Svokrovci

Ahojte, hľadám radu ale je to dlhšie aby ste dobre pochopili situáciu takže budem rada ak aj niekto dočíta do konca. S priateľom, teraz už manželom sme skoro 7 rokov. Od mojich 15tich. On mal vtedy 19. Nikdy som si s nimi nejako nerozumela. Keď som bola v puberte, nerozumela som si so svojou mamou ktorá mala vtedy už cez 50rokov. Svokra sa toho chytila hneď, ona má  troch synov a môj priateľ bol vždy jej cecek takže mi neskôr vyčítala že som sa na mamu sťažovala, ona niečo také nikdy nepoznala že by si nerozumela s deťmi. Neskôr som mala zakázané k nim chodiť potom ako sme spolu prespali u nich v jednej izbe (pôvodne mal spať v inom dome čo najďalej odo mňa. Doplním že jeho mama mala v 18tich rokoch aj keď vraj to chceli, ale u nás to bolo úplne tabu). Neskôr som sa dozvedela ze ju priateľ počul ako hovorí niekomu že je so mnou len preto že mu dám (som jeho prvá). Nejako to prešlo ale nerozprávali sa so mnou ani jeden a aj z rodiny to nebolo bohviečo. Asi som naozaj bola vadná alebo čo.  Neskor sme aj rozišli kvôli nim keďže ja som sa s tým trápila a on to nechcel riešiť tak si našiel radšej druhú, jeho sesternica mi to napísala aby sa on tomu vyhol a nemusel mi to vysvetľovať. To mala jeho mama radosť. Nakoniec sme to zvládli a dali sa naspäť dokopy ale zas výčitky že prečo sme sa dávali naspäť dokopy. Potom už som dokončila školu a mali sme ísť spolu do podnájmu, moja mama bola za to že najprv si to vyskúšať ako potom riešiť majetok až by nám to nevyhovovalo, predsa je to iné ako keď spolu nebývame. To jeho mama skoro nepredychala. Začala na mňa že či je jej syn nejaký pokusny králik a či sme nemohli ešte pár rokov bývať každý od seba. No proste naviazaná naňho ako hovädo. Ja do plaču samozrejme, takéto polená nám hádzali pod nohy aj 4 roky predtým,  už toho bolo moc. Medzitým sme sa zabývali, jasne problémy boli, on stále behal k maminke keď si zapískala. Ja som sa odsťahovala od rodiny ďaleko, nikoho som tu nemala (to sa nezmenilo doteraz keďže nedokážem skĺbiť prácu a domáce povinnosti, jedine susedia sú moji najbližší). Potom sme chceli svadbu, tú sme kvôli svokre preložili 6krat. Stále mala pocit ze nie sme pripravený a že nemáme očakávať ich účasť na svadbe. Pred svadbou sme začali stavať dom, s ich pomocou kedze sú z vyššej vrstvy a v dnešnej dobe by sme mali prd a pol keby čakáme na banku. Pomahat začali lebo videli že preto urobime všetko q nechceli aby syn urobil nejakú blbosť. Svorka bola stále u nas na chalupe nasáčkovaná až som sa tam zle cítila a nechcela tam chodiť. Zrazu sa to obrátilo,už tam nechodí ale svokor áno. Občas so mnou aj nejaké to slovo prehodí ale to by som povedala že tak 10 viet mesačne. Deň pred svadbou priateľovi povedala niečo v tom zmysle že až sa bude ženiť druhý krát.. Svadba bola nakoniec podľa svokry, napiekla, ľudí si usadila, súbor na čepčenie si vybrala, fotografku, fotokutik.. skrátka všetko. Výsledok? Ani jedno slovo mi nepovedala po celú svadbu, jednu fotku má so mnou kde mi vystrčila nohu z rozparku predo mňa. Na čepčení vyzyvovala. Keď sme mali ísť hrať kvíz a prišli sme do miestnosti, už na stoličke sedela ona so svokrom a hrali to. Na parkete tancovala ako vyšinutá (to viem len zo slov ostatných)Skrátka katastrofa. Na ďalší deň sa vyjadrila že sme sa s ňou ani nerozprávali že jej bolo strašne zle, asi ju niekto uriekol. No nečudovala by som sa, veľa ľudí malo na ňu nervy. No a nedávno mi dala len tak nohavičky veľkosť L(asi mi ich chcela dať na meniny v auguste keďže mi doteraz ani len rukou nepotriasli). Pointa je že keď som mala 85kil tak mi dala S a teraz keď som schudla skoro 20kil tak L. Vraj keď som minule povedala že mi budu asi malé..  vraj ona tiež nemá rada keď ju režú. Tak som jej povedala že ich vynosim inokedy. Nasledujúci deň som sa dozvedela ze povedala že som nevdačná. Potom odo mňa chcela granule pre psa (robím v chovateľských potrebách). Vzápätí mi píše ze na internete ich našla lacnejšie (takže stará šarža a to som jej aj napísala, ceny idú hore takže nabudúce lacné nekúpi) to zas bol problém že som jej povedala ze kupuje staré granule. Aktuálna situácia je taka ze svokor sa asi mení vo vzťahu ku mne, pomaly má začína zapájať do konverzácie ale akonáhle sme u nich na návšteve kde je aj svokra tak skoro vôbec. Na tému deti ona rozpráva že naše deti budú haranti a nemá rada deti, nechce byť ešte babkou a pod. (Má 44 rokov). Občas so mnou prehodi nejaké to slovo, najčastejšie či sa teším na umývačku a tam to hasne.  Muž pracuje v ich firme. Dom staviame asi 5km od nich takže takto to je, nedá sa už nič meniť ani sa odsťahovať ale manžel by veľmi chcel aby sme spolu vychádzali a ja už neviem ako na to. Nakoniec sa manžel od nich aj odviazal z časti a je nahnevaný že sa tak správajú. A ja som chcela s nimi vychádzať, snažila sa ale stále som nebola dosť dobrá. A moja otázka znie, snažiť sa rozprávať s nimi alebo sa na to uz vykašľať a žiť si svoj život či čo? Budem vďačná za radu keďže ja už neviem čo ďalej. Mama samozrejme povie  vykašľať sa na to ale zaujíma ma aj názor ostatných. Len doplním že s manželom chceme byť spolu, sme šťastný, plánujeme rodinu napriek tomu aký turbulentný bol náš vzťah celé roky, ustáli sme to a posilnilo nás to. Kto dočítal dokonca, ďakujem moc 🙂