Zažili ste vyhorenie v práci?

8. sep 2022

Zažili ste niektorá vyhorenie v práci? Pracujem v odbore, ktorý som vyštudovala. 5 rokov som bola v jednej inštitúcií, teraz som 2.rok v druhej. Prácu som zmenila na vlastnú žiadosť z dôvodu sťahovania. Ale kým som pred 2 rokmi šla do práce nadšená, dnes chodievam s nechuťou. Vedenie firmy nerieši problémy, ktoré im predkladáme. Kolektív je aký je...ženský... Už mesiac si hľadám inú prácu, ale stále si nie som istá. Je to už vyhorenie? Ako s tým bojovať?

maximko25
8. sep 2022

Ano manzel.navstevou psychiatra, pnkou a okrem sedeni uzival aj lieky.ale on mal tych problemov v praci viac.doma bol duchom nepritomny, a viacero toho bolo.po par mesiacoch pn xmenil pracu a je to neporovnatelne.

autor
8. sep 2022

@maximko25 aj u mňa je tých problémov viac....som demotivovana, doma permanentne nervózna, unavená, ale nie z vyčerpania fyzického...skôr psychicky...

zorkahorka
8. sep 2022

Bola som. Niekolko dni som nerozpravala. Vzala som si volno, pustila radio s oblubenou hudbou a zehlila. Potom som si sila vankuse, vyrabala vence na dvere, kukala pilcherovu a citala zalubene knihy... no skratka to, co ma bavilo, nie to, co odomna niekto chce, ale to, co chcem robit konecne ja. Nieco, co som dlho nerobila a robilo ma to stastnou a cistila som si tym hlavu. Brutalna psychohygiena

maximko25
8. sep 2022

Tak min.navstiv psychologa.Ten ti moze dat sedenia, psychir.aj lieky.na pn asi aj od psychologa mozes ist a tym nie som si ista.ale urcite to ries s odbornikom a pozeraj inu pracu.aj ked urcite by ti dobre padlo dat si v praci chvilu pauzu.

pinaofina
8. sep 2022

Áno prežila som. Dlho som s tým bojovala, nakoniec som dala výpoveď, pár mesiacov pauzu a potom som začala svoj mini biznis. Do toho odboru sa už asi nevrátim, aj keď ma lanárili z veľa strán

cyberk
8. sep 2022

Kedze som bola perfekcionistka co sa tyka prace tak som mala take temne obdobie ked som zastupovala 3 ludi ktori boli na PN 2mesiace z toho sa vratil len jeden a tak som robila pracu za tych 2 co sa nevratili + zaucala noveho kolegu,, trvalo to dalsie 2 mesiace pokym sa to dalo ako tak do normalu..v tom case som pravidelne po praci z psych. vycerpania plakavala.. manzel nevedel jak mi pomoct lebo co som nestihla v praci dorabala som po nociach, cez vikendy…. Nemusela som, nik ma nenutil ale moje sproste zmyslanie mi nedalo ist spat pokym nie je praca spravena… Posledna kvapka bola ked som na vianoce mala mat dofcu a kolegyna s kt. som sa dohodla ze ma zastupi necakane “ochorela” .. vtedy som si povedala ze praca nie je vsetko a ked su ludia svine budem aj ja :D od vtedy nevenujem praci ani o minutu naviac a cez dovolenku/sviatky nedviham nikomu z prace mobil a veru bola som stastnejsia, potom som otehotnela a tam som videla svetlo na konci tunela, ta prava dovolenka pre moju mysel 😅😇 ale uz teraz viem ze ked sa vratim bude mi prednejsie moje zdravie ako robit inych ich pracu 🙂