Syn je v prvom ročníku strednej školy smutný. Ako mu pomôcť?
Ahojte, prosím o skúsenosti. Neviem čo sa deje so synom, je v 1. ročníku na strednej škole a je stále smutný. Pýtam sa ho mnoho spôsobmi a dostávam odpoveď, že ok, že všetko je v poriadku. Priznám sa, nemám z toho dobrý pocit. Máte podobné skúsenosti? Ďakujem za vaše názory.
Stredná škola, hlavne 1. ročník je oproti relatívne "hravej a pohodovej" základnej škole veľký šok. Aspoň u mňa to tak bolo. Na základnej škole príjemní učiteľia, vynikajúci kolektív, no super. Prišiel som na strednú a tam učiteľia, čo sa povyšovali a odbavovali na žiakoch hneď od začiatku. Kolektív nič moc, taký sme ostali až do maturity. Ako pamatám si, 1.ročník som mal nervy z celej školy tam. Potom už v 2. ročníku som si zvykol a už to bolo lepšie až do konca školy a nejak to šlo.
No moje skúsenosti so študentami sú také, že veľa z nich má rôzne štádia depresie. Určite to nenechavaj "na pokoji". Treba začať od triedneho, potom skúsiť školského psychológa. Malá časť potrebuje až psychiatra a lieky, no žiaľ, keď to treba, tak treba.
Možno sa mu ešte nepodarilo zapadnúť do nového kolektívu, dobrá triedna vie zasiahnuť.
A čo doma? Všetko ok, nie je unudeny, športuje, krúžky?
@anonym_autor nepýtala by som sa ho na to každú chvíľu ale pripomenula mu, že ak ho niečo trápi, tak som tu pre neho a bez súdenia ho vypočujem. Že mi môže povedať čokoľvek. Samozrejme, takáto dôvera sa buduje postupne.
Išiel na náročnú strednú? Vybral si ju sám? Ako sa mu celkovo darí v škole? Má tam kamarátov? Mimo školy má nejaké záujmy alebo je stále smutný, sám a zalezený v izbe? Čo okrem toho, že sa ti zdá smutný sa zmenilo?
Vieš, “smutný” z tvojho pohľadu môže byť spektrum. Môže to byť len odutý pubertiak alebo môže ma depresiu a tebe sa zdá len smutný. Ono sa to veľmi ťažko posudzuje z takéhoto krátkeho textu a slova “smutný”
Chcel ísť na tú školu?
Stredná škola, hlavne 1. ročník je oproti relatívne "hravej a pohodovej" základnej škole veľký šok. Aspoň u mňa to tak bolo. Na základnej škole príjemní učiteľia, vynikajúci kolektív, no super. Prišiel som na strednú a tam učiteľia, čo sa povyšovali a odbavovali na žiakoch hneď od začiatku. Kolektív nič moc, taký sme ostali až do maturity. Ako pamatám si, 1.ročník som mal nervy z celej školy tam. Potom už v 2. ročníku som si zvykol a už to bolo lepšie až do konca školy a nejak to šlo.
@anonym_9bc516 Ja som niečo podobné zažil na VŠ... miloval som prirodne predmety. Fyziku, chemiu, biologiu, geografiu... neznašal som dejepisy, jazyky, náuku o spoločnosti a taketo blbosti...
Prišiel som na VŠ, že idem študovať fyziku a biologiu. Som strašne zvedavý typ, už od babätka som musel všetky hračky rozoberať a skúmať ako fungujú. Mňa zaujíma prečo fúka vietor, prečo padá dážď, prečo sú brzdy horúce po brzdení atď atď... takže fyzika to bolo proste moje... A prídeš na výšku a úplny mindfuck :D Derivaciou vypočítaj ťažiško nepravidelného telesa... akože WTF? S reálnym svetom to už nemalo nič spoločné. Ešte kvantová fyzika ako-tak sa dala...
