miery doteraz ale o výchove nášho drobca ńepochybujem. robím všetko prirodzene a s láskou. neboj nič, budeš skvelá mamina

avatar
hendikep
12. aug 2024

Ahoj, narazila som na tuto temu a len tak zo zvedavosti ma zaujima ako to nakoniec dopadlo? Mate uz deti? 🙂

Strana
z2