Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Stres z korony a kríza stredného veku

15. okt 2020

Ahojte maminky. Málokedy sa mi stane, že si neviem poradiť, ale teraz na Vás spolieham. Za chvíľu mám 42 rokov, mám dobrého manžela, zdravé 7-ročné dieťa. Som zamestnaná viac ako 10 rokov v rovnakej firme, v práci som bola považovaná za šikovnú a úspešnú. Avšak, asi na mňa valí stres z korony, v kombinácii s krízou stredného veku. Posledné 2 roky som sa v práci prestala cítiť dobre, aj napriek tomu, finančne to vynášalo na pomery tejto oblasti (južné Slovensko) slušne. Ťažšie som znášala stresové situácie (nie navonok) a znížila sa mi motivácia. Nakoľko pracujem v oblasti cestovného ruchu, tento rok priniesol šok, teraz ledva prežívame a zarábam len minimum. Je ťažké vidieť, že všetko, do čoho som investovala veľa času, pozornosť a nasadenie, sa rozpadlo ako domček z karát. Som si vedomá, že nič večne netrvá, aj covid raz ustúpi ale naozaj neviem, či by som tu chcela pokračovať. Dlho som sledovala pracovné ponuky ale buď ma neoslovili alebo boli finančne fakt podpriemerné, aj keď nečakám nejaké zázraky. Mám VŠ 1. stupeň viem z PríF UK smer verejná správa, s tým sa tu nezamestnám, strašné rodinkárstvo tu funguje stále. Nedávno jeden môj známy, ktorému som sa zdôverila mi navrhol si spraviť aspoň pedagogické minimum a zamestnať sa v školstve ako asistent alebo ako vychovávateľka. Ja ale mám obavy že by to bol krok dozadu, okrem toho neviem, ako by som zvládla štúdium pri práci aj dieťati (s ňou sa učím len ja, som tá prísnejšia, manžela oblbne 🙂 . Bohužiaľ mám aj tendencie k maximalizmu a preto aj často pocit že nič nestíham... S deťmi sa cítim dobre, myslím si, že aj oni so mnou, len ako sama vnímam niektorých učiteľov, neviem, ako by som sa cítila v kolektíve pedagógov... Štúdiu sa nebojím, chuť sa učiť by som aj mala, dobre sa orientujem, viem sa aj riadne nabifliť, len sa bojím, časovo by to ako vychádzalo a či by to nešlo na úkor malej. Ak by ste vedeli poradiť, odporúčať aspoň nejaké smer alebo tip, do čoho sa pustiť, bola by som veľmi vďačná. Niečo, čo sa mi ešte oplatí vyštudovať, absolvovať vzhľadom na môj vek a rodinné povinnosti. Mám aj umeleckú vénu, v predchádzajúcom zamestnaní som dobrých pár rokov pracovala ako výtvarníčka, neviem, či by sa to dalo niekde ešte využiť...podnikať nechcem.

inngrid
15. okt 2020

A čo rada robíš vo volnom čase ? čím si chcela byť ked si bola mladšia ? čo ta naplna ak robíš doma s dcérkou alebo s kamoškami ?

autor
15. okt 2020

@inngrid blízke kamošky veľmi nemám. Všetok čas venujem práci, domácnosti, rodine a čítaniu, na iné mi ani neostáva. S malou sa učím a robíme také kreatívne veci, čo stíhame hlavne iba cez víkendy. Keď som bola mladšia, nemala som konkrétnu predstavu ani také rodinné zázemie, ktoré by ma nasmerovalo. Ako mladá som písala a maľovala, to s písaním som skúsila aj ako dospelá, pre malú som vymýšľala rozprávky, dokonca mi vyšiel v jednom internetovom denníku taký analytický článok (podľa šéfredaktora na celkom dobrej úrovni), ale nakoľko to nebol bulvár, dosiahol len strednú úroveň čítanosti a keby som v tomto smere pokračovala, neuživilo by ma to.

tosomja
15. okt 2020

Ja by som popri práci išla študovať, ak vieš, že to zvládneš. A keď dostudujes, či urobíš to pedag.minimum, rozhodneš sa čo ďalej.

