Svokra je upnutá na mojom priateľovi
Ahojte....
Asi nás bude takých viac, ale potrebujem to zo seba dostať... s priateľom sme sa spoznali dávno, ale dokopy sme sa dali až pred dvomi rokmi... už vtedy mi bolo divné, že sa musel pýtať matky, či môžem u nich spat, ešte mal aj poznámku, že hádam to nejako prežije... a po tom, ako sme sa spoznali, to nasledovalo....
tvárila sa, že sa s ním teší, ale mne bolo zjavné, ako ma nemusí... je rozvedená, nemá žiadne kamarátky a upla sa na neho, ale až tak, že mu rozpráva o chlapoch, s ktorými spávala, dáva mu pusu na dobrú noc, furt mu vypisuje a posiela srdiečka a všetky podobne emotikony, take, čo mu ani ja neposielam... a to on ma teraz už 24 rokov (ja 25)... ja som síce bola vychovaná ináč, ale podľa mna je toto až prehnane...
bola schopná plakať, keď mal dlhšiu dovolenku a šiel ku mne na cely čas, údajne navštevuje psychiatra atd... predo mnou sa tvári v pohode, ale ja z nej cítim na 100 metrov, ako ma neznáša a ako jej kradnem synacika... nebyť jej, v živote nemáme vo vzťahu žiadne problémy... môžem rovno tak povedať, že ona je jediný problém v našom vzťahu... správa sa ku nemu ako ku 15 ročnému, robí mu raňajky, večera ho čaká na stole po príchode z roboty... mna jemu do sprav ohovára...
Po vyše roku som s ním otehotnela, už predtým nám vravela, ako my mame čas na dieťa, akoby mi chcela diktovať, kedy môžem a kedy nie... jej reakcia bola jasná, ostala v šoku a určite nie veľmi nadšená...
Porodila som predcasne, na konci 6teho mesiaca... po prepustení z nemocnice si priatel zobral dlhšiu dovolenku, aby so mnou mohol byt a pomohol mi vybavovať veci, ešte som aj kvôli oslabenej imunite dostala zapal priedušiek... boli sme na úrade vybaviť rodný list, kde pracuje a pýtala sa ho, kedy ku mne ide, aby sa na to psychicky pripravila, že bude preč.... akože vôbec nebrala ohľad na mna ako sa cítim a či ho potrebujem, zaujímala sa len o neho a o seba... keď som bola chorá, sám mi chcel navarit, ja som mu len pomohla a keď s ňou volal a povedal jej, že varil, strašne sa rozčúlila a začala mu potom vypisovať, nech sa nenechá mnou manipulovať, že ja nie som z cukru atd...
je toho proste veľa, zo začiatku ma aj mrzelo, že ma nemá rada, ale sama si svojim správaním a ohováraním ma postvala tak proti sebe, že mi je do placu od zlosti, už len keď vidím niekde jej meno... už ako tehotná, keď som u nich spala, jej šiel povedať dobrú noc a ona mu vo vedľajšej miestnosti tak hlasno pusu, že som to počula až do izby....
ja už neviem čo mám robiť, mám chuť radšej malého vychovávať sama, ako byt v jej prítomnosti... najlepšie je, že sme spolu takmer 2 roky a ona sa vyhýba tomu, aby sa vôbec spoznala s mojimi rodicmi, asi je pre nich príliš nóbl, keďže sú z dediny...
On si ju stále zastáva, aj keď väčšinou sa postaví na moju stranu, ale nedokáže pochopiť, že ona ma neznáša, furt mi hovorí, ako ma ona má rada, aj keď sám tomu už asi neverí.... a nedokáže pochopiť, že ten ich vzťah je chorobný... a mne to už dlho ide na psychiku... najhoršie je to, že my sme spriaznene duše úplne, ale ona mi robí zo života peklo... a to som tu nenapisala všetko 🙈🙈🙈
@panelacikova
A už spolu bývate? S manželom?
@lucka194 a čo tvoja rodina,ako to vyzerá z ich strany? Stretávate sa,mamina sa ako stavia k vášmu vzťahu? Niekde sa rodičia vôbec nezaujímajú čo asi tiež nie je dobre no a taký zlatý stred čo vyhovuje dcére,neveste,zatovi atď to je asi málokde.Mozno by som skúsila na tvojom mieste chvíľku nad ním a ňou nepremýšľať.Zachvilku budeš môcť navštevovať malého ak som správne pochopila?Ak sa bude dať aj viac krát denne chodiť kojit-to fakt neviem ako teraz je,ale dajme tomu.Ved to ťa tak zamestná a verím,že aj vyčerpá,bude to obdobie keď aj tak budeš najviac myslieť na bábo a na seba by si mala tiež.Sprav si doma čo najväčšie pohodlie a kľud,venuj sa sebe kým sa ešte dá.Az budes mať bábo doma budeš to mať veľmi náročné,dochádzať na vyšetrenia,cvičenia,cvičiť potom doma.Ja som tak mala prvého syna,bolo to fakt ťažké no a preto sa pýtam čo tvoja rodina,lebo mne vtedy mama veľmi pomohla,myslím psychicky,ani viac veci o synovi nevedeli, lebo by mala paniku,ale padlo mi vtedy veľmi dobre vedieť,že môžem zavolať, porozprávať sa o úplnych blbostiach a nesustredit sa len na nezhody s chlapom.Alebo dobrá kamoška.
