Syn ma neznáša
Otehotnela som už na strednej škole. Všetci ma posielali na potrat ale ja som bola proti, verila som, že sa o dieťatko dokážem postarať a že by som celý život ľutovala keby som si ho dala zobrať. Narodil sa mi krásny chlapček, zvládala som všetko, aj jeho, aj školu. Tešila som sa a plánovala som si aj štúdium na VŠ. Ale počas maturít ochorel, boli sme v nemocnici, nedokončila som posledný ročník a keď sme sa cez prázniny rozhodli že sa osamostatníme od rodičov, miesto školy som šla do práce a o malého sa zatiaľ starala svokra-vtedy nastali problémy lebo každá z nás mu vravela niečo iné a on začal počúvať len ju. Keď mal nastúpiť do školy bola som znova tehotná, tešila som sa že sa s ním budem môcť učiť. Teraz ide do osmej triedy, učíme sa spolu doteraz ibaže už menej lebo sa nám narodilo tretie ďieťatko. Problémy medzi nami nastali minulý rok. Syn začal nosiť zlé známky, nechcel sa so mnou učiť, vôbec sa nesnaží, je lenivý odovzdať aj projekt aby si zlepšil známku. No najväčší šok som zažila keď si doma zabudol výtvarnú a ja som mu ju šla zaniesť do školy. Keď ma zbadal, skoro sa prepadol od hanby, zdrapil výtvarnú a ušiel do triedy. Bolo mi to ľúto ale myslela som si že má zlý deň. Raz som bola s malým na prechádzke a stretli sme jeho triedu a on sa ku nám nepriznal. Pár krát som ho čakala pred školou lebo som potrebovala pomôcť, postrážiť malého keď som musela ísť na poštu alebo do pekárne, no on nenápadne dobehol ku mne, medzi zuby povedal že buď ide s kamarátom a ušiel ani som mu nestihla povedať že niečo potrebujem alebo povedal že sa ponáhľa na záchod a ušiel. Do obchodu sa so mnou tak isto hanbí ísť ale najviac mi ublížil keď sme sa zo sestrou bavili o svadbe a on sa mi vysmial do tváre a povedal že mňa by si v živote nikto nezobral. Doma nepomáha, keď chcem pomôcť tvári sa že spí a keď vidím že nespí tak povie že musí na záchod a zamkne sa tam na pol hodinu. Jeho otec chodí na týždňovky takže som s deťmi sama celý týždeň a on sa ešte k tomu zle správa aj ku súrodencom. Je mi to strašne ľuto, cítim krivdu lebo ja som obetovala všetko a ja mu nestojím ani za to aby sa ku mne priznal na ulici.
PS: Možno som pribrala pár kíl ale ako obluda fakt nevyzerám- aj keby som vyzerala deti by sa takto chovať nemali k nikomu- takže nechápem jeho chovanie, ani mu nič nezakazujem, ani ho nebijem.
Čo mám robiť?
Stručné zhrnutie
- Správanie 12–14-ročného chlapca, ktorý sa verejne „hanbí“ za matku, zodpovedá typickým prejavom puberty a zmeny vzťahu dieťaťa k rodičom; odporúčané riešenia zahŕňajú nastavenie jasných hraníc, dôsledné dôsledky a zapojenie otca do výchovy.
- Rodičovské zásahy, ktoré odborníci a rodičia v diskusii odporúčali, sú: prestať robiť školské úlohy za dieťa, zadať domáce povinnosti, obmedziť vreckové a prístup k elektronike, a používať systém „niečo za niečo“ (odmena za zlepšenie známok alebo plnenie povinností).
- Ďalšie odporúčané kroky sú: rodinný rozhovor za prítomnosti oboch rodičov, zapojenie do kolektívneho športu pre disciplínu a autoritu trénera, a zváženie konzultácie s psychologičkou, ak sa správanie nezlepší.
Najčastejšie otázky
Q: Ako riešiť, že sa dieťa v puberte hanbí za matku na verejnosti?
A: Odporúčané kroky sú rodinný rozhovor za prítomnosti otca, dohodnutie pravidiel správania na verejnosti a postupné rešpektovanie jeho hraníc; niektorí diskutujúci radia používať humor namiesto konfrontácie.
Q: Ako postupovať, keď rodič robí za dieťa školské úlohy a dieťa si na to zvykne?
A: Prestávka v pomoci: prestať vypracúvať projekty za dieťa, neznášať zabudnuté pomôcky do školy automaticky a nechať dieťa niesť následky; učiteľka v diskusii označila projekty ako možnosť zlepšiť prospech, nie za rodičovskú prácu.
