Upodozrieva ma, že ho podvádzam. Čo mám robiť?

kkkatarina
24. feb 2011

Chcem sa podelit o moj sukromny zivot, ktory vobec nie je jednoduchy.....S manzelom sme spolu vyse sedem rokov, v oktobri bude siedme vyrocie svadby.Mame dve deti dievcence-tri a sest rocne....Nas problem vznikol ani neviem preco....pred zhruba styrmi rokmi ma zacal manzel upodozrievat z nevery aj ked nemal ziadny dovod.upodozrieva ma doteraz a tiez nema dovod, mam k takymto veciam odpor....ale neveri mi.uz je to v takom stadiu, ze mi nadava do kuriev....aj pred detmi nema strach sa vypytovat ci som spala s niekym ked bol v praci.Vydim ze to nikam nevedie, ale lubim ho....pritom ja by som mala ziarlit na neho, chodi napivo hlavne cez vikend, nehovorim ze to je casto....ale aj dnes ked uz deti spali, tak isiel na pivo(pritom bol do rana v nocnej), prisiel sa najest a ze ide na disco s kamaratmi, popri jedeni, mi nadaval, vravel ze som mu odporna, ze uz somnou nechce nic mat.....Neviem ako mu mam dokazat ze som ho nikdy nepodviedla.. podotykam ze som sest rokov na materskej, takze ked sme si niekedy vysli tak len spolu!on popri tom chodil a sam...ja nie, ja som bola doma s detmi!!!!!nevadi mi to, nech ide na pivo, ale teraz vidno ze hlada zenske....obavam sa toho ze mi chce vratit nieco co som nikdy neurobila.Chcem len radu co mam dalej robit, ako ho mam presvedcit, ze som nic take neurobila....podotykam, ze aj jeho otec toto iste robil svokre...
Viem ze detom takyto vztah neprospieva, ale prave koncim matersku, takze nemam pracu, a nemam kam odist. takze ruzovy odchod nie je.prosim poradte mi co mam robit...som uz z toho na nervy.Dakujem za vsetky odpovede.

ela2710
27. feb 2011

@maggie2 nikto tu nikoho nechcel urazit 🙂 a plne suhlasim s tvojim nazorom, tu ide o hrdost, poznam to, podoby vzath zazila moja krstna a tiez s dotycnym hajzlom mala dve deti, a tiez to zacalo nadavkami upodozrievanim, aj on svoje deti miloval, a bol zo zaciatku kludny ked si vypil, ale potom jej nadaval aj pred detmi, zacal mlatit ju, aj mojich bratrancov, a krstna sa s nim ,,nemohla" rozist, nakoniec ale nastastie otvorila oci, teraz ma po svojom boku muza ktoreho miluje, a tento ma uplne inu povahu, nez jej byvaly manzel...

daniela1974
27. feb 2011

@kkkatarina nie Katka, je to Tvoj zivot. Nikto nemoze za Teba rozhodovat ani Ti kazat odist.
Poradit aby zena opustila muza je najjednoduchsia rada na svete.
Nechodi domov v noci - rozved sa.
Nepomaha Ti - rozved sa.
Nezaraba dost - rozved sa.
A podobne rady.
Ja som tiez od mojho neodisla hned ale zrelo to roky. 4 roky sme chodili klinickemu psychologovi, ale aj s tym ma podozrieval.
Inak mal velke mnozstvo pozitivnych vlastnosti.
Pomahal mi s detmi, nechal ma spat do desiatej, varil, upratoval, nosil ranajky do postele, detom desiatu, zarabal a neminul sa seba ani korunu, mohla som minut peniaze na cokolvek, bol za kazdy napad, nehovoril nie, vsetko sa mu pacilo, bol vesely.
No ale co z toho, ked bol sibnuty 😉 .
Takze kazda rada nad zlato, ale nikto nema pravo hadzat kamenom do Teba a dokonca sudit Ta!!!!! NIKTO.
Oni neziju Tvoj zivot. Hlavu hore.
Tvojho to aspon trapi. Moj sa tesil z toho, ze je nestastny a nikdy by si nepriznal, ze by ho nedajboze trapilo, ze by mi neveril. ja ked som plakala, preco mi to robi, tak si myslel, ze placem na svojou moralnou spinou. A s hrozou zistoval, ze neplacem kvoli tomu aka som spina a bol z toho este viac zniceny ze vacsie moralne bahno uz zazit nevie.

