Svokra je upnutá na mojom priateľovi
Ahojte....
Asi nás bude takých viac, ale potrebujem to zo seba dostať... s priateľom sme sa spoznali dávno, ale dokopy sme sa dali až pred dvomi rokmi... už vtedy mi bolo divné, že sa musel pýtať matky, či môžem u nich spat, ešte mal aj poznámku, že hádam to nejako prežije... a po tom, ako sme sa spoznali, to nasledovalo....
tvárila sa, že sa s ním teší, ale mne bolo zjavné, ako ma nemusí... je rozvedená, nemá žiadne kamarátky a upla sa na neho, ale až tak, že mu rozpráva o chlapoch, s ktorými spávala, dáva mu pusu na dobrú noc, furt mu vypisuje a posiela srdiečka a všetky podobne emotikony, take, čo mu ani ja neposielam... a to on ma teraz už 24 rokov (ja 25)... ja som síce bola vychovaná ináč, ale podľa mna je toto až prehnane...
bola schopná plakať, keď mal dlhšiu dovolenku a šiel ku mne na cely čas, údajne navštevuje psychiatra atd... predo mnou sa tvári v pohode, ale ja z nej cítim na 100 metrov, ako ma neznáša a ako jej kradnem synacika... nebyť jej, v živote nemáme vo vzťahu žiadne problémy... môžem rovno tak povedať, že ona je jediný problém v našom vzťahu... správa sa ku nemu ako ku 15 ročnému, robí mu raňajky, večera ho čaká na stole po príchode z roboty... mna jemu do sprav ohovára...
Po vyše roku som s ním otehotnela, už predtým nám vravela, ako my mame čas na dieťa, akoby mi chcela diktovať, kedy môžem a kedy nie... jej reakcia bola jasná, ostala v šoku a určite nie veľmi nadšená...
Porodila som predcasne, na konci 6teho mesiaca... po prepustení z nemocnice si priatel zobral dlhšiu dovolenku, aby so mnou mohol byt a pomohol mi vybavovať veci, ešte som aj kvôli oslabenej imunite dostala zapal priedušiek... boli sme na úrade vybaviť rodný list, kde pracuje a pýtala sa ho, kedy ku mne ide, aby sa na to psychicky pripravila, že bude preč.... akože vôbec nebrala ohľad na mna ako sa cítim a či ho potrebujem, zaujímala sa len o neho a o seba... keď som bola chorá, sám mi chcel navarit, ja som mu len pomohla a keď s ňou volal a povedal jej, že varil, strašne sa rozčúlila a začala mu potom vypisovať, nech sa nenechá mnou manipulovať, že ja nie som z cukru atd...
je toho proste veľa, zo začiatku ma aj mrzelo, že ma nemá rada, ale sama si svojim správaním a ohováraním ma postvala tak proti sebe, že mi je do placu od zlosti, už len keď vidím niekde jej meno... už ako tehotná, keď som u nich spala, jej šiel povedať dobrú noc a ona mu vo vedľajšej miestnosti tak hlasno pusu, že som to počula až do izby....
ja už neviem čo mám robiť, mám chuť radšej malého vychovávať sama, ako byt v jej prítomnosti... najlepšie je, že sme spolu takmer 2 roky a ona sa vyhýba tomu, aby sa vôbec spoznala s mojimi rodicmi, asi je pre nich príliš nóbl, keďže sú z dediny...
On si ju stále zastáva, aj keď väčšinou sa postaví na moju stranu, ale nedokáže pochopiť, že ona ma neznáša, furt mi hovorí, ako ma ona má rada, aj keď sám tomu už asi neverí.... a nedokáže pochopiť, že ten ich vzťah je chorobný... a mne to už dlho ide na psychiku... najhoršie je to, že my sme spriaznene duše úplne, ale ona mi robí zo života peklo... a to som tu nenapisala všetko 🙈🙈🙈
@oli18 vieš, chrániť matku pred otcom (jej manželom) alkoholikom a možno aj agresívcom - to je jedna vec. ale autorkin úvodný príspevok je o niečom úplne inom.... a pri všetkej úcte voči všetkým diskutujúcim, keď som si prečítala tvoj príspevok, vrúcne si želám, aby si absolútne žiadnou náhodou nebola svokrou mojej dcéry niekedy v živote....