Q: Kedy zapojiť otca, ktorý pracuje „na týždňovky“?
A: Diskusia odporúča, aby otec pri návrate domov jasne nastavil pravidlá a dôsledky, aby dieťa videlo konzistentný rodičovský tím; ak otec nechce byť „ten zlý“, odporúčajú koordinované, krátke a dôsledné zásahy počas jeho prítomnosti.
Q: Pomôže šport alebo brigáda pri disciplíne pubertiaka?
A: Mnoho komentárov uvádza, že kolektívny šport (napr. hádzaná, hokej, volejbal) prináša disciplínu, autoritu trénera a zodpovednosť; niektorí rodičia odporúčajú po 16. roku samostatnú brigádu na nasporenie drahších vecí.
Q: Je psychológ odporúčaný zásah pri problémoch s úctou a školou?
A: Niektorí diskutujúci odporúčajú konzultáciu s psychologičkou pre rodičov (spoločná konzultácia manžel+matka) alebo rodinnú terapiu, ak domáce opatrenia neprinášajú zmenu.
Q: Môžem dieťaťu vziať bicykel, mobil alebo obmedziť vreckové ako trest?
A: Viacerí rodičia v diskusii odporúčajú predať alebo nechať dieťa zarobiť si na nový bicykel, odobrať elektroniku a znížiť vreckové ako dôsledok nezodpovedného správania; tento prístup bol v diskusii často navrhovaný ako účinný.
Q: Sú fyzické tresty (facka, „dať po papuli“) prijateľné riešenie?
A: Niektorí diskutujúci navrhli fyzický trest (facku), ale tento návrh je sporný a v diskusii označený ako kontroverzný; fyzické tresty môžu mať právne a psychologické následky a odborníci vo všeobecnosti neodporúčajú násilie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Správanie, ktoré opisujú rodičia (hanbenie sa, zhoršenie známok, neúcta), sa v diskusii prevažne prisudzuje puberte.
- Rodičia majú nastaviť jasné pravidlá, dôsledky a prestať robiť za dieťa jeho povinnosti (úlohy, projekty).
- Otec by sa mal aktívne zapojiť a rodičia by mali vystupovať jednotne ako „tím“.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci odporúčajú fyzickú výchovu (facka, „dať po papuli“), zatiaľ čo iní ju odmietajú a navrhujú ne-fyzické dôsledky (odobratie elektroniky, zníženie vreckového, domáce práce).
- Niektorí rodičia považujú nosenie zabudnutých vecí do školy za pomocnú a prípustnú, iní tvrdo odporúčajú nechať dieťa niesť následky zabudnutia.
Otvorené otázky
- Ako konkrétne zapojiť otca, ktorý trávi doma len víkendy, aby jeho výchova mala konzistentný vplyv?
- Kedy je vhodné vyhľadať psychologickú pomoc pre rodinu, ak domáce opatrenia neprinášajú stabilné zlepšenie?
- Ako zmeniť vzťah z „priateľský rodič“ späť na autoritatívneho rodiča pri dospievaní dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
Lidl,Tesco
Spomenuté produkty a metódy
rodinný rozhovor za prítomnosti otca,psychologička,kolektívny šport (házená,hokej,volejbal),brigáda od 16 rokov,odobratie elektroniky (mobil,PC),zníženie vreckového,predaj bicykla,nastavenie pravidiel a dôsledkov,systém „niečo za niečo“ (odmena za známky),elektronická žiacka knižka,domáce povinnosti (vysávanie,umývanie riadu,utieranie prachu)
Miesta a osoby
žiadne
@alissawhite ty sa učíš s ôsmakom?! 🤦Šak ten už má hádam aj frajerku žena. Zobuď sa! 🙂 nemáš nič iné na robote? Chalan je v puberte. Všetko čo urobíš je pre neho trápne. Tak to chodí. Nechaj ho žiť a zhlboka dýchaj pri každom jeho prevracaní očami. Už to nie je a nebude tvoj zlatý chlapček. Váš vzťah sa dostane do inej kvality. Ty ale zmeň svoj prístup a veď svoje deti k zodpovednosti. Ak si moja dcéra zabudne niečo v škole. Prinesiem jej to len v prípade že mám čas, chuť a ešte aj pekne poprosí či by som jej to nepriniesla. Ona to však neurobí, lebo vie, že by som jej vyčistila žalúdok, prečo si to nepripravila večer pred vyučovaním (tak ako som ju to naučila od 1.ročníka ZŠ). Pri každom takomto kroku sa zamysli a uvedom si, že tu nebudeš večne. Čím skôr svoje deti naučíš sa o seba postarať, tým lepšie a bezbolestnejšie zvládnu osamostatnenie. Obskakovanie dieťaťa sa nerovná láska k dieťaťu. Len si to veľa rodičov zamieňa 😉
@alissawhite tak nech mu da po papuli aspon sa mlady nauci ako sa ma spravat a bude mat respekt , musi byt manzel na tvojej strane a nie za dobraka a ty si ta zla a urazana. Ni by som mu hned ukazala ze kde su hranice ale ked mu to budete tolerovat a vsetko zanho robit tak to bude este horsie. A bicykel ? Povedala by som mu ked si nan zarobis tak budes mat novy ked si ten pokazil smola. Urcit mlademu pravidla a nie mu vsetko dovolit a hned uvidi kde je jeho miesto obmedzit vreckove a prebytocne sprostosti. Ale opakujem ked to bude mat manzel v pazi tak hold smola ty sa budes trapit, pred nim bude mat respekt.