filipal
27. feb 2011

@kkkatarina
vidim, ze ta popudzuju rady ako ukoncit vztah.
aku radu by si privitala?
chcela by si, aby sa tvoj muz zmenil, vsak? to vsak nie je mozne. nemozme zmenit nikoho okrem seba. zial.
vela zien by bolo rado, keby ich muz zrazu zacal lubil, obdivovat, vazit si ich, aby zacal byt slusny, obetavy....
a pod.
ale on nezacne.
v skutocnosti mozeme zmenit iba seba, alebo svoj postoj.

@daniela1974 a stali ti tie 4 roky za to?

a co teda radis Katarine? to som nepochopila....

dadis
27. feb 2011

@kkkatarina co ti teda poradit, ked nechces odist? su tu moznosti liecenia, tu by som neodporucala ani tak psychologicku poradnu, ale uz ambulanciu psychiatra, kde okrem psychologickeho poradenstva je mozne nastavit liecbu liekmi,napr. proti uzkosti, antidepresiva..., ale to si vyzaduje velku motivaciu ani nie tak od teba, ale od manzela...
a skus sa mu nesnazit vyhovorit, ze ho nepodvadzas, nema to vyznam, reaguj v duchu, dobre ak si myslis, ze je to tak, tak to tak je, viac sa na tuto temu nerozpravat...moze to mat len 2 cesty, bud sa to zhorsi alebo zlepsi...ale obidve cesty znamenaju posun vpred a nie stagnaciu v zmysle...ona ma podvadza a snazi sa to utajit a vyhovara sa (tak to vidi on), kym sa neprizna, budem stale v tej neistote..

dadis
27. feb 2011

http://www.psychologia.sk/texty/manzelstvo7.htm

Intenzívna chorobná žiarlivosť sa pokladá za duševnú chorobu, ktorá sa lieči na psychiatrii, no s veľmi slabými výsledkami.

Patologická žiarlivosť má trvalý charakter, liečením sa veľmi ťažko ovplyvňuje a po prepustení z liečby sa obyčajne objaví znovu.

Chorobná žiarlivosť sa obyčajne prejavuje bezdôvodným upodozrievaním z nevery partnera alebo partnerky, agresívnym správaním sa voči nemu, o to nebezpečnejším, že patologický žiarlivec ho neovláda, je schopný konať skratovo, bez uváženia.

Patologická žiarlivosť sa vyskytuje neraz i u alkoholikov, neschopných ovládať sa a kontrolovať svoje konanie pod vplyvom alkoholu, ktorý fantáziu ešte viac rozvášňuje.

Vyliečenie alkoholika zo žiarlivosti závisí od jeho vyliečenia z alkoholizmu.

Ani pri patologickej žiarlivosti sa partneri vždy nerozchádzajú, najmä ak majú deti a keď je napádaný partner submisívny, ochotný prispôsobiť sa žiarlivému partnerovi a prijať nanútené spôsoby správania. Vyžaduje si to porozumenie a snahu udržať manželstvo a schopnosť vychádzať impulzívnemu partnerovi v ústrety. Niektorí psychológovia odporúčajú na vyliečenie zo žiarlivosti, aby upodozrievaný a napadnutý partner začal sám žiarliť (i keby svoju žiarlivosť len predstieral). Tým si žiarlivá osoba začína uvedomovať svoju hodnotu pre toho druhého, čím sa posilní jej sebadôvera, začne prehodnocovať skutočnosť a vlastná žiarlivosť niekedy ustúpi.

