Sú deti nevďačné v porovnaní s minulosťou?
Dobrý deň, sú aj podľa vás teraz deti nevdačné?nevážia si to čo majú a nemajú nejakú tú prirodzenú účtu voči rodičovi ako sme mali čo sme narodený v roku 1980?
Stručné zhrnutie
- Diskusia uvádza, že najčastejším faktorom vedúcim k vnímaniu nevďačnosti u detí je výchovný štýl s prehnaným dovolovaním, nadmernou dostupnosťou vecí a nedostatkom povinností.
- Navrhované riešenia zahŕňajú nastavenie jasných hraníc, zadávanie povinností a brigád v prázdninách, dôsledné nenásilné tresty (napr. 2 týždne zákaz ísť von alebo upratovanie) a obmedzenie prestimulovania technológiami.
- V diskusii bol sporný postoj k fyzickým trestom; niektorí účastníci pripomínali bitky a tresty z minulosti ako zdroj rešpektu, iní tvrdili, že išlo o strach, nie o skutočnú úctu, a konsenzus chýba.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo sa dnes hovorí, že deti sú nevďačné?
A: Diskusia uvádza konkrétne príčiny: rodičia riešia za deti každú somarinu, deti majú stále podnety (telefóny, bicykle, peniaze na zmrzlinu), dostupnosť vecí a minimum povinností vedú k tomu, že mnohé deti berú veci ako samozrejmosť.
Q: Ako naučiť dieťa vďačnosti a zodpovednosti?
A: Navrhované praktiky zahŕňajú zadávať povinnosti doma, nechať dieťa brigádovať počas prázdnin, požadovať, aby si niektoré veci zarobilo, a uplatňovať dôsledné dôsledky ako zákaz ísť von alebo domáce práce (príklad trestu v diskusii: 2 týždne zákazu a upratovanie).
Q: Je fyzické trestanie (bitka) efektívne pri výchove úcty?
A: Názory sú sporné: niektorí účastníci tvrdia, že bitky a tresty v minulosti vynútili rešpekt, iní poukazujú, že išlo len o strach a že to nie je zdravý spôsob výchovy.
Q: Ako súvisí prestimulovanie a technológie s ochotou dieťaťa vážiť si veci?
A: V diskusii sa uvádza, že prestimulované deti, ktoré majú neustále podnety (telefóny, dizajnový kocík, značkové veci), majú problém so zvládaním nudy a samostatným riešením problémov, čo znižuje ich schopnosť oceniť bežné veci.
Q: Akú rolu majú školy a učitelia pri učení úcty?
A: Učiteľ v diskusii spomína, že školy majú menší dosah, pretože rodičia častejšie bránia autorite učiteľa a riešia problémy namiesto detí; tiež sa spomína konkrétny prípad, keď rodič kontaktoval učiteľa večer o polnoci s otázkou, čo má robiť jeho dieťa.
Q: Aké konkrétne prejavy materializmu ovplyvňujú vďačnosť detí?
A: Diskutujúci uvádzali príklady značkových vecí a tlaku na „cool“ produkty: Tommy Hilfiger, Balenciaga, dizajnový kocík, a obchody typu Kiku alebo Pepcu ako faktory zvyšujúce nároky detí.
Závery z diskusie
Zhoda
- Výchova a prístup rodičov zásadne ovplyvňujú, či dieťa prejavuje vďačnosť alebo ju považuje za samozrejmosť.
- Prehnaná rozmaznanosť a dostupnosť materiálnych vecí znižujú schopnosť dieťaťa vážiť si to, čo má.
- Prestimulovanie (telefóny, stále podnety) zhoršuje schopnosť detí vyrovnať sa s nudou a byť samostatné.
Sporné názory
- Fyzické tresty vs. zákaz/ dôsledky: niektorí hovoria, že bitka a prísna disciplína v minulosti vynútili rešpekt, iní tvrdia, že išlo len o strach a nie o skutočnú úctu.
- Porovnanie generácií: niektorí tvrdia, že deti narodené okolo r.1980 boli vďačnejšie, iní pripomínajú, že vďačnosť nezávisí od roku narodenia, ale od výchovy a rodinného prostredia.
- Výchova „ako kamarát“ vs. prísne hranice: niektorí obhajujú priateľský prístup s jasnými hranicami, iní vidia potrebu autority rodiča.
Otvorené otázky
- Ako efektívne nastaviť hranice a povinnosti bez použitia fyzických trestov?
- Ako zapojiť školy pri učení ohľaduplnosti, keď rodičia často bránia autorite učiteľov?
- Ako znížiť prestimulovanie (telefóny, značky) a naučiť deti zvládať nudu a samostatne riešiť problémy?
