V hlave stále niečo preberám, už mi z toho šibe

martina28p
22. júl 2014

Baby,poradte mi,prosím,je to už na psychiatra? neviem sa zbaviť,alebo odpútať,povzniesť alebo ako to napísať,od určitých zážitkov,situácií a stále si to v myšlienkach preberám znova a znova,hoc na to myslieť už nechcem,ubíja ma to a velakrát si s tým pokazím náladu....poviem priamy príklad a s tým to aj súvisí....
problémy so svokrovcami,bývame s nimi,sú zvady...ale to je o inom,,,,,,,mňa trápi to,že aj ked sa napr.teraz so svokrou nerozprávam,tak si stále prehrávam v hlave,čo sme si povedali pri hádke,čo mi vytkla,ako som mohla reagovať inak,niečo iné povedať....alebo vidím svokra,ako mi stále pozerá do kuchyne a čakám,čo asi chce povedať,snaží sa nás udobriť,aby sme sa bavili a už len čakám,kedy mi niečo povie a ja už teraz v hlave si premietam,čo všetko by som mu asi povedala....proste sa z toho neviem dostať,nechcem na to myslieť,chcem si žiť vlastný život,myslieť len na deti a na seba a nie ich mať stále v hlave....stále myslím negatívne....prosím poradte ako sa z toho dostať,ako si dokážem usporiadať hlavu,nech ma veci netrápia dlho,n ech to prejde jedným uchom dnu,druhým von.....nechcem tu riešiť svokrovcov,človek mal mať viac rozumu a urobiť čokolvek aby býval sám,ale to už nezmením....chcem zmeniť len svoje myšlienky.....)DAKUJEM za každú radu....

bonaqa2013
22. júl 2014

Však povedzte svokrovcom, že ak Vám nedajú pokoj, tak predáte dom a pojdete kade ľahšie od nich. A najlepšie cigánom. Uvidíš ako zareagujú.
tiež som bývala u svokrovcoch. starali sa do všetkého. Mňa mali za slúžku. Dva mesiace pred porodom som musela ísť zbierať zemiaky na pole. Nemohla som sa ani zohnúť, len tak cez bok. A svokra doma vyvaľovala šune.... Lebo ona je chorá. Prd makový.
Len čo sme odišli hneď nám sčitavala hrnčeky, či sme náhodou nerozbili. obvinila nás, že sme jej ukradli mrkvu z mrazničky. No tak ja takto žiť nebudem. Ani manžel za veľa nestál, a keď som si predstavila, že takto by vyzeral celý moj život, tak som radšej zobrala dieťa a dovi.

timea179
23. júl 2014

@martina28p moj pripad.......myslienky sa zmenili vtedy ked som od svok..doslovne utiekla,bolo to hrozne neprajem to zazit nikomu a od vtedy s nimi niesom... a ono to uz nakoniec ani moja svokra nieje 😀 to by som dopadla ovela horsie...drzim ti palce

zojusik415
23. júl 2014

ja som tiez odisla a mala som skor lutujem kazdy den navyse co som tam bola.povedat tam nejaky nazor svoj to sa nesmelo anidoteraz ked tam ide moj 14r syn tak ked povie nieco po svojom hned ma predhodene ze tam uz nepride ak nebude salutovat a lizat im rite za kazdy usmev co mu daju a ex je taky isty obmedzeny utekaj uteka nebudes lutovat.ja som uz 8r prec a je mi len a len lepsie nelutujem to.

zojusik415
23. júl 2014

hl.to neries s lekarmi a liekmi skor ako odtial odides budes na liekoch zavisla stane sa z teba zelenina len ty budes mat pokoj v dusi no pre okolie budes vyzerat ako ....vies

timea179
23. júl 2014

@bonaqa2013 1000x palec hore 🙂

bibika55
23. júl 2014

@martina28p Toto je istá forma ľutovania sa.Vy sa s tým chcete zaoberať.Treba zhodnotiť kedy vám tieto myšlienky víria hlavou.Akákoľvek činnosť vám pomôže prísť na iné myšlienky.Na tú činnosť sa treba sústrediť.Nesmiete dovoliť,aby boli tieto negatívne myšlienky silnejšie.Akonáhle ma popadnú negatívne myšlienky,idem niečo tvoriť,zapnem si hudbu alebo televízor,alebo niečo čo ma odpúta od toho na čo nechcem myslieť.Máte deti -hrajte sa s nimi.Je veľa spôsobov ako vyplniť myseľ niečim čo vás zaujme.Je to len na vás.Prehrávať si v hlave čo vám povedali-a čo ste mali povedať a nepovedali vás len znechucuje a odoberá energiu,ktorú môžte využiť na dôležitejšie veci.Veľké problémy rozdrobte na malé a hoďte ich za hlavu.Dokážete to!!!!!!!!!!!!!!

karamelovyveternik
23. júl 2014

@bonaqa2013 Nemozu predat dom,neni ich,len do domu investovali vela penazi.Velmi ju chapem,ale ak tuto situaciu nezacne riesit tak bude trpiet pokial budu zit svokrovci a to moze byt este vela rokov.Neviem kolko si ty bonaqa takto zila rokov,ja mam tiez problemy z priatelom z ktorym zijem vela rokov a az teraz som dospela do stadia ze dost...a konecne to riesim.Prajem vsetkym krasny a spokojny zivot.