@lucka194 pikoška. ja som bola s ex v bratislave. žije mu tam teta a babka (vtedy mohli mať cca 56 a 77 rokov plus-mínus). boli to sestra a mama z ex-otcovej strany podotýkam. čiže jeho mama (akože svokra) s nimi prakticky už nemala nič spoločné po rozvode s mužom!!!! a si predstav, že boli z nej také vykakané, že ma prosili, aj exa, aby sme jej len preboha nič nepovedali, že mi tam dovolili prespať! podotýkam, doslova prespať, nič iné za tým nebolo, chystali sme sa na nejaký výlet ďalej a nechceli sme ísť až zo ZA, tak sme to riešili medzipristátim v BA. no a oni vyklepané ako nedeľné rezne, že len aby sa to ich bývalá švagriná a nevesta v jednom nedozvedela!! taký mala ona vplyv na rodinných príslušníkov. ešte aj po rozvode s manželom sa jej švagriná a svokra báli 😀 😀
@elizabet173 to už nepomôže, myslím si. uňho je už akýsi podvedomý strach (vedome to nepripustí) z vlastnej matky. strach nielen z nej ako osoby, ale aj zo seba samého, že ju sklame....
@elizabet173 no ten môj žije doteraz sám. akosi neverím (nie preto, žeby som sa považovala za dokonalú, ale preto, aký má vzťah s matkou) že má vôbec nejakú známosť, už vôbec nie vzťah. žije sám v 3-izbovom obrovskom byte, peňazí má po kkt, ale stále je na matke závislý. a presne ako píšeš, predpokladám, že bude až do jej smrti. potom si možno už niekoho nájde. ale veď to je jeho vec. ja som šťastne vydatá a nemenila by som za nič na svete 🙂
@elizabet173 to sa neda vysvetlit, to musis zazit, ja som na rozdiel od sestry ten opacny pripad, nikdy som nebola dost dobra, lasku mami som si musela zasluzit a aj to som podla nej urobila zle. Stale do mna hucala, ze co som to za decko, ze ma nikto nemoze mat rad. Mam 44 rokov a chodim k psychologovi. Mne pride normalne, ze ma ludia nemaju radi (pritom to nie je pravda a casto ublizujem svojim priatelom tymto postojom) ale to co mama do mna dostala od utleho veku, toho sa tazko zbavujem, lebo to mam v podvedomej urovni a vela veci som vytesnila. A hoci rozumovo vsetko chapem, neviem si pomoct, preto som vyhladala psychologa, ale luckin partner je mlady, mne to v jeho veku tiez prislo v poriadku a nechapala som, o com moji kamarati hovoria. Pre neho je to o to horsie, ze jemu mama prejavovala "lasku". Ver mi, to je jeden zmatok v dusi
@mondolina veď oni sú vo vlastnom.
@kubkovamama
Kde vo vlastnom? Ona býva u rodičov, on u mamy.
@oli18 presne, netreba sa odstrihnúť od rodiny-ak sú vzťahy normálne a nie choré ako tento. Tiež mam veľkého syna..no isto by som si ho nevzala spat k sebe do spálne,do postele,on by totižto bližšie ako na meter ku mne ani nepáchol. Bože. My ženy ako partnerky a manželky predsa nevyžadujeme aby chlapi prerušili kontakty s rodinami. Očakávame predsa asi niečo od spolužitia s mužmi.Takisto oni od nás.Ved to je od nepamäti prirodzený kolobeh,opustis rodiča,žiješ s partnerom,máš deti a vlastnú rodinu.Nie je správne celý život zasvätiť matke.Navstevy,kavicky,obedy,veď prečo nie.To by bolo v prírode autorky ešte super normalne.Ale u nich je to NEnormalne.Si svokra alebo nevesta?Vyžaduje niekto od tvojho syna aby zabudol,že existujes?Veď to nechce ani autorka podľa mňa.Iba zúfalo hľadá ako si pomôcť v zúfalej situácii a neprísť o vzťah.Urcite by bola šťastná,keby všetci traja fungovali v pohode raz do týždňa na kávičke alebo obede.A keď už svokra by mohla rešpektovať hlavne najdôležitejšiu vec a to extrémne predčasniatko a čo to asi pre mladú mamičku znamená,aké to je porodiť skoro v polovici tehotenstva,ten strach o dieťa,potreba zotaviť sa po pôrode,je mi az zle,keď si predstavím v akom strese je autorka a ešte má riešiť svokru..tá by sa mala v ich situácii buď úplne stiahnuť a dať im pokoj alebo im pomôcť ak sa chce miešať.Ale som za to radšej nepomahat,lebo taký typ to vyhodí na oči ešte x rokov po tom a otočí čo sa dá
@mondolina čítaj ďalej,kúpili byt neďaleko nej. A keby,je to normálne aby chlap čo má tehotnú ženu,už teraz s dieťaťom stále žil u matky? Aspoň to si uvedomil a kúpili byt
@kubkovamama ale ešte v ňom nebývajú. neviem, či prerábajú či čo, akosi mi to vypadlo 🙂 ale ešte tam proste nebývajú. ona ešte tam a on tam
@kubkovamama
Ty čítaj ďalej a poriadne. Súhlasím s tým, že autorka potrebuje teraz oporu partnera, kľud, nech si riešenie svokry nechá na inokedy.