Spomenuté značky a firmy
Tommy Hilfiger, Balenciaga, Kiku, Pepcu
Spomenuté produkty a metódy
telefóny, dizajnový kocík, brigádovať, 2 týždne zákaz, upratovanie ako trest, bitka, vykanie, výchova ako kamarát, benevolentná výchova, prestimulovanie, nuda, značkové oblečenie
Miesta a osoby
žiadne
Co si tak vsimam na generacii dnesnych 25-35-rocnych ludi, tak mam pocit, ze si hyperkompenzuju svoje detstvo. Asi nebudem jedina, ked napisem, ze vychovnou metodou cislo jeden u nas doma boli krik a bitky. To asi vela ludi poznacilo a dnes si razia respektujucu vychovu az tak, ze nou dosiahnu nieco ine, nez by chceli. Ludia uz ako deti odkazani sami na seba maju casto potrebu delegovat povinnosti dietata na seba, potom su tie deti casto menej schopne, aspon mam par takych prikladov odpozorovanych, jeden dost nestastny v rodine🙈. A ano, ked vidim male babatko v dizajnovom kociku oblecene v Tommy Hilfiger, Balenciaga atd… znackach u baby zo susedstva, ktoru poznam z detstva, a viem, ze sa doma umyvali raz za tyzden cela rodina v jednej plechovej vani v jednej vode vsetci, tiez si casto pomyslim, ci ta osoba nie je poznacena a nema teraz chorobnu potrebu uz babatku davat nepotrebne vela. Neviem, ci to pisem dostatocne zrozumitelne. Samozrejme, negeneralizujem, nehovorim, ze su taki vsetci, ale ze si vela takychto vzorcov vsimam na znamych, ktori uz maju deti a viem, ako vyrastali…
Ale musim povedat, ze toto su len take pozorovania. Vseobecne si nezastavam tieto reci, ked jedna generacia naklada na tu druhu. Vychova, prostredia a osobnost jednotlivca vzdy zavazia najviac.
Nebola som vdacna skor submisivna pretoze som sa bala reakcie ak nieco odmietnem alebo urobim inak ako si to zela dospely. Preto sami v dospelosti casto stavalo ze som sa nevedela niekomu postavit, trvalo mi dlho kym som sa naucila asertivne spravat. Napr som ako 17 rocna cestovala vlakom kde si orisadol starsi muz, rozpravali sme sa asi pol hodinu bol mily a ked vystupoval povedal ze on ma pobozka. Jasne ze sa mi to nepacilo ale bola som naucena neodvravat a on bol ku mne mily tak som mala pocit ze mu dlzim byt slusna. Vtedy ma to dlho trapilo a casto som sa k tomu vracala preco som sa tak spravala. Teraz som dospela a celkom mam v tom jasno a svoje deti takto nevychovam. Jedna vec je slusnost a ucta ktora ma byt ale obojstranna a druha strach a suchanie nohami aby bol klud, v com vychovavali nas...Je to ku..va tazke vychovat dieta a nedoj..bat ho..
@anonym_autor Ahoj, moj nazor je na to taky, ze kedysi byvalo menej zbohatlikov ako v dnesnej dobe, cize aj tie deti si boli rovnejsie, nerobila sa az taka priepast medzi ludmi vyssej vrstvy a tej povedzme strednej ci socialne slabsej. Ano aj vtedy sa nasli decka, co mali vsetko a ktore sa povedzme posmievali inym, ale tym,ze aj na skolach mali ucitelky slovo, ktore malo vahu to vedeli vcelku rychlo stopnut. V dnesnej dobe su deti nedotknutelne. V skolach sa posmievaju detom,ze nema super mobil, alebo take onake znackove veci, nie je cool ako on co ma vsetko a dnes uz ani ucitelka nema taky dosah na to, aby toto mohli vyriesit, pretoze sa do toho obuju rodicia proti ucitelke a koniec. V tej dobe predtym sa nebrali povolania ako murat, stavbar, maliar, mechanik, elektrikar ci ine taketo ako nekvalifikovane podradnejsie prace ako to dnes zial vnima vela dospelych. Ved kolko z dnesnych deti chce ist pracovat do takejto brandze? Pritom tieto povolania su rovnako potrebne ako nejaky manazer v korporate. Co by som niekedy povedala,ze este viac su potrebne, pretoze raz sa moze ozaj stat,ze budu tieto povolania jedinecne prave preto, ze takychto ludi bude nedostatok. Dnesne deti chcu byt influenceri, mozno nejakí IT specialisti, skor nieco uz taketo do tej novodobej techniky. Robi sa velka priepast medzi povolaniami u