Už dlhodobo pociťujem prázdnotu a samotu
Už dlhodobo pociťujem prázdnotu a samotu. Nedokážem sa s nimi vysporiadať. S ľudmi, s ktorými som sa rozprávala a pravidelne chodila vonku, prežila som s nimi pekné chvíle, ma jednoducho prestali volať vonku. Trvá to už od leta. Vždy si myslím, že som sa s tým už vysporiadala, ale nie je tomu tak. Chýba mi to. Nič nie je večné, ale ja stále nedokážem nechať ísť a trápi ma to, lebo stále čakám, že to bude ako predtým. Nevládzem už. Ani neviem prečo to tu píšem, ale potrebovala som sa aspon takouto formou niekomu vyrozprávať.
Spoznala som aj ďalších, aj lepších. Len zaspávať občas s pocitom, že sme boli spolu od detstva a zrazu sme nič ma občas dostáva. Akoby sa nič neudialo a ja som pre nich len osoba, s ktorou v živote nemali nič spoločné.
Spomienkovy optimizmus. Na ten sa vykasli. Vsetko v zivote sa meni. Ze ste boli od detstva spolu neznamena, ze si musite vyhovovat aj v 20tke, 30tke atd.
@micusa2222 kiezby som vedela. Obcas mam chut im napisat, co sa to vlastne medzi nami stalo, ale vzdy si to rozmyslim v poslednej chvili. A mozno je to takto lepsie.
@mirco50 samozrejme, predsa uz nie som to 16-rocne dievča, ale holt najdu sa dni, ked ma to zamrzi.
Mýliš sa, nie je to takto dobre. Kým nezistis dôvod, nech je akýkoľvek nebudeš sa s tým vedieť vysporiadať a uzavrieť.
Teraz nevieš a preto nad tým rozmýšľaš
Vymyslí niečo ty a zavolaj ich. Alebo len tak pozvi na párty k tebe.
V súčasnosti všetci šetria. Alebo už majú od septembra iné záujmy, to je aj začiatok skolskeho roka
Alebo návrhmi divadlo, kino, výlet, nejakú akciu ty. Skús prevziať iniciatívu a zistíš, čo sa deje
@eva8 premýšľala som nad tým, lenže na akcie, na ktorých som chodila vždy s nimi, ma už nevolajú. Nechcem byt svojim sposobom dotierava, uz ani si neprajeme k sviatkom.
Najdi si novych kamaratov. Tamti neboli jedini na svete s kym sa da chodit"vonku".