@kubkovamama presne si vystihla to, čo som myslela..... asi jedna z mala, kto to pochopil... ďakujem 🙏🏻
Zo strany tvojej svokry je to veľmi nezdravý vzťah k dospelému synovi a MANIPULÁCIA. Tvoj partner to potrebuje čo najskôr pochopiť a dozrieť. Nie prerušiť vzťah s matkou, ale určiť pevné hranice - ako už spomínali... Ty si však na to, aby si mu s tým pomohla a otvorila oči, príliš slabá. Resp. iba od teba to nestačí! Takto to môže trvať aj veeľa rokov a ty sa postupne zblázniš alebo vo vzťahu otupieš a nevydržíte spolu. Ste ešte moc mladí a on zrejme nebol nikdy vedený k tomu, aby mal zdravé sebavedomie. Najlepšie by bolo, aby mu radila aj tretia osoba, ktorá bude veci vidieť objektívne. Ak takú v okolí nemáte, treba dobrého psychológa. Inak sa v takomto rozpoložení skôr či neskôr zblázniš ty. Vy dvaja už máte zodpovednosť za dieťa. A to je viac, ako si udobrovať matku, ktorá nechce chápať a manipuluje. Tvoj partner si potrebuje urobiť analýzu svojho vzťahu k mame, na konkrétnych situáciách a uvidieť to vlastnými očami, že ich vzťah je chorý a neospravedlňovať to nezdravou materinskou láskou alebo jej potrebami. Nie iba tak, že mu oči chceš otvoriť ty. To nebude stačiť. Matku treba uistiť, že ju má stále rád, ale treba sa jednoznačne čím skôr s pevnými pravidlami od nej odstrihnúť. Nie extrémne, ale tak zdravo. Pravdepodobne sa jej to aj tak veľmi dotkne a urazí sa. Priprav sa na to, že za zlú budeš určite aj ty. Ale holt, inakiaľ cesta nevedie! Súčasné rozpoloženie u vás nebude dlho udržateľné. Partner to musí pochopiť a niečo konkrétne a rázne urobiť.
@baskaj ona mu povedala, že ma má rada, ale ani sa mi neozve, neopýta sa priamo mna na malého, na mna... a aj to, že povedala, že ma ma rada, tomu neverím... povie jedno ale správa sa opačne... už je vraj pripravená na to, že on od nej odchádza, len otázka je, dokedy... teraz som mala s priateľom debatu (cez správy, je doma), že mesiace som mu hovorila, že namiesto nájmu by sme mohli ostať u mna, že ho potrebujem... on len furt niečo hovoril o tom, že sa mu nechce dochádzať do práce 35km tam a naspäť, teraz to už problém nie je... a to povie teraz, keď už mám z domu vypratane veci, nekúri sa tam a vlastne o nejaké 3 týždne mám byť hospitalizovaná ku malému a ma byť aj dokončený byt... skoro ma trafil šľak, že som sa skoro celé tehotenstvo doma trápila so všetkými hormónmi sama...
A že správanie svojej matky nechápe ani on a že ho to mrzí, ako sa ku mne ona správa ale on ju nezmení... snaží sa ma ukľudniť tým, že ma ona teraz nejakého nového “nápadníka” ale ten to nevyrieši...