dospelych, nahanaju sa za peniazmi, potom prezentuju svoju "dokonalost" ci na socialnych sietach, ci osobne medzi znamimi ci kamaratmi. Tato doba sa stala az priliz "dokonalou" a rychlou, viac materalnou a kto sa vymyka, tak uz ho idu pomaly pokladat za socialne slabsiu vrstvu (pritom v realite kludne ten clovek moze mat vsetko, len nepodlahol tejto dobe sa nejak vsetkym chvalit). A toto vsetko vnimaju deti, vsetko sa im máli, aj napriek tomu,ze im rodicia daju vsetko, su znudene, potom robia zle, ofrflu ked im chcu rodicia dopriat vylet lebo takyto vylet podla nich nie je "cool", taky mobil nechce, lebo nema taku funkciu ako ten spoluziakov, odmietaju keby im rodicia chceli kupit nieco na oblecenie napr v Kiku, Pepcu, alebo inom beznom retazci, lebo to oblecenie nenosi znacku, chcu vsetko tip top idealne co najdrahsie, aby nezaostavali v partii ci medzi spoluziakmi v skole. Doma na mobiloch, ak by mali prezit tyzden bez mobilu, to by bolo pre nich nepredstavitelne. Benevolentnejsia vychova vela krat, ziadne povinnosti alebo ked aj, tak max umy riad a aj to je strasny problem... Vela krat tu bolo spomenute,ze v tych rokoch to decka robili zo strachu,lebo by dostali bitku. Ano vtedy sa diali aj take veci, ale aj nediali, vela krat to boli len tresty - 2 tyzdne zaracha ist von, cely tyzden budes upratovat - bolo urcene co, atd. A taketo tresty nevidim absolutne ako nieco zle a nemyslim, ze by to nejak uskodilo dnesnym deckam. Dokonca nemam pocit, ze by nejak uskodilo byvalym spoluziakom, ked dostali aj vychovnu, ked ozaj nieco zle spravili. Neuznavam sice nasilie, ale zas povedzme so narovinu, je rozdiel keby rodic svoje dieta otlkal za vsetko aj za drobnosti, a je rozdiel ked dostane vychovnu za nieco ozaj zle. Dnes si nevedia matky rady, ked dieta jej papuluje, nadava, druhe matky jej povedia, ved to je len puberta to prejde...Naozaj to len prejde? Toto fakt? Ved prave, ked je dieta v puberte ma pochopit, kde su hranice (odmalinka ho viest k ucte k rodicovi), pretoze tolko co si dovoli doma k matke, si este viac dovoli v skole napr. k ucitelke a spoluziakom. Takze za mna take rady ako to "prejde" su total odveci. Take spravanie si osvoji v puberte a aku bude mat potom toleranciu k svojmu buducemu sefovi v praci a kolegom, ked si bude mysliet,ze neprekrocil ziadne hranice, co mu rodicia nedali nastavenie v jeho puberte? V tej dobe sme taktiez navymyslali hluposti v puberte, ale prevazne to malo aj svoje nasledky, aj ked vo forme trestov a dohovorov a cuduj sa svete vela krat to zabralo, lebo si potom 2x rozmysleli, ci taku blbost spravime zas. Dnes sa mi ta vychova zda az priliz volna a zhyckana dobou a ozaj ta priepast medzi bohatsimi a beznou vrstvou sa stale prehlbuje, lebo je takych pripadov coraz viac. Zial je to tak,ze dnes ludia hladia len na seba a je jedno ci tym ublizia nejako inym, myslia si,ze mozu vsetko. Pretoze je az priliz prav, ale nedomyslene je to, aby vedeli ake nasledky to moze sposobit...
@motylik2559
Super,velmi pekne a pravdivo napísané 👍
@anonym_autor tak v porovnaní s minulosťou, naši rodičia tým svojim rodičom vykali. A museli mať aj veľkú úctu k nim, my si vychovávame deti ako kamarátov a tak sa k nám aj chovajú se vším všudy.
@anonym_autor tak v porovnaní s minulosťou, naši rodičia tým svojim rodičom vykali. A museli mať aj veľkú úctu k nim, my si vychovávame deti ako kamarátov a tak sa k nám aj chovajú se vším všudy.
@anonym_0021d8 Spravne si to pomenovala "museli" mat uctu. Realne ju mnohi nemali, len ju hrali, lebo inak sa nedalo. To, ze deti vychovavame "ako kamaratov", nema nic spolocne s tym, ze k nam nemaju uctu. Moja dcera je aj moja kamaratka, ale hranice mame jasne stanovene a som si 100 % ista, ze si ma vazi ako cloveka. Nie ako autoritu, lebo som rodic, ale ako cloveka, to je 100x viac.
