Večný problém so psom

Ahoj ľudia. V živote som nepísala svoje problémy verejne ale už neviem kudy kam. Do predu píšem, že to bude dllllhy príbeh.
Možno sa to dotkne tých preafektovanych psickaroch, ktorí psom dovolia všeličo.
Začalo to tým, že som si chcela zaobstarať psíka do bytu. Biologické hodiny tykali ale ja som sa až tak na dieťa necítila. Takže som si chcela zaobstarať psíka. Môj,už teraz manžel, ho moc nechcel. Nakoniec súhlasil ale len v prípade že to bude Jack Russel. Povedala som si okej, beriem to že to bude s výcvikom ťažšie ako s Border Koliou. No manžel vôbec netušil, že to bude úplne inak ako so psom ktorého majú doma (pomiešany Jack Russel). Ako sme si ho zaobstarali, boli sme aj u manželovych rodičov. Pes sa tam vykadil pekne v strede chodby. Hneď som ho pokarhala a poslala von. Veď ho treba ešte vycvičiť. Po hodinke to spravil znova a keď som ho pokarhala proskocila ku mne svokra so slovami "ale veď ho nechaj, veď to k nemu treba ako s malým dieťaťom. On z toho vyrastie." To ma hneď odrovnalo. Pomyslela som si' no, keďže je môj manžel celý po mame, viem čo ma čaká' ... A mala som pravdu. Za pár mesiacov som ho stihla naučiť všeličo. A poviem vám, je to veľmi bystrý pes. No keďže mal svoju povahu a teda veľmi dominantnú, musela som byť 2x tak dominantná ako on. A postupom času sa to manželovi moc nepáčilo. A tu to začína...
Keďže manžel nemal problém s tým, že mu dáva jesť zo svojho taniera. Mňa to hnevalo. Veď predsa je to pes, má svoju misku, a má svoje jedlo.
Začal byť dotieravý, stále si pýtal keď som jedla. A keďže som mu nikdy nič nedala l, začal po mne vrčať. Takže som mu dala povel na miesto a zavrela ho tam kým nedojem. Prišiel môj manžel, zdrbal má že na mňa zavolá políciu... Povedala som si okej, predýchaj...
A tak to šlo ďalej a ďalej, stále sa ho zastával a pes keďže nieje blbý to začal pekné využívať. (Si poviete že jak to pes mohol využívať, však je to pes) no... To som si hovorila aj ja ale fakt to tak bolo... Zistila som to až v tedy, keď som otehotnela a nechodila do práce. K som s ním bola osamote, pes počúval na slovo. Akonáhle došiel z práce manžel, mal má úplne na háku a ešte k tomu robil veci ako napr. bral všetko z konferenčného stolíka a iné sprostosti ktoré si pri mne nikdy nedovolil.
Ďalší zlom bol vtedy, keď som ešte ako tehotná, pár týždňov do pôrodu chcela otvoriť dvierka chladničky a keďže tam bol pes rozvalený a ani sa nepohol ani na povel,(keďže manžel bol doma :D ) tak som ho odsunula nohou. A zase. "Zavolám na teba políciu že ho kopeš " .. ľudia, neverila som vlastným očiam ani ušiam. Povedala som si 'fajn, ešte raz a seriem na tu snahu starať sa o psa ' ...

A tak sa aj stalo. Pomedzi tie hádky ohľadom výchovy psa, mi zakázal s ním ísť k veterinárovi keďže bol chorý . Aj napriek tomu že ja som bola tá čo okolo neho skákala.
A vtedy som si povedala končím. Končím s tým, ešte porodim predčasne z tých nervov čo mám. Už som bola unavená. Jednoducho som dala od psa ruky preč.
A teraz ten hlavný problém. Pes ho vôbec, no vôbec nepočúva. Ani ten hlavný povel ku mne. Ani povel na miesto .. na miesto ide až po 10 zopakovaní " miesto " ... No čo ma hnevá najviac, je to, že serie kade tade. Chcaje kade tade. Mám pol ročné dieťa, a mám pocit že od kedy som od toho psa dala ruky preč, ten pes má všetko na háku. Dokonca je tak vychcany, že čaká kým zaspime hore v spálni,aby si ľahol na gauč. A len čo počuje pohyb, rýchlo zlezie a tvary sa, že tam nebol. Je strašne vychcany..ako had.
Keď manžel chce ísť k dieťaťu,pes sa hneď strčí medzi nich. Už ma ani pobozkať nesmie, lebo skáče po mne, klape so zubami ... Všetko ide akoby dole vodou.

Chcem len radu ako to ďalej riešiť lebo s manželom to je ako keby som hádzala hrach o stenu. O chvíľu začne malý liezť a ja nechcem aby liezol po jeho chcankach a sračkach. .. a hádať sa .. už som unavená... Ešte chvíľu a rozsypem sa.

Naposledy mi povedal, že ak ho dám preč, vezme aj on mne to na čom mi najviac záleží.

Naposledy mi povedal, že ak ho dám preč, vezme aj on mne to na čom mi najviac záleží.