Syndróm vyhorenia
Ahojte.. Ja asi potrebujem sa len vykecat.. Nemam absolutne komu sa zverit,, ale myslim,, ze u mna nastal syndrom vyhorenia... Totalneho :( Ci v praci, alebo doma.. V praci 2roky som na jednej pozicii.. Za tu dobu som prevzala od kolegu dost vela jeho veci, zodpovednosti.. Kolega je o stupen na vyssej urovni.. Mne povinnosti a zodpovednosti pribudali, ale plat ostal v tej istej rovine, ako som nastupila. Ked som to spomenula sefke, opytala sa, ci si myslim, ze som jedina, ktorej pribuda praca. No vravim si ze nie, ale - vidim, ako sa to tu toci, a povysuje, ale ja niesom prdolez, takze u mna to ostava rovnake. Takze uz len z toho, ze naklady rastu, a plat ostava rovnaky. Sme nie v dobrej financnej situacii, a to je asi ten najvacsi kamen urazu. V praci pocuvam ako si kazdy uziva (vacsinou kolektiv je bezdetny), a ja iba v kutiku duse si myslim, ze ja rozmyslam, ci nam vyjde do vyplaty aspon na stravu,, nieto este nejake extra vylety, ci pod. Uz som z toho unavena, vycerpana. Plus - nemam sa komu zdoverit . Kamosky sa nejak stratili .. Na pokec ano, ale nejak sa nevieme casovo zladit, aby sme dali aj stretko s detmi. A vlastne tym trpia aj moje deti. Ked boli v skolke, stale chceli aby sme pozvali nejakych kamosov na navstevu, alebo chceli ist oni. Ale ja som sa nedokazala zblizit so ziadnymi rodicmi deti tak, aby sme sa dohodli na nejakych takychto stretnutiach. Ale tak som si vravela, ze v kolektive deti su v skolke.. A teraz su prazdniny, a moje deti nepoznaju nic, len byt doma, na dvore, a nic zaujmave. Ja som z toho uplne znicena, citim sa neschopna, ze detom nedokazem dat pekne detstvo v kruhu ostatnych deti - kamosov.. To nie ako ja ked si spomeniem na svoje detstvo. Nikdy som nebola sama, a cele prazdniny sme sa vzdy hrali kazdy den s nejakymi znamymi. Ale to bolo na dedine. Teraz sme v meste , a tu to pocitujem trochu inaksie. Nie je niekto podobne na tom? Ako z toho von? Ako sa mam tesit zo zivota? Hlavne, ked niet komu sa zdoverit? Chcem aby deti spominali na pekne detstvo ? Trha mi srdce ked pocujem ze chcu ist k tej kamoske zo skolky, ci k tomu kamosovi zo skolky,,, neda sa im vysvetlit, ze maminku ich nepoznam, ani neviem kde byvaju, tak jedine ze sa stretnu opat az v skolke ☹ ☹
@natalym no to urcite som sa nemohla odvolat na to, ze ten ma tolko a ten ma viac .. u nas je plat tabu. proste s kolegovom paskou sa to stalo omylom , a nerozoberame to medzi sebou. je to tabu .. mas pravdu, hned na zaciatku som nevedela povedat nie, a tak si zvykli na to,, ze vsak to urobi 🙂 a teraz ked som sa uvedomila,, tak uz je zle. inak, s tou sefovou,, to je tiez na dlho.. ale afektovanemu cloveku uveris vsetko,, a nakoniec ostane pravda to, co tvrdi 😉
@andreadem Tak chápem, v robote je to ťažké. Pozri sa ak si spokojná a ak Ti to vyhovuje čo sa týka času, podľa mňa je to veľké plus, ak má človek malé deti, nemá veľa možností. Neviem to posúdiť ako to tam máte, ak máte tabuľkové platy tak s tým neurobíš nič, ale tú robotu si porieš. Aby si nerobila za iných. To chce len tvrdé lakte. Ale v každej robote sú také čo drú a takí čo sa len usmievajú. Niekedy sa treba na to vykašľať. Šéfka - nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. 😀 Tak hľadaj inú robotu, skúšaj, obzeraj sa, veď to nemusíš urobiť hneď, ja som si vždy pozerala aj ponuky, išla som na konkurz aj tak cvične, ak sa mi niečo zdalo. Držím palce.