Ak je patologická žiarlivosť podmienená inou duševnou poruchou, nie alkoholizmom, potom bude treba likvidovať najprv túto poruchu, pokiaľ je vyliečiteľná; jej vyliečením prestane aj patologická žiarlivosť.

anjelik78
27. feb 2011

ahoj ja si myslím že tvojmu manželovi sa nejaký kamarát posmieva a vymýšľa si alebo počul nejaké klamstvo alebo upravený príbeh a zle to pochopil a on pravdu nepovie chlapi sú tvrdohlavý a preto sa takto chová musíš si to s ním len vydiskutovať a zistiť pravdu alebo on sám má priateľku a zo svojho zlyhania obviňuje teba a to je podľa mňa najskoršia pravda lebo chlapi sú svine a svoje zlyhanie hádžu na ženy aby boli len oni lepší a aby sa o nich nehovorilo a neboli oni tí zlý

daniela1974
27. feb 2011

@filipal stali. Vela som pochopila a vela som sa naucila. Pokial si to nezazila, vyprosim si sudenie.

filipal
27. feb 2011

@daniela1974 ja sa vazne pytam. preco by som ta sudila? to mi ani nenapadlo.

zucha
27. feb 2011

@kkkatarina ja si myslim, ze ak by ta naozaj upodozrieval z nevery, tak ta kontroluje. On to smeruje uplne niekde inde. To, co hovori on, to nie je ziarlivost, ale snaha sa ta zbavit. Keby ziarlil, nespusti ta z oci, prenasleduje ta, nechava ta kontrolovat niekym inym, ovladal by minutu po minute tvoj denny rezim. Ibaze jemu je jedno co robis, lebo vie, ze sedis doma a on ide do prace alebo prec.
Tak ma napada, ci to nie je o tom, ze on niekoho ma a kedze velmi dobre vie, ze robi on chybu, snazi sa to "zvalit" na teba, lebo ked nastane to najhorsie a nahodou by ste sa rozviedli, ty budes vyzerat ako ta, kvoli ktorej to vsetko skoncilo. Ved logicky, ziarli ten, ktory prehnane miluje, ci je fixovany na milovanu osobu. On ti hovori, ze si mu odporna a odchadza prec.......

maggie2
28. feb 2011

@zucha zobrala si mi slová z úst, v tejto téme s tebou absolútne súhlasím. Aj mne to tak pripadá, že sa jej snaží ZBAVIŤ.

maggie2
28. feb 2011

@filipal ani ja nepochopím, prečo by som sa mala vystavovať ďalšie 4 roky so svojho života utrpeniu a terorizovaniu. Prečo sa nevynutne učiť na vlastných chybách, keď sa môžem poučiť z cudzích? Problém je v tom, že niektoré ženy dokážu kvôli svojej emocionálnej a fyzickej vášni k trýzniteľovi všetko zlé zaobchádzanie od neho znášať. Ja nehovorím, že je to čistý a konkrétny prípad niekoho, ale niektoré markanty toho tu sú prítomné.

filipal
28. feb 2011

@maggie2 ja to vidim tak, ze nie kazdy je taka silna osobnost ako ty. a to myslim uprimne 😉 .
velka cast zien su submisivne typy, ktore sa nevedia postavit tvarou v tvar zivotu....
velmi rada by som im vliala trochu sebavedomia a sily.....ale to nejde takto - netovym lievikom 🙂

maggie2
28. feb 2011

@filipal tam nejde o silu osobnosti ale o ovládanie vášní /aj sexuálnych, o čom je síce trápne hovoriť, ale bohužiaľ niekedy žena prepáči mužovi všetko, lebo je na ňom sexuálne závislá/ a zloženie si ružových okuliarí. Je to zložitejšie na debatu, a nerada by som tu, aby si niekto vzťahovačne myslel, že hovorím o ňom. Ale existuje mnoho prípadov aj s tragickým koncom, ktoré začali takto "nevinne".

