Únik zo začarovaného kruhu panickej poruchy: Je nádej?
Ahojte, už dlhší čas premýšľam nad samovraždou, pretože trpím panicko-úzkostnou poruchou a napriek snahe pomôcť si (vyskúšala som všetko, cez psychológa, doplnky výživy, lieky) táto porucha nezmizla. Život s týmto je pre mňa utrpením, pretože mi zo bráni dosiahnuť všetko o čo som kedy snívala. Hrám na hudobný nástroj, no kvôli tejto chorobe som musela prestať, keďže som verejné vystúpenia prestala zvládať. Záchvaty mi začali v puberte, trvajú dodnes a to mám už po 30-tke. Nevidím už cestu von. Podľa mňa to proste nejde.
Myslíte, že v živote človeka má nejaký zmysle celoživotné utrpenie? Myslíte, že mám ešte čakať a dúfať v lepší zajtrajšok aj keď po toľkých rokoch už v neho neverím?
Ahoj. Môj brat spáchal samovraždu, keď som mala 10 rokov (pred 27timi rokmi), jeho syn - môj synovec, spáchal samovraždu, keď mal 21 rokov (pred 14 rokmi), môj blízky známy spáchal samovraždu, keď mal 27 rokov (pred 6 rokmi). Ja len, že ver mi, že to blízkych tých ľudí, čo takto sebeckí ukončili svoj život, nikdy ale vážne nikdy neprestane bolieť, nikdy ale nikdy neprestanú plakať pri spomienke na nich, nikdy ale nikdy sa s tým nezmieria. NIKDY! Moja mama navštevuje psychiatra, práve kvôli týmto udalostiam. Je to strašná bolesť pre rodinu. Možno tebe by sa uľavilo, ale ver mi, že život môžeš zničiť rodine a ľuďom, ktorí ťa ľúbia a ktorým na tebe záleži. Pomôcť a poradiť ti neviem, ale osobne si nemyslím, že je správne to, nad čím uvažuješ. A je mi to vážne veľmi ľúto, čo prežívaš a držím palce, nech ťa tieto myšlienky čím skôr prejdu ❤️
Okrem toho,čo ti tu dobre radia, lekarov, odbornikov, lieky prečitaj si aj toto.Ak nemáš vieru, tak viac ti poradiť neviem, ja napriklad verím v zázraky
Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho; tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha, lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená. A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby. A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha? A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul? Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.
@earlgrey to je nočna mora každého také niečo zažiť, ale nielenže 1 osoba si vezme život, ale ten cyklus sa opakuje, otec -syn ako napr.Pašekovci, to nie je sranda, to je akoby nejake prekliatie bolo na tej rodine
@karolinakr Bolo to šialené, ver mi. Do toho ďalšia tragédia, ale už o tom písať nebudem. Ale je toho viac. Ver mi, človek má rôzne myšlienky počas života, ale len človek, ktorý niečo také prežije si veľmi dobre rozmyslí, či sa vydá na rovnakú cestu alebo nie. Vždy je to rozhodnutie daného človeka, ktoré nikdy nepochopím, lebo je to hrozný žiaľ, bolesť pre rodinu.
@motylik333 ja mám zlú povahu (viem že je to úplne niečo iné), ale nemyslím si že máš dôvod kvoli tomu ukončít svoj život. Ešte by som pochopila keby si slepá alebo na vozíku a nedokazala si sa s tým zmieriť, ale ty sa nemusíš stretávať s ľuďmi, pracovať môžeš z domu, mimo toho môžeš mať vlastné záľuby, hráš na hudobný nástroj veď to je niečo neskutočne úžasné- ja som sa to nikdy nedokázala naučiť. Hraj si na nástroj keď ti je najhoršie, nemusíš predsa hrávať pred ľuďmi. Ja pred ľuďmi nedokazem ani poriadne rozprávať, chytajú ma vtedy zlé stavy, koktam, ... Vyhybam sa tomu vždy keď sa dá. Zvaz to všetko.
@motylik333 Každý raz umrie...ale nebolo by krajšie ešte žiť a zažiť plno krásnych momentov?
@motylik333 áno je to tazke žiť ked to hlava odmieta. No existuje pomoc, určite aj s medikamentmi, nebojuj proti tomu, aspoň vyskúšaj. Mám kamaráta aj kamosku ktorý musia brat lieky koli psych. diagnózam a obidvaja sa zhodli ze im to naozaj pomohlo.
Ja beriem lieky na šťitnu žľazu, tiez som neskákala od radosti ked som sa dozvedela ze už zrejme navždy, ale zvykla som si, proste ráno zhltnem tabletku a neriešim
Ak si veriaca tak asi vieš ze všetky náboženstva samovraždu odmietajú. Podľa budhizmu ked po smrti duša samovraha vstúpi do barda (to je taký medzipriestor kde sú duše po smrti až do ich ďalšej reinkarnácie) tak zisti ze si vôbec nepomohla trpí rovnako a bude trpieť aj v ďalšom živote. Skratka sa s tým musí nejako popasovať sama, smrť nieje riešenie.
Skús si ešte nejako pomôcť, aspoň tomu dať šancu. Chapem ze niekedy ked sa nedá tak sa nedá, ale treba skúsiť a nevzdávať sa hneď.
Dlhé obdobie 20 rokov, ale vždy je šanca na zmenu.
A bez liekov to pravdepodobne nepôjde.Tu nerovnováhu, ktorá je pri depresii v mozgu,neporiešiš bez liekov.
Neporovnávaj sa s otcom . Muži majú iné hormóny-všetko ich prežívanie to ovplyvňuje.