@montemotherone presne tak bude akurat tak nezodpovedny a donekonecna naviazany na rodicov a v zivote bude uplne nesamostatny a nebude si vediet sam najst ani pracu v zivote .
Nemam problem doniest nieco zabudnute do skoly. Ale dieta je za to vdacne a tiez uz v puberte. Ale ak by sa malo takto zachovat, tak by som sa uz ani nepohla. A zanho ani ň nespravila.
Nie som matkou. Píšem svoj názor ako dieťa ktoré má rodičov a ktoré si prešlo pubertou.
Nechcem vyznieť zle, ale ste na svojho syna príliš dobrá. Ja by som mu to všetko povedala. To, ako je. Ak počítam správne ma teraz 14 rokov.
Myslím že je vyspely na to, aby pochopil ako sa veci majú.
Každopádne by som sa mi vyslala na celé úlohy a projekty. Keď je nezodpovedný a lenivý, nech si za to trpí. Prehovorte mu do duše. ALE nie milo. Poriadne a tvrdo.
A to že sa za vás hanbi, je c poriadku. Ale nemôže byt k Vám neúctivý !!! Dali ste mu život !
@alissawhite úplne ti rozumiem. Môj syn bol fakt najlepšie, najporiadnejšie, najpoctivejšie, najslušnejšie.... a vo šetkom "naj! dieťa 😀 Píšem s nadsázkou, ale bol naozaj príkladnom. Teraz ide do ôsmej triedy. Finančne sme spadli takmer na dno, žijeme z úspor. A tiež sa stalo, že som zistila, že hovorilkamarátom-spolužiakom, že nejaká vec stála omnoho viac ako v skutočnosti. Poznám jeho kamarátov, sú šikovní s dobrým prospechom a veľmi dobre situovaný. Syn sa nechce hanbiť pred nimi. Tiež mi povedal minulý rok, žemu kupujemšmejdy a veeeeľmima to zabolelo. Imidž je v tomto vekudôležitý. Potom som zistila, že medzi spolužiakmi sa rozprávajú - to je šmejd,tonie.... Tiež som mu zaniesla zabudnuté veci do školy. Prekrútil vtedy oči. V škole si zhoršil prospech. Povedal, že aj kosiťákov treba. Tak ja na to, že dobre, na prázdniny ti zabetpečímprax - vymením ťa s cigánčekom, ktorý vyberá koše, aby si si to skúsil. Asi som to prehnala, videla som, ako ho to zabolelo, vysvetlil si to po svojom, že ho nemám rada, že mu na ňom nezáleží. Som veľmi zvedavá, ako dopadne tento školský rok. Cez prázdniny bolo ok, no neboli školské povinnosti. Kúpila som si knihu ako (ne)zabiť pubertiaka. Nič moc kniha, čakala som viac, ale tieto veci mi pomohli: Neporiadok v izbe je u tínedžerov bežný (na tom sa zas v kuse hádam aj s dcérou), lebo samé deti majú neporiadok v hlave v tom období. Tínedžer v období dospievania viac spí (u syna sa to ešte neprejavilo, ale dcéra tým prešla) A čo je samozrejmé,aroganciou alebo smiechom zakrývajú svoju neistotu. Oni sami nevedia čo s tým. Vyletí im slovo, ktoré ani nemyslia vážne,nevedia ho vziať späť a potom, aby nežnížili svoje "postavenie", pokračujú nechtiac aj keď nechcú. Ale čo teraz, keď sme to nepochopili a nezastavili v počiatočnom štádiu? Poprosiť tretiu osobu, ktorámu prehovorí do duše. Koho? Poprosila som ex. To bola najväčšia chyba. U nás začal byť problém s hrami na počítači, bol zranený, dlho chýbal zo školy a keď už bolo dobre, akosi bol lenivý doberať si látku. Dohodol sa so synom, že syn sa bude učiť až keď sa dohrá na počítači. A má slabý počítač, treba mu nový a to a to a to.... Nedohral sa nikdy a ja som mala so svojimi argumentami po chlebe, odrazilo sa to na prospechu a správaní sa.... Tak som šla na syna s tým, že kto bude medzi nami mediátorom. Navrhujem psychologičku. On ani počuť, vraj sestra. Lenže, on keď je nešťastný, začína je robiť zle. "Však odoženieš od seba ľudí, ktorých máš rád!" Vravím mu.
