Syn zradil rodinné hodnoty a zapredal dušu Ukrajinke

Baby, ide ma roztrhnúť od jedu... Môj starší syn žije už 5 rokov v Bratislave a chodieval k nám iba ojedinele, vlastne posledné 3 roky iba na Vianoce. A tak sme ho chceli prekvapiť včera, že ho navštívime. Bola som v Bratislave ohľadom operácie. Prišli sme k nemu do bytu a ako som zazvonila, tak dvere otvorilo nejaké decko. Pozerali sme ešte raz na menovku, ale tá sedela, a pýtam sa jej, že či tam býva. Odpovedala, že áno, a zavolala mamu. A mňa skoro na mieste zložilo. Prišla žena ukrajinsky hovoriaca a že ona vie, kto sme, že nech ideme ďalej, lebo Martin že nie je doma. No veru nie... Nešla som. Za naše peniaze študoval a byt, ktorý má, by nemal bez práce, ktorú sme mu vybavili. A ona, fúria, sa tam tvárila, že je tam doma. Počkali sme ho pred bytovkou a sme sa dobre povadili. Povedal nám, že ak nechceme ísť hore sa zoznámiť, tak môžeme ísť preč. Samozrejme, sme tak aj urobili. Celú noc som nespala, unavená, mám v sebe 4 kávy a diazepam. A aj tak to neviem predýchať. Povedala som mu, že ho vydedím, ak s ňou ostane. Dozvedela som sa, že dcéra a druhý syn o tom vedeli celý čas. A že sa spolu už celé 4 roky poznajú a chodia na dovolenky. Nervy, baby, nervy... Čo urobiť? Chcem ho vydediť... Nemám chuť ho viac vidieť, viac o ňom počuť. Až sa mi hlava točí. Nespala som, hrozné niečo...