Na biologii? Typek nam dal na skúšku naštudovať 200 živočíchov a poznávačka podľa fotografií. A keby to boli že prasa, krava, žirafa, nosorožec... ale to bolo 40 druhov pavuče, 50 druhov chrobače, dajake slimaky, dažďovky a taka haveď :D Tak som to po roku vzdal a prešiel som na chemiu.
Chemia bola paradna až po tretí ročník, kde prišla analytika a to som došiel... :D Ale ani ma to nezaujimalo, ja som chcel byť trapny učiteľ trapnej fyziky a chemie, nie laborant ani vedec.
Takže som sa na začiatku tretieho ročníka na to vybodol a s božou pomocou som si našiel svoj prvý hrozný job v IT, ktorému som sa venoval vo voľnom čase (kým iné deti hrali hry, ja som sa učil programovať). No a tak som v IT a keď prídem na rodičovské združenie, tak mi je niekedy do plaču, že som a tou katedrou mohol sedieť ja...
Ale potom si pomyslím, že aké sú dnes tie deti a koľko asi tak zarobí učiteľ biedny... a už mi nie je do plaču :D
Ja som mala jeden den spoluziaka,co sa chudak zlakol a miesto toho,aby mal maturu,isiel radsej na 3rocak,a to pretoze,tr.hned prvy den uvitaci zacala aka sme vyberova skola,tu sa budete ucit,ucit a ucit.
Tak to vzdal hned po tomto uvitacom prihovore.Ale pritom to bolo uplne v pohode.
Dnes maju deti velke stastie,ze maju dualne vzdelavanie aj pri maturitnych odboroch.My sme ozaj sedeli celu dobu v skole,prax sme mali jeden den v tyzdni.A az v 3r.prax na 2tyzdne,co sme si ale museli sami vybavit.
@anonym_autor Ja som bol smutný počas celých štyroch rokov na strednej.Nemal som tam žiadnych priateľov, myslím dobrých priateľov."Len spolužiakov".Bol som 40 km od školy, takže som nepoznal ľudí ani z prirodzeného prostredia.
Nebol som ani raper,ani som nechodil fajčiť alebo piť ,ani tá elektrotechnika ma nebavila ani som jej nerozumel atď atď. Mňa by skôr bavila psychológia, možno preto som tu na MK.Vtedy som však,ani netušil, že čo sa mne odohráva.
Proste pravdepodobne sa tvoj syn cíti osamelý, stratený, nechcem zbytočne strašiť,ale treba vylúčiť šikanu.Ale skôr tá osamelosť, nové prostredie, náročnejšie učivo.
Ak máte aspoň taký normalnejší vzťah ( čo som ja z otcom ani mamou nemal) , skús tak opatrne pomaličky sa ho na to aj ďalej pýtať.Ked pomaličky začne o tom hovoriť, uľaví sa jemu aj tebe. Držím ti palce.
My sme si tým prešli minulý rok. Dcéra nemala ani svoje dni prvé 3 mesiace od začiatku školy, v takom bola strese. Nejedla v škole vôbec (ona miluje jedlo) je úzkostlivá. Nevie sa ozvať k spolužiakom. Normálne aj triedna si ju zavolala ešte s jedným spolužiakom, že čo sa vyčleňujú z kolektívu. Pričom by sa rada začlenila len nevie ako ... Pomohol až výlet na konci roka. Teraz je v druhom ročníku a už je super. Ešte aj známky má lepšie ako minulý rok
@anonym_autor A cez letné prázdniny bol veselý? Tu tažko radiť, je možné že sa ti len nezdôverí a je za tým to že nebaví ho škola/nezapadol, že zle znáša zmeny, že proste zle znáša to že jedna etapa života skončila a začala druhá, ale môže byť to aj depresia...
No moje skúsenosti so študentami sú také, že veľa z nich má rôzne štádia depresie. Určite to nenechavaj "na pokoji". Treba začať od triedneho, potom skúsiť školského psychológa. Malá časť potrebuje až psychiatra a lieky, no žiaľ, keď to treba, tak treba.