Škola. Triedna vraví, že najhorší je 7. ročník, vtedy sa zhorší prospech deťom najviac. Ale ja sa bojím, pretože známky predurčujú, na akú školu sa dostane a medzi koho.On je šikovný a veľmi ovplyvniteľný. Čiže keď nebude mať dobré výsledky, pôjde študovať s deťmi, ktoré budú brať drogy a on sa stane "kráľom"zbojníkov....
Dôležitý moment - necíti sa menejcenný?, Nešikanujú ho v škole? Prvý zlom u nás nastal v piatej triede po zimných prázdninách - až na jar som zistila, že mal problémy, ale to sme vyriešili a bolo opäť všetko takmer v normále, aj keď stopy už ostali
A tým imidžom chce možno predísť opätovnému šikanovaniu. Napr. viem, že má kamaráta, ktorý nie v zlom povie na nekvalitnú vec, že je to šmejd a syn sa obával, aby sa mu to nestalo, preto zaklamal v cene. Možno je to tak aj u tvojho syna. On je viac zmätený ako ty, lebo mä menej skúseností. A ako ho zapojiť do domácichprác? V detsve pomáhal.Potom prišli isté problémy, vykompenzovala som to zbavením domácich prác a bola to chyba.Ako späť zaviesť "domáci poriadok"? Ľahko sa píše to a to, niečo za niečo, ale ako to uskutočniť? Byť tvrdou? Kto koho zlomí? Ešte náhodou ujde u domu? U nás mal otecdetí samovražedné sklony a bol násilník. Čo keď to prebudím u syna?
Ty máš veľkú výhodu - ste kompletná rodina, manžela, ktorý sa o vás stará, aj keď je celý týždeň preč. Jasné, že použije aliby - "Nechcem byť ten zlý" ale prehovor ho, nech sa so synom porozpráva. U nás to dopadlo katastrofálne, u vás to tak nedopadne. Syn ťa má rád, no stalo sa to jeho správanie už zlozvykom. A ak sa to nezastaví, bude to ešte horšie. Ja mám obrovskú výhodu v tom, že syn sa síce "hanbí" za moje vystupovanie, ale vždy sa ku mne prizná. A tie akože "trapasy", ktoré podľa neho vyvediem viem neskôr humorne okomentovať (v skutočnosti to totiž nie sú trapasy - to len v mysli pubertiaka a on si to potom uvedomí. No v danej chvíli na danom mieste akože nemám čo hľadať. Napr. položiť otázku spolužiakom a tak. No už sa ich nič nepýtam pre istotu, však uznám, že už majú svoj vek a je to "trápne"...
Držím palce, jediné riešenie vidím v tom, že sa otec s ním porozpráva. Každodenná prítomnosť otca mu chýba, možno by sa ho chcel opýtať aj na nejaké "mužské" záležitosti. Zavšetko to dieťa bude viniť teba - ty si totiž jeho najbližšia osoba. A ešte sa dá tomu zabrániť, aby tomu aj uveril. Ako matky sa snažíme ako najviac vieme, aby naše dieťa bolo životaschopné a ľúbime ho najviac na svete 🙂
@damianadam nečítala si komentáre tak ta hodím do obrazu ak chces 🙂 písala autorka že partner je stále biologicky otec, sú stále spolu s tým istým. Ten problém akceptácie nového partnera teda odpadava
To nemení nič na fakte ako sa správa... Lebo písala aj ze muž robí týždňovky a keď príde domov tak nechce byť za zlého tie dva dni co je doma a tak je ticho.
Súhlasím s tebou že mladému musia dať hlavu na miesto, a zakročiť. Hlavne ten otec, keď mama si nevie rady.