@lucka194 to, že ťa má ona rada, mu možno aj povedala, ale zjavne len kvôli tomu, aby si ho nepohnevala. V praxi s tebou nevie normálne fungovať. Ty vidíš ich vzťah vyzretejsie, on je v ňom zamotany a slabý. Takto udržiavať sa to nedá, ale on zrejme ešte nemá presvedčenie ani odvahu urobiť zdravé nastavenie. Možno potrebuje postrčiť nejakým ultimátom, hoci to tiež nie je ideálny scenár. Napr. nech už z nemocnice môžete prísť do hotového bytu alebo že mame povie, že cez týždeň nestíha, a teda ozve sa jej vždy iba v piatok... Potrebujete sa od nej odstrihnut čím skôr, aby ste sa mohli už zdravo sústrediť hlavne na vašu novú rodinku. Veď kto ho potrebujete viac - ty a bábo alebo jeho mama? Takto sa fungovať nedá, treba urobiť rázny krok alebo vás stratí. Či ihneď alebo postupne.
@lucka194 no, musím sa ešte vyjadriť. ja som to mala o trochu lepšie ako ty, myslím tým podmienky, ale aj jej chovanie nebolo až tak okato choré. skôr inteligentne manipulačné, čo teda tiež nie je žiadna výhra, ale podľa toho, čo píšeš, tak to bolo o niečo "príjemnejšie". lebo tá sa aspoň o vnučku zaujímala a potom, v rámci zmeny taktiky po narodení malej, sa hrozne zaujímala aj o mňa. ale to som už vedela, že ide o taktiku, lebo inak by nestratila iba syna, ale aj vnučku. aby som to uviedla na správnu mieru, ona do môjho vysokého štádia tehotenstva bola veľmi nepríjemná smerom na moju adresu. ten môj bol zamilovaný a tak ho to škrelo a aj jej to dával pociťovať a nerád s ňou napríklad volal. čím bližšie k pôrodu, tým viac jej dopínalo, že keď "neotočí", tak stratí syna aj vnučku. a tak otočila. zo dňa na deň. v jeden deň som ešte stále bola kurva, ktorá jej ukradla syna, v druhý deň: a nepotrebuje niečo aj zuzka? skoro som odpadla. ja som ju prekukla ihneď a dodnes sa "naoko" tolerujeme iba kvôli malej. keby som nemala dieťa, tak ju už dávno nepoznám. no ale on toto zjavne nepochopil a čím bola ona milšia, tým viac a viac za ňou behal, pomáhal (aj keď nebolo treba - to som ti už spomínala vyššie, že mala doma ešte dcéru dospelú), no proste zanedbával mňa, dieťa, ale mama a aj sestra boli vždy na prvom mieste. takže u nás nastal zvrat tesne pred pôrodom s tým, že prišla zmena taktiky. a vyšlo jej to 🙂 dnes má svojho synáčika celého pre seba a úspešne mi manipuluje aj dieťa. ale dcéra nie je sprostá, vie veľa (ja jej veci hovorím, ja si nedávam servítku pred ústa) a ona to tým svojim detským rozumom aj chápe. teraz je u nej tento týždeň, ale iba preto, že stará jej zaobstarala mačku. no a tá je zo zvierat úplne hotová. mne dcéra povedala: ja sa neteším na babku, ja sa teším na mačičku....
pekné, že?
pritom, keď ide ku našim, tak sa teší na babku aj deda (hoci je to starý alkáč, aj tak ho má radšej, než rodinu môjho ex).
takže ja ešte pár rôčkov vydržím (5-6) ??? a bude mi hej 🙂
ale teba čaká dlhý boj a obávam sa, že ho fakt nemáš šancu vyhrať :(
Takze ti vadi, ze svokra bola sama, upla sa na syna a ty chces tiez dieta vychovavat radsej sama. 🙂
Toto je trocha znak zacyklenia tejto doby. Zeny same vychovavaju synov bez muzskych vzorov, s ktorymi buduce nevesty nie su spokojne a tiez radsej vychovavaju deti same a takto dookola. ;)
Vidim dve cesty.
1) rozbit rodinu, ktora ani poriadne nezacala
2) Udolat svokru dobrou naladou, nebranit manzelovi v styku s matkou, iba trochu pribrzdit na prijatelnu uroven a rovnomerne rozlozit, citovy deficit svokry presmerovat na vnucence a unavit ju starostou o vnuka/vnucky ;)
@majkeel radšej nech vychová syna sama, akoby mal mať celý život na očiach, ako je jeho otec závislý na babke 🙄
@panelacikova A preco maju dnes vztahy kratke trvanie. Bud bude po mojom, alebo at si tahne, ale dieta je moje a nech posiela tucne vyzivne. ;)
Kazda zavislost sa da postupne obmedzit na rozumnu uroven.
On aj dieta doplatia na blbost starej, aj mladej. ;)
@oli18 vobec si nepochopila