Tichá domácnosť

Boze, my snad ani minutu. U nas sa nevie nikto ofukovat. A vela spolu komunikujeme. Ani jeden z nas neostane nikdy na pochybach, co tomu druhemu vadi presne v tej sekunde. Niekedy je mozno hlucnejsie, ked ostaneme sami.. Vacsinou vsak stacia usecne poznamky alebo ironia. Ale ticho? Toto u nas fakt nehrozi. To by jeden z nas praskol 😆 sme spolu uz 20 rokov... Toto ja neznesiem ani na kamaratkach, ci kolegyniach, nieze u partnera. Ako sa vravi: nememu telatu ani vlastna mat nerozumie.

S mužom sme spolu 14 rokov, nemali sme nikdy obdobie, ani len jeden deň keď sme sa spolu nerozpravali. Ja som taká, že keď sa prestanem s niekým rozprávať tak to už je koniec. S mamou som sa nerozprávala 3 roky. Ale to bolo dosť komplikované životné obdobie. Vlastne ona sa prestala rozprávať somnov. Aj sa potom ona začala.

15 minút potom sme sa pozreli na seba začali sme sa smiať 🤣 bolo nám to smiešne že sa ignorujeme aj keď prešiel okolo mňa atď..nikdy sme nemali tichú domácnosť moja mama s otcom sú spolu 30 rokov a vydržali mesiac cca😀 ja proste sa nedokážem na človeka dlho hnevať a som ten typ že nedokážem zavrieť ústa a rozprávam v kuse takže bohužiaľ aj keď sa chce hnevať nemôže sa 🤣

3 mesiace. Potom som odišla. Definitívne. On možno mlčí dodnes, neviem…

Vždy do večera, kým deti nezalezú spať. A potom dávame vážny tichý rozhovor, buď idem za ním ja, alebo on za mnou, ako kedy. Ináč by sme od jedu a nervov ani jeden nezaspali, našťastie sme časom pochopili, že takto je to lepšie 😉. Na druhý deň je to ešte také všelijaké, čo sa komunikácie týka, ale komunikujeme spolu. Tretí deň väčšinou je už zabudnuté/strávené. Ak by sa môj muž nechcel so mnou rozprávať, ja by som mu povedala aspoň to svoje/prečo som reagovala tak ako som reagovala, čo sa ma dotklo atď./ a išla by som spať.