@lucka194 pozri, mas malicke babatko co bojuje o zivot a ty najviac riesis svokru, ci ta ma rada alebo nie. Cize ju nesud... uvidis o 25 rokov aky vztah budes mat s deitatom, cokolvek sa moze stat. Potom sa mozes na to znovu pozriet. Ty ries to aby vam bolo dobre. A hlavne aby ste boli zdravi v poriadku doma, drzim palce, lebo to musia byt ine nervy. Takto si to pozri a nemusis sa vobec trapit kvoli nej. Nie to ci je svokra takova,a lebo makova... Syndrom prazdneho hniezda je znama vec a prezivaju to zle aj rodiny kde je viac deti, kde su obaja partneri a maju svoje zaujmy. Proste su rodicia co vykopnu deita z domu a neriesia, su taki co to extremne prezivaju..
@kubkovamama z mojej strany rodiny je to v pohode, berú ho ako súčasť rodiny... otec je jedine na všetko ufrflaný, ale tomu vadia všetci v okoli 10m, ak sa nesprávajú podľa neho, takze to ani neberiem vážne... ku kojeniu ja mám ešte veľmi ďaleko, dovtedy ani mlieko už nebudem mat a za malým môžem chodiť len raz za týždeň...
@mondolina nemáme spoločné bydlisko, ešte nie 🙂 ale my sme boli spolu prakticky celé letné obdobie, bolo to super. len je to komplikované momentálne... myslím tým dávať to dokopy. možno potom niekedy na jar, keď vycestuje opäť niekde do práce a ja sa dám dovtedy dokopy, že sa pohneme konečne ďalej
@simca06022011 ja len nemám rada, ak ma niekto nepravom súdi... a vieš ako to je, že s mužom si berieš aj jeho matku a budem s ňou musieť byt cely život a nechcem buď osediviet alebo jej vynadať... a taký vzťah s malým určite nebudem mat ako ona, pretože som bola vychovaná ináč a dalo mi to viac do života, ako to, keby ma doteraz niekto čičíkal a všetko by som mala postavené pred nosom...
@lucka194 navstevujes sa s vašimi tak často ako je on v kontakte s matkou?Skús sa na to pozrieť veľmi sebecky a dočasne ho vytesniť.Kym začneš chodiť za malým tráv všetok čas u rodičov.Neviem či jemu to dopne...U nás som to skúšala aj takto,keď on s mamou tam, ja som aspoň raz za tyzden-dva chcela ísť na poobedie k našim..no by si videla aký cirkus stvaral a ona tiež,takže u nás to nezabralo.No skús ak máš energiu..ale asi by som počkala do času až budeš mať miminko doma.Toto mi príde plytvanie tvojimi silami nesprávnym smerom aspoň momentálne.Ved možno!možno on sa trochu od nej odpúta,keď bude mať syna doma.A poviem ti,je to veľmi zlý pocit,keď prídeš domov s miminom a tam nikto,resp.moj ma doviezol doobeda z nemocnice a už na obed utekal k mame,lebo ona ho potrebuje.To bolo v zime,v kose a ja s minibábom hneď ďalšie dni po úradoch vybavovať..on nemohol nič,lebo mama.Vsetky vyšetrenia,hľadať a vybavovať lekárov,nákupy,všetko som sama na pešo a busom s kočíkom a v šatke,lebo on nemal čas.Ak nebol v práci tak ráno vyštartoval k nej a prišiel až okolo deviatej vecer.Alebo hneď od nej do nočnej.Ak som bola sama doma,ona vyvolávala hneď ráno,kde trcim,čo jej neprídem pomoct.S mesačným miminom.🤦Aj Štedrý deň sme museli od rána stráviť u nej.Nemala som tam miesto na prebalenie,kojenie,nič,celé zle.Len dufam,že to tak nebude aj u vás a budeš tak megasklamana,že to vzdas hned
@panelacikova nemaj obavy, synov nemám. A svokrou som, dvojnásobnou, už 15 rokov, takže viac som toho zažila, počula i videla, ako ty. Vzťahy so svojimi mladými mám normálne, dobré, zaťovia ma majú radi. Prajem ti, aby mali aj s tebou tvoji, ak sa ich raz dožiješ.😀
