Svokrovci - prehnaná starostlivosť
Ahojte len sa potrebujem trochu vyrozprávať. Možno nejaká z vás má rovnaké pocity ako ja. Mam 7 mesačného synčeka. Robí mi neskutočnu radost a uživam si to že môžem byť mamou. Je pravda že nemám vždy upratané navarené. Račej sa venujem malému ako by som ho mala dať pred telku aby som si upratala. Mali sme stavať domček v dedine kde bývajú svokrovci, kúpili sme pozemok ale ako ich spoznávam tak tam nechcem ísť. Mám pocit že racej budem bývať v dvojizbaku ďalej od nich ako by som ich mala mať doma každý deň. Nerobia mi nič zle. Len majú takú hroznú radost keď tam prídeme na návštevu, že ti podľa mňa není normalne, po návšteve ich nemam chuť minimálne mesiac vidieť. Kým sme nemali malého bol pokoj. Raz za mesiac návšteva stačila. Ale ako sa narodil, už mi to nepríde normálne. Stále mi ho chcú len brať, nechať si ho doma. Keď niečo vravím, aby mu stále nekupovali hračky a oblečenie tak ma nepočúvajú. Nehovorím o Tom že by mu aj čokoládu do ruky dali. Ako k nim prídeme len pred dom tak už vyletia z domu a berú mi malého. Bojím sa ako to bude pokračovať. Pár krát sa už stalo že prišli na neohlásenú návštevu a to bývame 50km od nich. Začínam byť na nich alergická aj keď nechcem, aby to tak bolo. Mám pocit že mi chcú zobrať dieťa a čím bude staršie tak ho budú viac ťahať k sebe a snažiť sa vychovávať. Je to moje dieťa a chcem byť snim. Niektore ženu sú šťastné s toho že im má kto dieťa postaviť ale ja to nechcem. Moji rodičia to berú tak normálne, keď prídeme na návštevu potešia sa snim, pohraju a pohode. Žiadne preafektovane bazkovanie, stiskanie a tie reči (ach)...Myslíte že sa to niekedy zmení? Že nebudem na neho taká citlivá?
A manžel ešte chce čo najskôr ďalšie dieťa. Ja si osobne myslím že teraz na to nieje vhodný čas. Že by som nezvládala výchovu dvoch detí. Nebudem niekde odkladať jedného syna (hlavne k svokrovcom) aby som sa mohla venovať druhému babu.
Ja mam rovnaku svokru, moja mala 82 rokov ked sa maly narodil a len mi ho z ruk tahala, ledva chodi, ruky ju bolia, ale maleho mi furt driapala. Som jej povedala nech to nerobi ze jej padne, ze furt sa stazuje ze ju ruky bolia, taniere mi po obede nepomoze spratat lebo vraj “rucicky ma bolia”, tak nech necha to 8kilove decko tak, ze on je tazsi nez tanier 😂 a ked sme isli na dovolenku, maly mal 9 mesiacov, ze “ona nedovoli aby sme ho tahali do turecka, ona ho bude strazit tie 2 tyzdne”….tak som jej povedala pekne co som mala na srdci, cela rodina kukala jak puk, odvtedy mam pokoj. Ti stari ludia uz nevedia, co spravit, aby sa citili dolezito a sucastou rodiny. Neskutocne ma vytacala a vlastne aj teraz to trva, moja averzia k nej uz nikdy neprestane. Uz si maleho sice nenarokuje, ale napriklad mu furt cpe cokolady, pritom vie, ze my mu ich nechceme davat, ale od nej ide zasadne s dvoma cokoladami domov. A kolko mu strci do huby, kym su 5 minut sami dvaja, to ani neviem. Malemu zacala hovorit aby mi nic nehovoril, aby mi klamal ze cokoladu nemal a podobne. Maly ma 3 roky. Veru uz sa strojim na dalsi vyplach zaludka, evidentne jej nestacilo, ked mi uci decko klamat 😡
nie si sama, presne toto iste mam aj ja. a reci typu "vaz si, ine to nemaju a co by za to dali" su sice pekne, ale v prvom rade je to NASE dieta, nie ich, maju samozrejme pravo s nim travit cas a vidat ho, ale ja nie som povinna im nim vyplnat ich nudu. ja sa vzdy tak tesim na vikend, ze budeme ako rodina s muzom spolu a samozrejme oni sa pozyvaju aj sami a keby mohli, tak su tu kazdy druhy den, takto chodia "len" 3x do mesiaca. vadi mi styl akym sa s babom bavia, skriekaju, suslu na nu, pritom my sa s nou doma rozpravame normalne. vo mne to vrie vzdy ked su tu, keby ich aj pol roka nevidim, tak mi to nechyba. pokym nebolo dieta, nejak mi nevadili, ale ked sa mala narodila, tak tu skoro cakali kym som dosla z porodnice.