@natalym no, aj ja pozeram novu robotu. Ale tu v meste by som isla asi z blata do kaluze 😎 a ist do hlavneho mesta (cca20km) tak to by uz casovo nebolo vyhodne. Ale keby ma vzali na poziciu o ktorej snivam,, tak by som nevahala, a sla. Urcite by sme si to zariadili nejako. ALE - proste nemam asi tolko skusenosti, lebo u dvoch som neuspela, teda nezaujal ani CV.. Tak to mi tiez nepridalo. Uz sa to obratilo iba na mojom sa stazovani na pracu, pritom pracu mam zaujmavu, bavi ma, zamestnavatel dava rozne benefity,, a co by dali ini zato, keby mali aspon taku pracu a plat ako ja 😀 Asi som moc narocna. 😀
Boli sme s detmi von, na ihrisku. A bola tam az jedna babicka s vnucikom a malou 2rocnou vnuckou. Tak deti sa na chvilu pohrali,, chalaniska v podobnom veku 😉
@andreadem Možno to tak má byť. Deti máš malé, práca je ok zatiaľ. Získaš skúsenosti, deti podrastú a čo možno Ťa čaká presne to vysnívané. Niekedy nevieme, ale máme presne to čo potrebujeme.
Inak dnes som si tak spomenula na Tvoju diskusiu. Moja dcéra má kamošku a Vravela mi, že jej mama ich zavezie to je jedno kde a povedala jej menom. Takže moja dcéra si tyká s mamou kamarátky, chodí ku nim spávať, navštevujú sa a ja som pani videla asi 3 krát. Deti si nájdu kamarátov aj sami.
@natalym skoro 4 a skoro6 😉 no,, my sme teda boli zvyknuti ked sme boli doma, u nasich tie 4roky, ze boli stale, bud u jednej segry alebo druhej, alebo oni boli u nas, alebo u kamosiek - tiez mali deti, proste boli zvyknuti, ze sa hravali stale vela deti.. oni su ako dvaja psi 🙂 Len sa biju a hadaju,, malokedy sa vedia hrat pekne spolu. A ked sa venujem jednemu, ze si trebars skladam LEGO, tak sa druhy uz hneva, lebo chce si so mnou malovat. Nikdy sa im v ten isty cas nechce spolu malovat, alebo sa hrat inaksie. Syn sa chce hrat na starwars, a dcera ta s babikami , tak to nejak sa nevedia zladit. ani jeden nepopusti 🙂
@andreadem Jáj tak chápem. Naše sú dievčatá a veľmi pekne sa vždy spolu hrali, niekedy som o nich nevedela celý deň. Tak syn chce asi kamoša a dcéra kamošku. To sa poddá. 😉
Ozaj všimni si, že ako komunikuješ Ty s manželom. Naše deti úplne ako cez kopirák. Majú sa radi aj vedia spolupracovať, ale niekedy ako keby sme seba počuli.
@andreadem tak ak ta zo vsetkeho najviac stve rozdiel medzi jeho a tvojim platom, tak postupne sliap na jeho poziciu. resp. si najdi pracu, kde sa ten rozdiel zotrie.
syndrom vyhorenia nie je o tom, ze jedneho dna zacnem kolegovi zavidiet post a plat a potom mi nasledne vsetko okolo pride na prd. to je totiz cisto len o zavisti a o pocite, ze aj ja chcem.
syndrom vyhorenia je o tom, ze si tak prepracovana ze ta uz napr. ani pre to vlastne dieta do skolky netesi ist....ze ta netesi nic....predpokladam, ze toto sa ta netyka.
ty len jednoducho uvazujes, preco kolega ma viac penazi ako ty, preco si bezdetni kolegovia mozu uzivat, zatial co ty ratas kazdu korunu. to je zavist a pocit menejcennosti - nie syndrom vyhorenia.
nezavid....ak nieco skutocne chces, tak za tym chod a dosiahni to! mas na to! staci len nazoaj chciet a nieco pre to aj naozaj robit, nie len ticho zavidiet.