filipal
28. feb 2011

@maggie2 vidis, takto som o tom nikdy neuvazovala, ze by mlade zeny boli az tak sexualne zavisle na svojom partnerovi, ze zabudnu na vsetky ostatne potreby.... ale vselico sa stava a ludia su rozni....

bodka70
28. feb 2011

@maggie2 , nejde ani tak o sexuálnu závislosť ako takú, skôr si tým žena "uspokojuje" nejaké skryté potreby, skryté túžby, ktoré často siahajú až do detstva. Mnohokrát si ani neuvedomujú čo všetko ich ovplyvňuje. Ak napríklad žena ako malé dievčatko zažije chladného, odmietavého, kritického či chýbajúceho otca, často si podvedome vyberá podobného muža, pretože ak sa snažila ako dieťa získať si lásku svojho prvého muža v živote -otca a nepodarilo sa jej to, tak túto potrebu nemá naplnenú a stále sa pokúša toto zmeniť, len s inými mužmi. Synonymom lásky je pre ňu odmietanie, kritika, láska je pre ňu spojená s bolesťou - s milujúcim a chápajúcim (obyčajným) mužom sa nudí, má potrebu o niekoho bojovať. Ak jej mama zažila neuspokojivý vzťah, cíti potrebu to napraviť - "mama, mne sa to podarí".

Veľmi výstižne je to opísané v knihe od Robin Norwoodovej: "Ženy, které príliš milují", odporúčam prečítať si ju. Malý citát z nej: " Milovať príliš znamená zažívať pocity bolesti a neuspokojenia. Napriek tomu prežíva tento stav toľko žien, až máme sklon uveriť, že intimné vzťahy majú vyzerať práve takto. Prečo je toľko žien posadnutých tými zlými, emocionálne nevyzretými mužmi, ktorí si svojich proťajškov nevážia? Ženy častokrát veľmi dobre vedia, čo sú tí muži zač, ale špirála ilúzií, snáh muža zmeniť a odmietanie nepríjemnej pravdy ich aj tak vždy spoľahlivo stiahne na dno."

maggie2
28. feb 2011

@bodka70 nechcem zachádzať až do Freuda a pod. ide skôr o konkrétne prípady a fakty v nich. Tie pohnútky je dobré poznať, atď, ale v riešení konkrétnej situácie musí nastúpiť rozum a nie rozmýšľať tým tam dolu.

filipal
28. feb 2011

@bodka70 a da sa z tej spiraly nejako dostat?

bodka70
28. feb 2011

@filipal , myslím že áno, ale prvotný impulz musí ísť od ženy, to za ňu nikto neurobí. Možno by pomohla dobrá terapeutka, alebo hoci aj priatelia, rodina, ktorá trošku človeku otvorí oči. Je dosť zlé, ak žene otvoria oči až skutočne násilné činy (vážne fyzické či psychické ublíženie jej či deťom) a bohužiaľ niektomu neotvorí oči ani to 😒 .

Posledný príbeh v tej knihe je presne o takej babe. Po rokoch terapie si začala konečne vážiť seba, zbavila sa zaťažujúceho vzťahu a našla si milujúceho "dobráka". A zistila, že im to v posteli jednoducho neklape. Jednoducho ju nevzrušoval, bola zvyknutá, že po hádke, facke, ublížení nasleduje vášnivý horúci sex, láska a nenávisť - toto si spájala so vzťahom s mužmi. Ale terapeutka jej povedala, že toto je normálne, že to nemá vzdávať - postupne sa naučila spájať si intímny živoť aj s nehou, priateľstvom, pohodou a nakoniec im to spolu klapalo 😉.

maggie2
28. feb 2011

@bodka70 ten príbeh si pekne stručne popísala. Je typický a ukážkový.

