Strachom týrané deti
Dobrý deň, som tu nová. občas pokukujem po tejto stránke a dnes mi nedalo a po tom čo som čítala som sa musela prihlásiť. išlo o fotky zo steny, kde pisala mamička ako videla vylepiť facku oteckom sedem ročnému dievčatku, na čo jej ďalšie mamičky písali o svojich zážitkoch - rovnako príšerných a odporúčali nestarať sa. tak takto teda nie milé dámy! ak vidíte, že dieťa potrebuje pomoc, pomôžte mu.
ak sa len nečinne prizeráte, agresor (v tomto prípade otecko) to vníma ako súhlas s danou situáciou. videla som aj názory, že drž sa stranou aby si aj ty neschytala. ano to je u takýchto typov možné, preto to treba spraviť takticky:
ponúknite agresorovi pomoc, ale tak, že sa postavíte na stranu dieťaťa (obete).
spýtajte sa napríklad môžem vám nejako pomôcť? všimla som si že nezvládate situáciu potrebujete pomoc? ale stojte pri tom za dieťaťom. takýmto postojom prerušíte agresiu, ukážete že správanie agresora nieje v poriadku, agresor možno bude aj prekvapený, určite si to dodatočne nevybije na dieťaťi. rovnako to platí ak ste svedkami akejkoľvek inej šikany.
toto sú veci ktoré treba riešiť, tak sa netvárme že ich nevidíme ďakujem

zeny preco si myslíte že nemám s takýmito vecami skúsenosť? ak vás už zaujíma niečo z môjho životopisu, nie žeby tento príspevok bol o mne ale podelím sa. konflikty riešim na dennom poriadku, pracujem so závislými ľuďmi bezdomovcami vo Wien. tie reakcie sú asi od nich horšie niekedy ako od bežného agresora ale jednoducho so psychologickým vzdelaním viem, ako na človeka ako ho v danej situácii upokojiť. a nepísala by som to sem ak by som nebola presvedčená o tom, že to funguje. vy ste to neskúšali, ale viete že to nefunguje.
ale tento príspevok mal byť pozitívny. dúfala som, že napíšete iné pozitívne skúsenosti ako danú situáciu riešiť, iné nápady či myšlienky. že sa navzájom ženy podporia, čo sa za čo som vďačná aj v ojedinelých prípadoch stalo. miesto toho však z väčšinovej strany len hejty. nerozumiem tomuto niektoré typy - zhejtujú všetku snahu, všetko čo funguje pri iných ľuďoch, ale sami nič nenavrhnú, pričom aj súhlasia že ignorovať sa to nemá. takto by na riešenie orientovaná komunikácia vyzerať nemala