@katarinamarkova Neviem, ci si katka alebo nie,, to je jedno..🙂 Ahoj Katka. Proste, ja som spomenula pracu ako jeden z prikladov, ze clovek drie a ma z toho hovno 😒 Zavistou by som to nenazvala, skor nespravodlivostou. 😒 To ze si uzivaju bezdetni kolegovia vobec nezavidim,, pretoze keby som chcela, mozem s nimi chodit chlastat, a prisposobovat sa im, ale ja v alkohole ze sa ozerem do nemoty zmysel nevidim. Radsej idem domov k detom.. Takze to zavist nie je urcite, pretoze som na par akcii bola, takze tym ze neabsolvujem s nimi akcie plnom alkoholu , urcite nemam pocit menejcennosti. Nespominam, ze MNA nevolaju, len ze vycnievam z timu, lebo odmietam 😉
Okrem ineho ano,, su tam ine veci, aj to ze ma nic netesi. Ano, mame problemy aj v manzelstve, ale to rozoberat tu nebudem, nakolko citavam diskusie,, a vzdy sa to zvrtne k niecomu inemu nez bol povodny zamer. 😉 Pride mi, ze nezijem len prezivam. Je tam viac veci, nez ta tvoja spomenuta zavist na kolegu. Aj ked ja to zavistou nenazyvam. Neviem, mozno ty si nezazila obdobie - ked sa sere, tak sa sere vsetko 😉 Stastna ty potom..
Myslim, ze tvrdenim ze ak nieco skutocne chcem, a mam ist za tym,, je fajn. Ale ked mas stale klacky pod nohami tak to ide tazsie.
Ako som spomenula v prispevku uvodnom, chcela som sa len vykecat. Myslim ze to obcas kazdy potrebuje. Niekto ma tu smolu, ze to nema komu povedat co vsetko sa nakopilo a stve, tak sa vykecava len pismenkami,,, ale hold - niekto to nemusi,,, 😒
@natalym no vsak to,, ja som bola zvyknuta byt obklopena ludmi s ktorymi sa da pokecat a vykecat. Nuz ako som spomenula v prispevku pre @katarinamarkova tak aj to sa pos...lo 😀 tak sa vykecam aspon takto,, aj ked vsetky trapenia vesiat na nos vam nebudem 😀
@andreadem s tymi polenami pod nohy.....
je to cele o tvojom postoji.
niekto to berie ako poleno, prekazku, co mu niekto hodil pod nohy....niekto sa na dotycneho pozrie a hodi mu to poleno dohlavy....iny tie polena pozbiera a o par metrov dalej preda, alebo si z nich postavi super dreveny zrub.
vies kedy sa ludom vsetko s....ie? ked vsetko co spravis je zle, ked sa okolo teba deje vsetko opacne ako by sa malo, ked aj milion veci spravis s maximalnym nasadenim a vysledok bud nulovy alebo negativny?
ked sliapes v zivote nespravnym smerom - ,,pan vesmir,, ti chce povedat ze tadial cesta nevedie, ze mas ist inakade, preto ti hadze polena pod nohy.... 🙂 mozno sa teraz z chuti zasmejes, mozno nie... 🙂 mozno ta napadne, ze ta cesta ktorou kracas je v podstate fajn, spolocensky akceptovatelny stred....ale nie je to ta cesta, ktora ta robi stastnou.
a ano stale tvrdim, ze ak nieco skutocne chces, chod za tym! len v prvom rade musi presne vediet, co je to to, co chces.
a ano aj ja som mala obdbie ked sa s....lo co sa dalo.