terezka1947
23. júl 2014

@karamelovyveternik veru,nie je jej-im lahke odist,ked su fixovani na dom,kt.ani nie je ich....svokrovci mozno vedeli,co robia....aaach jaj,ono sa veci niekedy lahko teoreticky riesia,ale prax byva tazsia,lebo nikto nam nepovie a ani sa neda uplne vysvetlit cela situacia....
ale zivot ak pojde takto dalej...svokrovci ich preziju....

bonaqa2013
23. júl 2014

@karamelovyveternik koľko som žila? krátko. Nejako som hneď zhodnotila, že toto nie je pre mňa. Nesnažila som sa nikoho prevychovávať, oni takým sposobom žili celý život. Len viem že to nebol moj sposob života. Syn oslavil svoje prvé narodeniny už bez ocka....

zojusik415
23. júl 2014

ja som tam tiez investovala vela ale dom bol a je stale ich a ale neudrzal ma tam ziadny majetok ani peniaze som nelutovala a ani nelutujem mam totiz vsetko a este aj klud

karamelovyveternik
23. júl 2014

@bonaqa2013 Klobuk doku pred tebou,dobre si urobila.Ja uz z priatelom takmer 13 rokov a az teraz som sa rozhybala.Lutujem,strasne lutujem premarnene roky.

karamelovyveternik
23. júl 2014

@zojusik415 Dobre si urobila,za ten klud to stoji,mozno autorka diskusie porozmysla,zvazi vsetko.A mozno ked sa zamestna po rodicovskej a bude viac peniazkov v rodinnom rozpocte,mozno sa odstahuju.Ja by som to urcite urobila,viem podla seba.Stratene roky sa uz nevratia a ktovie kolko rokov este takto bude zit ak ak tam ostane.Svokrovci sa nezmenia,treba sa z tym bud zmierit a nevsimat si ich alebo sa odstahovat.

rokkisu
23. júl 2014

@martina28p zhruba takto to byvalo u mna kazdym dnom. obcas sa este "porozpravam" sama so sebou, ale je to uz ozaj na hlavu. Mne povedala psychologicka, ze ked vedies so sebou tieto rozhovory neustale, interpretujes si v hlave co a ako si mohla povedat a po pripade co isto povies nabuduce, tak to nabera len na obratkach a je to v podstate ista psychicka porucha. Psycholog odporuca krst ohnom...narovinu sa porozpravat co a ako, urcit si pravidla, hranice, ktore druha strana bude musiet dodrziavat. Ty budes presne vediet, ze co a kedy ta caka...kedy sa uvidite, kedy nie, kedy uvidia vnucata...kedy nie a ty sa nato budes moct vopred pripravit. a v case "kludu", kedy budes vediet, ze nepridu, ze s nimi nebudes, budes omnoho kludnejsia, bez tych nezmyselnych dialogov so seba samou. Ja som so svokrou vztahy preusila, nakolko sa ona sama rozhodla, ze nam o nas zaujem. Bolo obdobie kludu...ziadne monology..dialogy v hlave, ale narodilo sa nam druhe babo a zrazu sa po vyse roku dozaduje, ze ho chce vidiet. Takze to prepadlo opät dnes i mna. Vzdy budu mat vplyv na teba a tvoju rodinu, ide o to, co a kolko im dovolis, ake si s manzelom stanovite hranice a ked ich oni budu dodrziavat, ver tomu, ze budes kludnejsia. Drzim palce.

reni1512
23. júl 2014

@martina28p ja mam ten isty problem ako ty..akurat so svokrovcami chvala bohu nebyvame...neviem sa ich ale myslienkovo zbavit, najradsej by som ich poslala na mars, snazim sa nechodit tam a znasala som to vsetko doteraz, no odkedy malej nezavolali ani na jej prve narodeniny a to je ich jedina vnucka, skoncila som s nimi nadobro...treba odist, nechodit, skoncit vztahy s ludmi ktory ti sposobuju take problemy, dlho som sa odhodlavala ale uz som rozhodnuta na 10000000% a mozu sa postavit aj na hlavu...a synacik nech si chodi k nim ak chce, ale bez nas...proste ich UPLNE VYPUSTI z hlavy, lebo oni si z toho nerobia nic a tebe este privodia nejake problemy

v_alika12
23. júl 2014

citujem "zial moje deti ich zboznuju".... neviem ake su pomery u vas doma,ale to,ze maju deti pekny vztah so starymi rodicmi je len PLUS. Skor ste si mali rozmysliet ci zostanete u nich zit, je to ich dom, ich zvyky a oni sa nezmenia. Nauc(te) a snaz(te) sa vychadzat si dobre a bez hadok,len tak budes mat pokoj v dusi. A bohuzial pokial si u nich v dome,musis ich konzervy,handy a "bordel" respektovat. A napokon pokial je "iba" toto kamenom urazu,nie je to az take zle 😉 Alebo si po rodicaku najdi pracu,poziadajte o hypo a chodte co i len do 2-izbaku,ale budete sami a tento stav ber za prechodny a teda s usmevom na perach 😀

martina28p
autor
23. júl 2014

@delphia teraz to už viem,ale syn je jedináčik a on to tak nebral....

evkalukynko
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
marikost
13. sep 2020

@martina28p vzdy to stoji za zmenu a odstahovat sa