Je uplne normalne ako sa citis. Maly je este babatko a ty k nemu mas najpevnejsi vztah na svete, biologicke puto, je len normalne ze ti je neprijemne ked ti ho niekto berie z ruk, pokial na to nie si este pripravena. Moja uz mala 2r a este stale ma to niekedy vnutorne hryzie ked ju svokrovci beru na ruky (bez jej dovolenia), to je proste tvoj pocit prameniaci z toho pevneho puta, nie je to ani ziarlivost ani majetnickost proste tak to citis a pocity mozu byt aj iracionalne. Ide o to ako na zaklade toho pocitu reagujes a z tvojho prispevku citit ze ty sa praveze snazis aby vztahy boli dobre takze ja v tom nevidim absolutne ziadnu chybu na tvojej strane. Treba hladat kompromisy, nejake veci prekusnut ale nie nechat si skakat po hlave, proste taku zlatu strednu cestu.
A to ze ti spravanie svokrovcov lezie na nervy je tiez v poriadku, nie vsetci ludia si povahovo sadnu. Moji svokrovci sa tiez nezastavia ked su s malou, mna az z toho boli hlava a riadne mi to lezie na nervy. Ja som skor kludny clovek, oni opak. Neni to moja chyba ani ich, proste je to tak. Mozno by som na tvojom mieste nesla az tak daleko ze kvoli tomu zmenit plany prestahovat sa ale podla mna je velmi rozumne ze uz teraz rozmyslas nad tym ako to potom bude. Treba hned od zaciatku nastavit pravidla, len tak mozu vztahy dobre fungovat k spokojnosti vsetkym. Hlavne by som ti poradila sa o tom vela rozpravat aj s manzelom aby ste vy dvaja si boli jednotni v tom ako si to chcete zariadit. Potom bude vacsia sanca ze to bude aj od svokrovcov akceptovane.
A neboj, casom nebudes taka precitlivela, ked maly uz bude vediet komunikovat, ukazat ked sa mu nieco paci alebo nepaci tak bude pre teba viac v pohode ho nechat s inymi ludmi. To pride s casom a ja nevidim ziaden dovod to nasilu tlacit, maly este bude mat dost casu mat silne puto so starymi rodicmi.
Inac mne ked zacne nieco taketo vadit tak si proste poviem ze pre dceru to je len super ked ma kontakt k co najviac ludom s roznorodymi povahami a aj ked mne osobne tie povahy mozno nesedia, pre nu to je len prinos do zivota, obohatenie, trenovanie socialnych kompetencii. To ma vacsinou upokoji a nestresujem :D
Ďakujem všetkým za odpovede 🙂 hlavne za podporu žien, ktoré má chápu 🙂 vo viacerých príspevkoch som sa našla, že to máme rovnako ;) nemám moc čas odpisovať všetkým. Verím tomu že časom sa môj postoj zmení a nebudem taká citlivá na malého 🙂 veľmi dufam že sa to nejak ukľudní a vyrieši kompromisom 🙂 Baby ste super ;) až na pár výnimiek :D 🙂 PS : gramatiku sa doučim a odstahujem sa asi na Mars :D :D :*
Mozes aj na Venusu, tu máš bližšie 😉
Bud rada ze majú záujem, moja svokra o malú záujem vôbec nemá....
To ty si mas spracovať svoju žiarlivosť. Neboj sa,ľudské srdce je schopné priať enormné množstvo lásky,tvoje dieťa ta nebude mať menej rado ak bude ľúbiť aj starkých. Tu žiarlivosť,a majetcitvo si vyries kým sa ti vážne nenastrbi vzťah s ľuďmi ktorý vás milujú nadovšetko.