filipal
28. feb 2011

@bodka70 cize terapia a snad prostredie do ktoreho sa dostane...
rozmyslala som nad tym, ako moze prist impulz od samotnej zeny, ked ona to nepoklada za nic nenormalne....
to je podla mna najvacsi problem, ze ostatni vidia, ako je zena utlacana, zneuzivana a pod. ale ona sa brani pomoci.
akokeby nechcela z toho kruhu von. mozno sa prave v tom nasili citi bezpecne?

maggie2
28. feb 2011

@filipal dokonca jej možno do istej miery proklamovaná žiarlivosť imponuje, cíti sa "hodnotná" , lenže sa obávam, že v tomto prípade muž ani nie je tak žiarlivý ako to, že je to jeho stratégia ako manželku ponižovať /sadistické sklony, vyžívanie sa v utrpení druhého/, deptať a následne sa jej zbaviť

bodka70
28. feb 2011

@maggie2 , z tohto pohľadu v podstate takmer všetky ženy reagujú inštiktívne veľmi podobne, rozdiel je len v hranici tolerancie. Zober si ako reaguje bežná žena keď stretne "dobráka", ktorý je už od prvého rande ukážkovo galantný, starostlivo sa jej vypytuje ako sa cíti, trpezlivo pohojdá revúce dojča tvojej sestry, keď máš menštruáciu, ochotne ti pomasíruje plecia, je ochotný s tebou rozobrať všetky tvoje problémy či problémiky, stále s tebou komunikuje, počúva ťa, prispôsobuje sa ti... Povieš si, to by bol perfektný manžel a milujúci otec pre moje deti (ak to teda nie je gay 🙂 ). Ale do postele, e e 😒 😀. Takmer každá žena chce verného, pravdovravného, chápajúceho ....a keď ho má, nudí sa s ním.
Ženy chcú rázneho, dominantného, sebavedomého, "sexi" muža, ale ktorý je "použiteľný" aj na tie prvé veci. Tak povediac, aby to bolo len na povrchu.
Ja v tomto nie som výnimka. Pamätám sa na prvé stretnutia s mojím terajším mužom. Viem presne, čo mi na ňom imponovalo - že je taký uzavretý, nedostupný, vedel si so všetkým poradiť, rázne šoféroval, jeho silné ruky ... páčil sa mi. Tešilo ma, keď som aspoň občas vedela preniknúť pod jeho škrupinu a on sa usmial. To že po 12 rokoch sa z tej tajomnosti stala ududranosť a prehnaná mlčanlivosť, je už druhá vec. 😉.
A keď už sme tu načali aj tie intímne veci, tak aj tam mi imponovala jeho výdrž, ráznosť, ako ma vedel silno stisnúť, vášeň v očiach.... Ale pozor! Napriek zamilovanosti a určitej sleposti, ktorá je v tejto fáze asi prirodzená, som v tej dobe mala v sebe hranice. Nevedela som to nejako pomenovať, nerozmýšľala som o nich, ale boli tam. Jedna vec je, že ťa chlap hodí na posteľ a druhá je, ak ti začne robiť veci, ktoré ťa skutočne bolia, ktoré nechceš a on odmieta uznať tvoje nie. Jedna vec je tľapnutie po zadku a druhá facka na líce. Toto som vždy inštiktívne vedela, že sa nikdy nemusím báť - vedela som a potvrdilo sa mi to, že mu vždy môžem povedať nie a on ma poslúchne, že na mňa nikdy nevztiahne ruku a že mi nikdy (ani v najväčšej hádke) nebude nadávať a ponižovať ma pred ostatnými. Toto sú moje hranice a ani najväčšia láska k mužovi, ani kopec detí by ma neprinútilo vzdať sa ich. Môj muž to dobre vie.
Tieto hranice má však každý inde, vždy dávame na vážky svoju dôstojnosť, svoju sebaúctu, svoje ja a na tú druhú to ostatné. Ide o to, čo preváži.

