Svokra a spoločné bývanie

Ahojte, chcem sa opýtať o radu. S priateľom plánujeme spoločné bývanie a aj dieťa. Sme spolu rok aj pol.obaja bývame síce v jednom meste, ale ja pochádzam z ďaleka a aj svoju rodinu mám ďaleko a v meste mám len jeho. Avšak je tu jeho mama, ktorá mi dosť dáva picítiť, že som z dediny a že nemám VŠ. Ja som na svoj pôvod hrdá, ale ona je panička z centra mesta. Snažím sa s ňou vychádzať dobre, nikdy som s ňou nemala konflikt, dá sa povedať, že som "poslušná", ale ona si vždy nájde spôsob ako ponížiť človeka. Navyše v jeho rodine nie je nijaká žena, o ktorú by som sa mohla oprieť, akurát jeho brat má priateľku, ktorá má nenávidí, lebo je posadnutá svojim výzorom a ja som podľa jeho brata pekná, takže mi robí zo života peklo, ak sa s ňou niekde stretnem.
No a tu začína moja dilema. Priateľova mama býva v rodinnom dome, ktorý je ale rozdelený na tri byty, teda môžu v ňom bývať tri menšie rodiny, ale stále je to male ako dom, nie ako bytový dom s jednou malou záhradou. Môj priateľ odkúpil s bratom tie dva zvyšné "byty" a idú si tam robiť bývanie a teda má to vyzerať tak, že v dome bude jeho brat s priateľkou, jeho mama a my. A ja normálne rozmýšľam, či keď tam pôjdem, či si nezničím život. Aj dieťa keď budeme mať. Jasné, že sama bez pomoci začiatky nezvládnem. Budem potrebovať pomoc od ženy, matky. A kto mi pomôže tam? Jedine jeho mama. A bojím sa, aby sa radosť z dieťaťa nezmenila na depresiu. Mám kamarátky, ale tie nezabránia tomu, aby mi svokra nezačala vychovávať moje dieťa. Čo ona robiť bude, lebo ona by najradšej rozhodovala aj o tom ako sa obliekam a čo jem. Keď som si prerábala svoj byt, tak mi chcela prísť do bytu a aj so svojou kamarátkou dizajnérkou a zariadiť mi byt podľa seba. Čo by ste robili vy, ako skúsené matky a ženy, čo už vedia niečo? Mám 28. Rozmýšľam, či ešte kým je čas sa neposunúť iným smerom a nehľadať šťastie inde. Ďakujem za rady