@katarinamarkova no vies ze v poslednej dobe,, uz uvazujem o hocicom? a aj o tom, ze asi som si fakt vybrala nespravny smer? Ale - ktora cesta je ta spravna? Kam sa uberem? Ako to mam zistit, ked mam teraz chaos vo vsetkom? Uz som rozmyslala aj nad psychologickou,, ale mm s tym nesuhlasi, ze preco vesat nase problemy cuzim ludom.. Takze ono to fakt nie je len ta zavist :D ako si to spomenula. Tam je fakt viac veci, ktore nerozoberam tu.. Aj preto som to nazvala vyhorenie,,, lebo ja sa tak citim - ci uz v praci, alebo doma,, .. Tak si myslim, ze som tu temu nazvala podla toho ako to citim ( a rozumiem vyznamu vyhorenia) .. Pracu spominam preto, ze tym ze som sa vratila po 4rokoch MD naspat,, to vsetko spustilo 🙂 Nevravim ze praca, ale hlavne to, ze sme sa museli znova stahovat tu daleko od rodiny 😖 Aj ked pred MD som tu bola spokojna, plna elanu, planov... ale navrat po 4rokoch - a citim sa tu uplne cudzia, sama, znudena - pritom mam deti co by mal byt zmysel mojho zivota.
nuz,, teraz uz len zistit, ktory smer si vyberiem, aby som sa trafila 😉
@andreadem este jedna rada, nevyberaj si ciel....ten sa moze kazdym dnom menit....vyberaj si cestu 🙂 nech ta kazdy den robi stastnou, nie len nejaka buduca vidina, ale pritomnost 🙂
nauc sa to na jednoduchych malickostiach:
- dnes neupratujem, lebo vobec nemam chut -idem s detmi po skolke na zrmzku
- dnes mam chut upratat a mat okolo seba cisto - upracem
- mam chut kolegovi povedat ze je trapny - zamyslim sa ci ma spravi stastnou mu to povedat do tvare, alebo ma spravi stastnejsou sa na neho pozriet, nic nepovedat len si mysliet: si trapny podlizovac, je mi ta ako cloveka luto, na tvoju uroven nepadnem, ja mam viac - mam svoje deti 🙂 teraz si tu s tebou trapnym par hodin odsedim a za zarobene s nimi idem na zmrzku....co robis po praci ty? 🙂 ziadny zmysel zivota okrem prace? ja ho mam 🙂)
- mam chut sa vratit na dedinu za znamymi? - spravim si raz za dva mesiace volny den, vikend a idem 🙂
- mam chut rano sa pekne namalovat, ucesat....namalujem, ucesem sa...
- nemam chut sa dnes malovat a extra cesat? - hodim rano rychlu sprchu, vlasy vypnem, zakryjem najhorsie pupaky, vrasky a koncim....
- mate problemy s mazelom - komunikuj s nim narovinu, povedz mu co si ozaj v danej chvili myslis....co v danej chvili naozaj chces.....
@katarinamarkova dakujem za padnute navrhy,, niektore sa snazim praktizovat :D akurat ten posledny 😒 to aj ked sa ako snazim,, v dobe "prepnutia" to nejde na urodnu podu.. 😉
@andreadem Toto možno poriešiť, ak si v práci spokojná, a j s pracovným časom, ale nemala by si robiť viac a dostávať menej. Musíš za seba bojovať. No síce fajn, že radšej spravíš ako kecáš, ale zas potom Ti pridávajú, lebo vedia, že urobíš a nič nepovieš. Na pohľady sa vykašli, ako no pozrela, no a čo, ak si mala dôvod a názor, že je to správne tak je to poriadku. Nie je normálne mať všetci rovnaký názor, je normálne o tom hovoriť a dohodnúť sa. Áno sú veci o ktorých sa nediskutuje, ale ak sa treba za seba postaviť tak to si treba vydiskutovať. Ak si myslíš, že by si si zaslúžila viac tak si treba pýtať a žiadať, ale s pádnymi argumentami a dokázateľnými. Mne osobne bolo niekoľkokrát povedané v rôznych prácach, že toľko v živote nedostanem a toľko mi nedajú a pod. a vždy som dostala aj mi dali. A ak mi nedali tak som sa podľa toho zariadila. Niekedy naozaj stačí len otvoriť hubu. Ale nie spôsobom, že ten a ten má viac. Moja práca má takúto hodnotu,, za tým si stojím a chcem za ňu toľko a toľko, lebo som si svojej hodnoty vedomá. To sú normálne veci.