diwa
28. feb 2011

No veta: "..nikde ona sama nenapisala, ze by chcela odist alebo ze by planovala rozvod, potrebuje radu ako zit so ziarlivcom.." ma uplne dostala. ani neviem,ci to treba nejak komentovat.
Obhajovat takeho psychickeho tyrana ospravedlnovanim (ale ked si nevypije, nebije ma..ale niekedy mi spravi ranajky do postele..ale deti miluje a deti miluju jeho) - ma uz znaky "syndromu tyranej zeny"..
Nie je lahke od neho odist? a bude lahke sa pozerat na deti, ktore budu vidiet,ako ich tato prepleskne ich mamu? Na jednej strane sa zeny obhajuju tym, ze to robia pre deti. Pravda je vsak taka, ze tym detom prave ublizuju. Zit s niekym, koho sa zena boji a boji sa kazdeho jeho prichodu a toho,co bude, to sa odrazi aj na detoch. Radsej zit v neuplnej rodine, ale v uplnej pohode, ako sa kazdy den bat.
A toto je z vlastnej skusenosti - to aby ma niektore neobvinili, ze o tom nic neviem a lahko sa mi hovori. Vydrzala som urazky od byvaleho, ziarlivostne sceny, vulgarne oslovenia..Ale pri prvej facke sa mi rozsvietilo alarmujuce svetielko, zbalila som si veci a vypadla..Pardon, ze som v sebe nasla aspon posledne kusky hrdosti a nechcela zit s niekym, kto na mna pluje a nazyva ma stetkou. Nehovorim,ze to bolo lahke, ale zit v kazdodennom strachu som uz nechcela. Vdaka bohu za mojho sucasneho partnera, ktory si ma maximalne vazi a kazdy jeden den s nim je pre mna potesenim a radostou..a nie strachom, co sa zas udeje.

bodka70
28. feb 2011

@maggie2 , áno, vo vzťahoch sa často rieši nejaký "problém" ktorý je ale len zástupný a skutočný "problém" je niekde úplne inde. A takéto správanie - jeden deň ťa milujem, druhý ti nadávam do kuriev - je typické manipulatívne správanie. Žena sa správa každý deň približne rovnako, obskakuje, toleruje, stará sa o deti a domácnosť a jeden deň či týždeň je to v poriadku, o týždeň zase nie. A tak rozmýšľa, kde urobila chybu, hľadá chybu v sebe, snaží sa vystihnúť jeho náladu, je stále v neistote, čo bude. Dostáva ju to do pozície bábky, ktorá je závislá na správaní a nálade toho druhého. Dni plné "lásky" ju posilňujú v odhodlaní ostať, vydržať to, keď to nie je dobré, tak sa trápi, plače, snaží sa ulahodiť. Poväčšinou sa v takomto vzťahu dni "lásky" čoraz viac skracujú a dni "strachu a ponižovania" predlžujú. Ale to už je väčšinou človek taký zmanipulovaný, že nedokáže odísť.

rusalkablack
28. feb 2011

daniela 1974, velmi mi pripominas to, co sa stalo v mojom manzelstve... tiez ma sledoval, ked som sa isla kupat, a ked na mojom tele objavil nejaky fliacik alebo modrinu, tak som to hned mala z chlapa, s ktorym som sexovala...Ked ma pozdravil sused na ulici, doma facka, ze co s nim mam... ked som neprisla 16,05 z roboty, bezal na bycikli sledovat , kde som a s kym som.. vadilo mu aj to, ked som sa pri dome zakecala so starym 80- rocnym dedkom...skratka psychopat a chorobny ziarlivec, po 10 rokoch som to vzdala a rozviedla som sa, mala som polsednu 1,000 ( SKK ) a napriek tomu som sa dokazala postarat o 2 deti a zit slusny zivot.Autorkin manzel prejavuje sklony k chorobnemu ziarleniu a to nedopadne dobre.. aby si nedopadla ako ja s dolamanymi rebrami a obrazenymi ladvinami, hlavne ze na sude vykrikoval, ako ma ma rad a ako miluje nase deti.. bohuzial.. taketo vztahy nikdy nekoncia dobre, zelam ti vsetko dobre