ivkazba
15. okt 2020

Mám 42, ja som urobila reštart vo veku 38 či 37. Ale ja som po dlhých rokoch v korporáte išla do podnikania. To nechceš, okej, Možností je určite aj tak dosť. Píšeš, že všetok čas venuješ domácnosti, rodine, že na iné ti neostáva čas. Toto je asi najčastejšia výhovorka, ktorú počúvam u svojich klientov. Tiež píšeš, že máš dobrého manžela. Takže skús sa zamyslieť na tým, ktoré z činností súvisiacich s domácnosťou a rodinou vieš presunúť na manžela. Nedosiahneš nič nové, ak nezmeníš niektoré aktuálne činnosti. To je absolútny základ. Nemôžeš zmeniť výstup, ak nezmeníš aj vstup. Ak chceš ísť do školy, premysli, koľko času na to potrebuješ a na ten čas ťa v rodinných či domácich záležitostiach zastúpi manžel. Prípadne premýšľaj čo iné by ťa bavilo. Nikto ti tu nevymyslíme, čo by teba bavilo alebo na čo by si mala predpoklady. Základ je to, aby miesto výhovoriek na čas si ten čas zmenila. Potom to pôjde. Áno, viem, nebude to zo začiatku jednoduché, ale ak budeš niečo chcieť, budeš dôsledná a muž ťa podporí, tak to pôjde.

jarka212
15. okt 2020

ale pedagogické minimum študuje čím ďalej tým viac báb, čo pozerám aj tu na MK, aj čo poznám každá druhá chce byť učiteľkou či v MŠ či v ZŠ, takže či za 5 rokov bude tam stále toľko voľných miest? Lebo poznám aj také, čo to študovali a nakoniec si aj tak nenašli prácu, majú skončenú školu na MŠ a nie je tu nič voľné, takisto kamarátka vyštudovala a práve keď si hľadala prácu, všade naokolí bolo plno, všade sedeli dôchodkyne, že nakoniec odišla do BA

ivana11155
15. okt 2020

Nie si v tom sama, veľa ľudí je rozladenych z toho co korona priniesla. Každý po svojom. A týka sa to aj deti. Zavreli krúžky, zachviľu možno aj školy. A co sa bud.uplatnenia týka, školu by si mala diaľkovo časovo zvládat, tam sa učí piatok, sobota a práve vtedy sa dieťa do školy pripravovať nemusí. To štúdium by bola dobra voľba.

autor
15. okt 2020

@ivkazba ďakujem aj za kritickejší komentár 🙂 Čo sa týka mojich "výhovoriek", realita je taká, že manžel mám blbý pracovný čas, vstáva ešte v noci, o 03:00 niekedy o 01:00. Okolo 12:00 - 13:30 sa síce vráti, ale je samozrejme vyčerpaný, okolo 15:00 -15:30 berie malú zo školy kým sa ja nevrátim a nepreberiem ju. Pomáha mi v rámci svojich možností, ale viac od neho nechcem vyžadovať, chodí aj skorej spať. Mne ostáva čas 17:00 -- 19:30 s malou na porozprávanie sa a učenie sa. Potom večera, domácnosť, osobná hygiena, cca do 23:00 mám čas pre seba. Je to moja denná rutina, režim práce a dieťaťa narušiť neviem, ak je to výhovorka, akceptujem to ako Tvoj názor. Svoje možné predpoklady a záľuby som uviedla (nikto ich nemusí "vymyslieť"), práve preto, keby niektorej mamičke napadlo niečo, čo mne zatiaľ nie. O tom je asi poradenské fórum...

autor
15. okt 2020

@jarka212 ďakujem za názor, áno toto ma tiež napadlo, že teraz je to také mainstream a znamená to veľkú konkurenciu na trhu práce, to ma odrádza trošku tiež

sunyrose
15. okt 2020

Zdravím, pedagogické minimum idem študovať budúci šk. rok. Dostať sa na štúdium nie je jednoduché - školy nestíhajú uspokojiť dopyt. Keby som mala 42 a bola na rozhraní toho, čo ďalej, skáčem do výšky 3m, keď už pre nič iné, aspoň pre ten vek. Zachvíľu budem mať 55 r....Chcem vidieť situáciu optimisticky, ale teraz sa mi zdá, že s prácou to bude čoraz ťažšie. Preto, ak máte potenciál na ďalšie vzdelávanie, neváhala by som ani minútu. Čím viac môže človek ponúknúť, tým má viac "dverí otvorených". A od toho maximalizmu by som upustila. Až keď si človek v živote niečím prejde a to chce čas, uvedomí si, ako málo vecí je v živote podstatných. Spokojnosť a šťastie ide ruka v ruke s vďačnosťou za to, čo máme. A tá vďačnosť by nemala byť iba taká povrchná, ale mala by prejsť celým naším vnútrom, jednoducho ju treba precítiť. Každý večer si vymenovať aspoň 10 vecí, za ktoré ste v živote vďačná. V poslednej dobe častejšie na to myslím, že možno v budúcnosti mať vôbec "nejakú prácu" bude pre mnohých veľkým šťastním. Ale, nikdy sa človek nesmie vzdávať. Určite sa vám mnohé veci vyriešia k vašej spokojnosti. Prajem vám to zo srdca. 🙂