@lucka194 jedine,tak,ze mu doprajes byt s matkou a ze sa nebudes medzi nich stavat. A je uz na nom,ci sa dokaze odputat od nej alebo sa necha vydierat. Na rodicov nesmieme zabudat,musime a hlavne mame chciet im venovat cas. Musis sa odosobnit od jej narekov a utokov. Mali by ste ju zapajat do svojho zivota,ale odhadnut zdravu mieru. Pozyvat ju k sebe trebars obcas na obed,na vylet,ist s nou na nakupy a podobne. Len je otazne nakolko bude ona spolupracovat. V krajnom pripade by som si s nou sadla a povedala jej,ze som jej neprisla ukradnut syna a ze chcete predsa obidve,aby bol stastny a stastny bude,ak sa vy dve budete znasat. Nedaj si svokrou znicit vztah. Chce to obrovsku davnu inteligencie a tolerancie a hlavne nadhladu. Potrva roky,kym sa zzijete,snad to nevzdas. A snad je tvoj priatel schopny chlap,ktoremu zalezi na rodine. Lebo castokrat su mamickari v zivote nepouzitelni.
treba aby aj tvoj muz nastavil nejake hranice, u nas tiez to bolo kadejake, lebo svokra na mojom muzovi lipla, ale vysvetlil jej, ze takto to dalej nemoze ist, ze uz ma aj on svoj klud svoju rodinu, ale ze to neznamena, ze ich nema rad, chodime tam ved casto, sice nie vzdy mi je to po voli, ale tak pre dobro v rodine sa prekonam
@lucka194
Myslím že rozumiem čo prežívaš. Je to trochu iný prípad aj pozerám že je to už pár rokov dozadu, tak by ma celkom zaujímalo ako ste to na koniec vyriešili. Ste ešte spolu?
Keďže sa tiež potrebujem vyrozprávať pridám môj príbeh. Mám partnera ktorý je na prvý pohľad pozorný a starostlivý, plánovali sme vážny vzťah aj dieta. Vtedy som jeho nezvyčajne tesný vzťah s matkou nebrala tak vážne veď vedel tak pekne a s nádejou rozprávať o našej budúcnosti. No stalo sa že som otehotnela aj keď to ešte neboli v pláne obaja sme sa tešili. Spomínam si prvé stretnutie s jeho mamou po tom ako jej tehotenstvo oznámil. Úsmev v tvári jej zamrzol a myslím že bola jediný človek ktorý nám k prírastku nezablahozelal. Nebola som asi nikdy taká šťastná ako v prvých mesiacoch tehotenstva, no po čase som sa začala dozvedať že jeho matka ma považuje za nesvojprávnu, a snaží sa mu natlačiť do hlavy že sa on bude bude musiet starať sám pretože ja to nezvládnem. Vo štvrtom mesiaci už som mala komplet výbavičku, lubila som svoje dieta ako nič na svete. Bohužiaľ po druhotrimestralnom screeningu prišiel výsledok o genetickej vade dieťaťa a bola som nútená ísť na UPT v 5. Mesiaci čo je vlastne vyvolaný pôrod, bez podpory a akejkoľvek prípravy. Z pôrodnice odídete s prázdnymi rukami. Preplakala som dva týždne, neviem či na túto skutočnosť niekedy budem vedieť pomyslieť bez bolesti. No a reakcia partneroch matky bola že nech ľutuje dieta ale rozhodne nie mňa. Pretože som vraj dieta prekliala. Po 7 hodinovom pôrode v neprestavajucich bolestiach, počúvajúc plačúce detičky v okolitých izbách. Ja som iba nežiadúci živel. Lebo dieťatko bolo v poriadku ale ja nie. Niesom si istá nakoľko ju partner zobral vážne ale kontakt s ňou ma stále rovnako intenzívny a ja už v nej vidím len bosorku ktorá by ma najradšej uvalila v kotli, keďže už nenosím dieta jej syna. Nikdy som nemala takýto vzťah v ktorom by muž tak visel na svojej matke a pekne som si to zlizla, keď sok pochopila že ona mu bude zrejme diktovať životne rozhodnutia dokym tu bude. Ten pocit bezmoci a straty kontroly nad vlastným životom a rozhodnutiami je naozaj zničujúci a odporúčam každej žene ktora zistí že ma partnera čo sa pri každej partnerskej hádke ide schovať pod maminu sukňu, aby veľmi rýchlo zaradila spiatočku. Každý nás problém konflikt či hádka bola instantne posúvaná na posúdenie matky, neostala na mne nitka sucha, súkromie odrazu prestalo existovať a ja som sa v každej krízovej situácii cítila ako dieťa na maturite posadené oproti rodinnému klanu ktorý ma súdi a hodnotí na základe informácii ku ktorým som vlastne sama nemohla nič dodať. Všetko išlo cez filter partnerovej optiky, ja som bola iba babka, opička v klietke o ktorej jeho rodina vedela pomaly ešte aj aké gatky nosím, ale akým peklom som počas toho obdobia prešla nikto nevedel.