maggie2
28. feb 2011

@rusalkablack muselo to byť strašné. Čo bolo tou poslednou kvapkou, že si sa odhodlala odpútať a rozviesť? (Keď sa smiem spýtať)

rusalkablack
28. feb 2011

maggie2, stalo sa to, ze bol niekde celu noc prec, prisiel nadranom ozraty ako prasa, a ze ideme spolu sexovat... ja ze fuj, si opity.. on ze : nejak moc vyskakujes, spravim ti 3. decko nech sa ukludnis!!!! Chapes babo ze za trest? Uchyl sprosty, potom ma zacal mlatit, dolamal mi rebra, chrbat som mala cely cierny ako ta klavesnica, na ktorej pisem, bola som akoby ma presiel rychlik - on totiz posiloval a mal velku silu...Snazila som sa ujst, vybehla som na dvor, nastartovala auto, ale on mz vytiahol a vlacil za vlasy po dvore.. fuj, ked si na to spomeniem, je mi tazko... a rano, ked ma zbadal , aka som dobita, tak len zacal skomrat, ze prosim ta.. len to nikomu neukazuj... prosim ta, uz sa to nestane... ved ja ta mam rad, nemala si ma provokovat.. lenze ja som uz bola rozhodnuta, zhoda nahod, moji rodicia rano k nam dosli, prisli sa odreagovat na zahradke, a mama ze co ti je.. Ja som len zodvihla tricko a ked zbadali tie cierne modriny, tak ho vyhodili z domu, otec ho skoro zahlusil... na chvalabohu dopadlo to dobre, blazna som sa zbavila - preto radim rozchod, lebo ja som to takto umelo drzala 10 rokov a uplne zbytocne

maggie2
28. feb 2011

@rusalkablack tak palec hore k Tvojmu rozhodnutiu nakoniec a dobre že to nedopadlo horšie, určite si urobila najlepšie

filipal
28. feb 2011

@rusalkablack och joj. ☹ tesim sa, ze si sa z toho vyslobodila... 🙂
ale mala si za sebou rodicov, to ti tiez pomohlo....niekedy sa zeny stazuju, ze nemaju vobec nikoho, kto by im pomohol.
vtedy len do azyloveho domu...ale urcite nezostavat s nasilnikom.

rusalkablack
28. feb 2011

najhorsie bolo, ze on si tych mojich rodicov dokazal opantat... on bol najlepsi, ja som bola zla, zuriva, neschopna, ja som ho neustale provokovala, nestarala som sa o deti...dlho im trvalo, kym sa im otvorili oci... a na sude - perlicka - nechcel sa rozviest ani za nic, uz nevedel, co by si vymyslel, tak povedal sudkyni, ze PIJEM.... ze si kupujem pivo ( to som vobec nepila) a ze ked vypijem pivo, poslem starsiu dceru do obchodu, aby mi isla kupit vino... Haha.. to sa stalo raz, ked mi prisiel kolega vymienat vodovodnu bateriu, nechcel ani kavu ani caj a vedela som ze pije cervene perlive, tak som rychlo poslala dceru do obchodu, ze mu nalejem aspon to, lebo nechcel ani peniaze ani nic... A sudkyna sa ho pyta : A o domacnost bolo ako postarane? A on debo, ze: Perfektne, vsetko vyupratovane, navarene, napecene, oprane, ozehlene, aj na zahradke okopane.... A sudkyna: A ked bola stale opita, ako to mohla vsetko porobit???, Tak sa dostal blbec na vlastnom klamstve....
Jaj kocky, hodiny by som mohla pisat...