autor
15. okt 2020

@sunyrose ďakujem za Váš názor a beriem ju ako takú "rodičovskú" radu, lebo cítim z jeho pozadia veľké životné skúsenosti. Uznávam, že by som mohla byť viac vďačná za to, čo mám teraz. Len mi chýba akási podpora, mám pocit, že štúdium sa ponúka viac pre mladých (málo reálnych možností externého štúdia), pre seniorov tuším 55+ sú univerzity tretieho veku s naozaj rozmanitou tematikou (také ponuky ste pozerali?) len ako keby tá moja generácia bola ignorovaná, pritom viem, že nie som sama, ktorá by rada zmenila smer. Všetko dobré Vám prajem ♥

sunyrose
15. okt 2020

Ďakujem pekne. Nie, ponuky externého štúdia som nepozerala. U mňa je táto voľba jednoznačná. Dlhé roky som obklopená deťmi, vlastnými aj "cudzími". Nehľadela by som na to, ako by som sa cítila v kolektíve pedagógov, lebo väčšinu času je predsa pedagóg s deťmi a nie s kolegami /kolegovia odchádzajú a prichádzajú..../. Skôr by som sa snažila samu seba predstaviť, či by som vedela byť dobrým pedagógom - a ja si myslím, že vy zrejme áno, keď píšete, že sa deti cítia dobre vo vašej blízkosti. To je základ pre prácu s deťmi. Vzťah a láska k deťom sa v škole podľa mňa "nedá naučiť". To jednoducho v nás je alebo nie je. Ujasnila by som si vekovú kategóriu, s ktorou by som chcela pracovať. Ak ste si nie istá, ktorý by to bol ten správny smer, treba sledovať dopyt po profesiách vo vašom okolí s možnosťou rýchlej rekvalifikácie. Po pedagógoch je dopyt dosť veľký. Možno preto, lebo to nie je jednoduchá práca a samozrejme nie je ani dostatočne ocenená. Ale, stále mám ten pocit, že možno po pár rokoch sa pousmejeme nad svojimi dnešnými "túžbami" a budeme spokojní, že budú uspokojené naše potreby. Otvorená komunikácia s manželom, pochopenie a podpora z jeho strany vám určite pomôžu vybrať sa tým správnym smerom. 🌞

ice8
15. okt 2020

Toto su nasledky tej korona paniky, dakujme vladam a massmediam za sirenie neopodstatnenej paniky.
PS: ludia budu chciet cestovat VZDY. ono sa to zobudi naspat..

pieksamaki
15. okt 2020

Skus sa zamysliet, v com si dobra? Niekedy nie je dolezite co vystudujes...ale ako pracujes....
To chce skor karierne poradenstvo....ze by si niekto s tebou sadol....a skusil zistit ktorym smerom...

autor
15. okt 2020

@ice8 ďakujem za názor, asi si zle pochopila, čo som sa snažila napísať. V mojom prípade nejde o paniku, viem že CR je jedna z oblastí, ktorá sa dokže najrýchlejšie zregenerovať po kríze, ale podstata bola, že nie som si istá, či chcem v tomto smere pokračovať. A tá moja myšlienka je tu už dlhšie, prišla práve, keď som prežívala najväčšie úspechy v práci a zarábala som najlepšie...

imaf
15. okt 2020

42 rokov? stredný vek? 🙂 to hádam nie! 42 rokov je ešte mladá kočka🙂

danim
15. okt 2020

Učiteľka v ZUS- to by sa nedalo ? A casovo isto zvládneš. Treba sa aj odpútať možno trochu a mat nadhlad. Čo píšeš, musím to tak povedať. Máte len 1 dieta... bežne maju rodičia 2-3 a nájdu si čas a stíhajú veľa. Z toho čo píšeš, si šikovná múdra zena, potrebujes len nakopnúť - ber to pozitívne, každá zmena je síce ťažká ale v tej chvíľu ako nová energia. Držím ti palce, šikovná si zvládneš... vykroč ;)

silvia3009
15. okt 2020

Od septembra študujem pedagogické minimum. Mám 3 ročného syna a ďalšie na ceste. Študuje sa len v soboty, aj to každý druhý týždeň (tento semester). Bola som tam osobne jeden krát a od vtedy ideme dištančne. Tj.každú druhú sobotu sa prihlasim online a počúvam. Takto to bude predpokladám celý tento školský rok. Ukončenie je formou 30 stranovej práce. Trvá to dva roky nie päť. Naozaj neviem čo sa na tomto nedá zvládnuť.