@anonym_autor tak v porovnaní s minulosťou, naši rodičia tým svojim rodičom vykali. A museli mať aj veľkú úctu k nim, my si vychovávame deti ako kamarátov a tak sa k nám aj chovajú se vším všudy.
@anonym_0021d8 nasi rodicom vykali a pamatam si na ujov vyrok z detsva smerovany k babke " maminka vy ste jedna jeb..ta pi.a" takze to nic nezarucuje. Ucta ma byt vzajomna, nasilu a strachom si iste uctu neziskas.
@anonym_autor to patrí k detstvu.Mne by bolo divné, keby mi dieťa sto x ďakovalo za tričko, hračku a bolo nesmierne vďačne.Dnes je všetkého veľa všetko dostupné objednáva sa z celého sveta, ovocie, čokolády na každom rohu.Ani my dospelí nie sme vďační tiež berieme veci ako spotrebné veci...a,že nemajú úctu k rodičom je pravda, lebo ich vychovávame ako našich kamarátov bojíme sa zakázať, zdvihnúť hlas, ranit dieťa.Kazda generácia je iná a benevolentnejšia.Ked neboli dostupné rifle, keď ja som bola teenegerka tak som si ich šetrila a nosila sa ako hviezda dnes si syn kúpi znackove za pár hodín brigady
@anonym_0021d8 nasi rodicom vykali a pamatam si na ujov vyrok z detsva smerovany k babke " maminka vy ste jedna jeb..ta pi.a" takze to nic nezarucuje. Ucta ma byt vzajomna, nasilu a strachom si iste uctu neziskas.
@anonym_6de427 jeden ujo nie je väčšina. Vykanie je väčší rešpekt celkovo, nielen v rodine. Ale tak či tak, záleží na charaktere daného človeka ako koná.
@anonym_autor moje nie sú nejak extra vďačné, to, čo majú, berú ako samozrejmosť. Tak ako ja som brala ako samozrejmosť to, aký štandard som mala doma. Našťastie rodičia odomňa neočakávali nejakú extra vďačnosť, lebo som mala oveľa viac materiálneho ako oni a oveľa menej povinností, ako oni za mladi 😉. Čiže, ak im nastavíš niečo ako štandard, tak nechápem, čo čakáš, oni v tomto štandarde vyrastajú a podobný štandard majú asi všetky deti okolo... Moje deti sú vďačné, keď spravím niečo mimoriadne, čo nie je bežný štandard. A k tej prirodzenej "úcte", tá sa vynucovala trestami a bitkou. Čiže tú prirodzenú "úctu" tiež nemajú a ja som za to vďačná, lebo dostávam spätnú väzbu ich očami, neboja sa mi povedať nepríjemné veci, ako ja by som si voči rodičom "nikdy nedovolila", aj keď si to myslím (som si to myslela). A znovu - keby som porovnala mojich rodičov s mojimi starými rodičmi, tak tí mali že iný level úcty, tam sa vykalo či onikalo či čo to, a dieťa muselo sekať dobrotu na prvé slovo, ináč boli fyzické tresty od prababiek a pradedov, lebo vtedy sa tak vravelo, že aby sa ti dieťa nezvlčilo, treba to zlé z neho vymlátiť a čo by ľudia povedali atď). Takže ja som vďačná, že sú úprimné, a že moje deti nemajú "úctu" (= strach povedať mi niečo nepríjemné na rovinu). Nie som soška v kostole. Milujem, keď sa spolu rozprávame a hovoria mi svoj skutočný názor, alebo aj keď sa vadíme, viem, že mi povedia od srdca, čo si myslia a nebude to v nich vrieť do 40tky, alebo to niekam zadupú, lebo úcta.
@anonym_autor a ešte vieš čo si myslím? Že naše vnúčatá budú mať ešte menej tej "úcty" a "slušnosti". Aj keď neviem, čo rozumieš pod slušnosťou. Kopa detí doma komunikuje slušne, ale nechci sa zamiešať do školskej lavice cez prestávku, to by mnohé matky tých slušných detičiek asi skolabovali.
@anonym_autor nevážia si keď majú všetko ľahko samé od seba. Je to prirodzené. Žiaľ
@katica06
Ano presne a aj v tom roku 1980 sa jedná len o deti narodené od polovice apríla do konca júla...👍
To naozaj si myslela vážne túto otázku?naozaj sa aj v bežnom živote dokážeš spýtať takúto vec😉??
@anonym_autor po tejto odpovedi je jasne, ze ty nemas uctu k inym, takze zbytocne ocakavas, ze niekto bude mat uctu voci tebe.