Baby vyberajte si svojpravnych mužov, ktorí sa vedia rozhodovať sami za seba a niesu pripútaní pupočnou šnúrou k matkám ešte v 40ke.
@tristesse toto sa aj mne stalo, že mierne problematická mamička spojená pupočnou šnúrou sa mi nezdala najprv až taký veľký problém. Ale potom to začalo, že tiež sa nebudem vedieť postarať ( určite sa ani neviem 🙂). Som bola mladá a nezdalo sa mi to také vážne. Teraz ako som staršia tak už vidím koľko problémov to narobilo a o koľko to mohlo byť lepšie, ak by mamička nebola bosorka. Partner o tom vie, ale jemu sa to nezdá až také strašné, lebo jeho mamička má aj dobré chvílky, čo je pravda, že má, ale ja už by som neodporúčala žiadnej žene, chlapa s problematickou mamičkou. Podľa mňa si to vždy vyberie následky na vzťahu či už menšie alebo väčšie.
@tristesse toto sa aj mne stalo, že mierne problematická mamička spojená pupočnou šnúrou sa mi nezdala najprv až taký veľký problém. Ale potom to začalo, že tiež sa nebudem vedieť postarať ( určite sa ani neviem 🙂). Som bola mladá a nezdalo sa mi to také vážne. Teraz ako som staršia tak už vidím koľko problémov to narobilo a o koľko to mohlo byť lepšie, ak by mamička nebola bosorka. Partner o tom vie, ale jemu sa to nezdá až také strašné, lebo jeho mamička má aj dobré chvílky, čo je pravda, že má, ale ja už by som neodporúčala žiadnej žene, chlapa s problematickou mamičkou. Podľa mňa si to vždy vyberie následky na vzťahu či už menšie alebo väčšie.
@culienka
No to áno a hlavne ten čas ktorý strávis vo vzťahu už ti nikto nevráti.. ja možno kvôli tomu ostanem bez dieťaťa. Ale ťažko to súdiť, dopredu takéto veci len ťažko odhadnúť a človek si stále nahovára že sa to vyrieši. Ak máš dieta buď rada aspoň za neho, ja by som aj pol kráľovstva za to dala a zvládla to hoci bez muža 🤭
@culienka
No to áno a hlavne ten čas ktorý strávis vo vzťahu už ti nikto nevráti.. ja možno kvôli tomu ostanem bez dieťaťa. Ale ťažko to súdiť, dopredu takéto veci len ťažko odhadnúť a človek si stále nahovára že sa to vyrieši. Ak máš dieta buď rada aspoň za neho, ja by som aj pol kráľovstva za to dala a zvládla to hoci bez muža 🤭
@tristesse ja mám detí viac, ale musím k tomuto povedať, že u nás napríklad začala byť svokra "na koni (na metle)" 😂 až príchodom detí, dovtedy to nebolo také zlé a celkom sa to dalo. Aj mám jednu kamarátku čo jej svokra dosť ublížila cez dieťa. A čo som čítala tak asi aj Tebe 😢. Ja neviem prečo nájdu citlivé miesto a idú.... 😢.
@panelacikova bolo mu to ďaleko dochádzať, keď už aj chcel cvičiť a to v mojom okoli nebolo možné, lebo nemáme posilku... vravela som, že ho potrebujem mat pri sebe... prestala som to potom riešiť, lebo som mala pocit, že na neho tlacim... a on si potom začal myslieť, že mi to tak vyhovovalo... teraz ho to veľmi mrzí a nevie mi vysvetlit, prečo ku mne neprišiel už vtedy... jasne som mu vysvetľovala, že ako to bude, keď náhodou nič do pôrodu nenájdeme, či bude ku mne chodiť len keď mu to bude vyhovovať alebo čo... je to proste mladý chalan, nepochopil to, ja som rozumovo už niekde inde... povedal mi to včera, resp. napísal, keď som mu to všetko napisala...
Byt sa prerába na kompletku, mal by byt prerobený do Vianoc, to ale ja už budem asi nastupovať do nemocnice