autor
15. okt 2020

@imaf ďakujem 🙂 no aj pri najväčšom optimizmu som v polovici života, takže áno, dovolím si vyhlásiť, že som v strednom veku

autor
15. okt 2020

@danim ďakujem za tip ♥

autor
15. okt 2020

@silvia3009 ďakujem za tvoj názor. Dvojročné štúdium sa týka absolventov VŠ 2. stupňa, ak sa nemýlim (oprav ma, ak áno), ja mám len 1. stupeň. Za dva roky si môžem spraviť tak akurát pedagogickú maturitu. Aktuálna dištančná forma ako píšeš je predpokladám z dôvodu covidu, či takto je štandardne? Nepísala som, že sa to nedá zvládnuť, len mám obavy, či mi to vychádza časovo a či nie na úkor rodiny. Ak máš 2. dieťa na ceste, za chvíľu si doma na materskej, ja viem že to nie je dovolenka, ale predsa si viac pánom svojho času....

audrye
15. okt 2020

Ahoj... V skolstve by si mozno mohla skusit smer specialna pedagogika, tych je ovela menej ako beznych asistentov a ucitelov 🙂... Ak by ta to zaujalo. Nemyslim tym pracu v specialnej skole, ale beznej skole, pomoc detom s poruchami ucenia a spravania...

ada1981
15. okt 2020

@ice8 len ci ludia budu mat aj za co cestovat.. resp ci bude treba k cestovaniu cestovne kancelarie, ked si clovek vsetko dokaze vybavit sam

0silvia0
15. okt 2020

Univerzity tretieho veku prijimaju studentov uz od 40 rokov, co som pozerala podmienky prijatia. Pisem len preto, ze si spominala, ze su az od 55+

dadis
15. okt 2020

Ahoj, ja som mala počas školy tiež tendenciu su spraviť pedagogické minimum a po materskej sa zamestnať ako pedagóg. Nevedela som si predstaviť, ako si zosúladiť rodinný a pracovný život. No našťastie to nebolo k môjmu štúdijnemu odboru možné. Po materskej som nastúpila hneď do práce na fulltime. Musím povedať, že moja kariéra sa rozbehla vlastne až po materskej. Upriamila som svoju pozornosť na kvalitu nie na kvantitu (veľa som sa vzdelávala, brala som úlohy, ktorých sa iní zľakli, lebo boli zložité) avšak nikdy som nepracovala nadčasy. Paradoxne ma to posunulo ďalej. Nepracujem ako manažér, ale ako špecialista. Mám takú prácu, ktorú veľa ľudí neovláda a robím ju dobre a som si toho vedomá ja a aj môj nadriadený. Teraz som rada, že som si to minimum nespravila, lebo by som robila asi náročnješiu prácu a za tretinový plat...takže moja rada je, ísť radšej po ceste učenia sa v praxi...posielaj si inzeráty, kde si povieš, že ani zďaleka nespĺňaš kritéria. Ak budeš mať štastie, do práce ťa vezmú s prísľubom, že sa doučíš všetko potrebné

janinamojka
15. okt 2020

@imaf tak ja mam 39a krízu,, stredneho,, veku😪🤔🤨.. Clovek chce začať odznova, plny odhodlania sa do niecoho pusti, investuje do toho všetok čas, peniaze, nervy... Na ukor všetkého ostatného.. A po roku príde korona a bum.... Všetko sa ruca ako domcek z karat.. A tiez neviem co a kam dalej, lebo... Neviem.. Na niektore veci uz ma človek pocit ze je neskoro,..

ibrunova
15. okt 2020

Pedagogické minimum slúži na to, aby si mohla učiť predmety, z ktorých máš štátnu skúšku, na nič iné.

sisa2605
15. okt 2020

Cestovny ruch, asi si bola hodnotena proviziou ked pises ze v korone isiel prijem dole? Napadli ma reality, mozno v kombinacii s dizajnom alebo nieco podobne, ked inklinujes k vytvarnemu umeniu? Tiez hodnotene proviziou, vacsia volnost v pracovnom case, mozno popri tom studovat dizajn/architekt? Ak by ti to slo, da sa slusne zarobit. A je to sfera ktoru zrejme korona nepolozi. Aspon tak to zatial vyzera 😉

owecka
15. okt 2020

Pozri, mam 32 rokov, mam malicke dieta a studujem medicinu, je to kriz, ale vsetko sa da, ak sa chce! Lutujem, ze som nesla skor a skysla v zamestnani v ktorom zo mna robili otroka. Drzim palec

ketrint
15. okt 2020

@silvia3009 prosim Ta aka to je skola a odbor? Dakujem.

girko
15. okt 2020

@danim Učiteľkou v ZUŠ to by som autorke neradila, treba mať na túto pozíciu aj primerané vzdelanie výtvarného zamerania s pedagogickým minimom. Okrem toho o tůto prácu je veľký záujem aj medzi vyštudovanými výtvarníkmi...

Tu začni písať odpoveď...

Odošli