Možno sa mu ešte nepodarilo zapadnúť do nového kolektívu, dobrá triedna vie zasiahnuť.
A čo doma? Všetko ok, nie je unudeny, športuje, krúžky?
@aurelia2000 aj na SS ucitelia riesia vztahy v kolektive a rodic sa moze prist ,,postazovat,,?
A ako sa sprava doma? Na kruzkoch? Co robi cele poobedie a vecer? Ma nejake aktivity, kamaratov? Ci je zalezeny v izbe na monitoroch a nema zaujem o kontakt? Je naozaj problem len skola ako taka?
@anonym_autor je to novy system, viac ucenia, novy kolektiv...trochu to trva kym si tam najde svoje miesto.
Je dolezite, aby mal aj zaluby, sport, nielen skolu.
@anonym_9bc516 Ja som niečo podobné zažil na VŠ... miloval som prirodne predmety. Fyziku, chemiu, biologiu, geografiu... neznašal som dejepisy, jazyky, náuku o spoločnosti a taketo blbosti...
Prišiel som na VŠ, že idem študovať fyziku a biologiu. Som strašne zvedavý typ, už od babätka som musel všetky hračky rozoberať a skúmať ako fungujú. Mňa zaujíma prečo fúka vietor, prečo padá dážď, prečo sú brzdy horúce po brzdení atď atď... takže fyzika to bolo proste moje... A prídeš na výšku a úplny mindfuck :D Derivaciou vypočítaj ťažiško nepravidelného telesa... akože WTF? S reálnym svetom to už nemalo nič spoločné. Ešte kvantová fyzika ako-tak sa dala...
Na biologii? Typek nam dal na skúšku naštudovať 200 živočíchov a poznávačka podľa fotografií. A keby to boli že prasa, krava, žirafa, nosorožec... ale to bolo 40 druhov pavuče, 50 druhov chrobače, dajake slimaky, dažďovky a taka haveď :D Tak som to po roku vzdal a prešiel som na chemiu.
Chemia bola paradna až po tretí ročník, kde prišla analytika a to som došiel... :D Ale ani ma to nezaujimalo, ja som chcel byť trapny učiteľ trapnej fyziky a chemie, nie laborant ani vedec.
Takže som sa na začiatku tretieho ročníka na to vybodol a s božou pomocou som si našiel svoj prvý hrozný job v IT, ktorému som sa venoval vo voľnom čase (kým iné deti hrali hry, ja som sa učil programovať). No a tak som v IT a keď prídem na rodičovské združenie, tak mi je niekedy do plaču, že som a tou katedrou mohol sedieť ja...
Ale potom si pomyslím, že aké sú dnes tie deti a koľko asi tak zarobí učiteľ biedny... a už mi nie je do plaču :D
@thirstymonk myslim, ze v It to mas lepsie ako ucitel...aj platovo a nemusis sa natahovat s deckami a rodicmi. Jedinou vyhodou su "prazdniny".
určite to nejako rieš. Môj prave oveľa lepšie ako ma ZŠ, ma normálnych kamarátov a nie sikanatorov. Ešte ani raz nepovedal, ze sa mu nechce ísť do školy. Sam vstane a ide, 3x do týždňa chodia do fitka, na skate a aj keď niečo nevie, tak normálne pomôžu a to sú len chalani. Na základnej ak náhodou marodoval, tak ani domáce nikto neposlal a mohol sa človek prosiť. Kolektív je ok? chcel ísť na danu školu?
My sme si mysleli, ze si na ten gympel zvykne. Nezvykla. V druhaku sme riesili prestup na inu skolu. Ale tam to nebolo o kolektive v triede, ale o kvantite ucenia.
Možno nie je smutný, je štandardne odíďte ako sa má tuto generáciu patrí
@anonym_f9ea40 čoo??
Veľmi dôležité je, či on chcel ísť na tú školu....ale aj v prípade že ak si ju vybral nemusí tam byť spokojný....
Možno nie je smutný, je štandardne odíďte ako sa má tuto generáciu patrí