Veriaci verzus neveriaci - výchova detí
Maminky,tie čo máte skúsenosť,alebo poznáte niekoho kto mal podobný problém. Poradte. ( Nejedná sa však o môj probém)
Otázka: Partnerka - veriaca, Partner - ateista. Partnerka však spoločné deti chce vychvovávať v katolíckej viere. Partner je ochotný spraviť ústupok a tiež deti v ich viere podporovať a partnerke nebrániť. Ale ako k tomu potom prídu tie ich spoločné deti? Ako ich v tom môže partner podporovať,ak sám tomu neverí. A čo odpovedať na otázku, "Prečo sme my (deti) veriace a chodíme do kostolíka a prečo tatík nechodí" ?? Dá sa takto fungovať?
@daniela1983 na ktorých bodoch sa dá zhodnut s islamom ?
@terezka1947 ak môžem... pisala si vld niečo ohladom pýchy. Že ak človek neverí v Boha automaticky je pyšným, lebo neverí v niečo väčšie. S podobným tvrdením som sa stretla od kresťanov aj v prípade, že je človek presvedčený, že je Boh v nom, resp. že Boh prebýva v každom človeku.
Ja chapem, že to takto nevnímaš, lebo to vyplýva už z tvojej samotnej viery a absolutne to akceptujem, len by ma zaujimalo, prečo kresťania u ludí, ktorí v toto veria automaticky vyhlasuju, že to svedčí o ich pýche. LEn pre upresnenie, voči komu, alebo čomu su vlastne pyšní? Ak to rozmením pýcha je aj pre nich prejavom ich vlastného Ega, nie toho Božského, čo v nich prebýva. Nemyslím si, že automaticky toto presvedčenie vychadza z pýchy, len mam pocit, akoby sa kresťania stavali do pozicie tých najpokornejších, ktorí uznavaju niekoho vyššieho a tým padom brzdia svoju pýchu.Nemyslím si, že človek, ktorý verí v to, že pravdu môže najsť len poznaním seba, že pravda k nemu nepríde zvonka, musí byť automaticky pyšný. Onsi uvedomuje, že Pýchou totiž len podporuje vlastné ego, ktoré mu bráni priblížiť sa pravde. A človek, ktorý ku pravde už nazrel, resp, nou žije, už z princípu nedokaže byť pyšný, lebo práve svojho ega, ktoré sa pychou živý, sa vzdal.
@maminuska viera v jedineho vsemohuce Boha, modlitba, napr.
@vejula jasne,to beriem....nemyslela som to tak,ze ked AUTOMATICKY neveri v Boha=pysny....mozno to tak vyznelo,ale nebolo to myslene tak....skor to bolo moje zamyslenie sa,ci naaaahodou to nie je iba o pyche-nic neprevysuje moje myslenie-ja si viem veci vyriesit sam=nikto nado mna nie je
ja si svoje svedomie vychovam,ja si vystacim so svojim zdovodnenim-bud mooozno z pohodlnosti-aby som nerozmyslal az tak...alebo jednoducho-som skratka dobry-co uz spravim 😀 mam uz co to nacitane,prejdene...a keby som si pripustil,ze je niekto vyssie ako ja,ze existuje,tak by ma to opat donutilo premyslat a naburalo by to do istej miery moj zivot
co sa pychy tyka-ano,cim viac poznavam,tym viac prichadzam na to,co vsetko este neviem,v com vsetkom som este "maly"....
ved pycha moze byt presne ako si pisala aj u katolika-ma svojho Boha,kto ma viac
pisem to trosku mozno zjednodusene a tym padom moze byt nieco nestastne formulovane
ale otazka bola cisto zo zvedavosti a mozno zamyslenie sa,ci nemoze clovek dojst aj k takej hranici poznavania a hladania
@vejula a este by som doplnila,medzi tvojimi a jeho prispevkami je dost velky rozdiel v obsahu a mooozno aj v sposobe hladania...takze preto ta moja otazka a zamyslenie sa
U nás v rodine je to tak, že deti majú 11 a 13 rokov a už do kostola chodiť nechcú. Jednoducho to rodicia nechávajú na nich. Chlapček nikdy neinklinoval k viere, dievčatko veľmi, ale teraz ako som povedala vôbec. Maximálne keď sú u babky tak sa ide so kostola, keďže rodina je z jednej strany veriaca. Taktiež bolo na deťoch aby si vybrali medzi etikou a náboženstvom. Nie sú rozbroje.
@terezka1947 vdaka za vysvetlenie. JA si pamatam, ked sa raz R. Mullera pýtali či verí v Boha. On povedal, že nie, aj ked velakrát chcel veriť, lebo ked bol na dne videl, ako tá viera veriacim, aj tým, ktorí sa ocitli v podobných srajdach jak on, pomáha a že to maju v podstate lahšie, nedokazal presvedčiť sam seba, že v Boha verí. Sam povedal, že aj by rad, ale logicky sam seba o viere presvedčiť nedokaže. Toto je to, viera musí vychadzať z vnutra človeka, nie preto, že je to vyhodnejšie a poistíme sa tým. A tváriť sa, že v niečo verím len aby som presvedčil okolie, či sám seba, alebo aby som dosiahol to či ono, to podla mna nemá vyznam. Ak neveriaci cíti, že nedokaže uveriť, resp. mu jeho neviera dáva najväčšiu istotu, bol by nezmysel do viery sa nutiť, klamať samého seba. Všetko ma podla mna svoj čas, svoje opodstatnenie, znasilnovať sa k niečomu pre dojem, je zbytočné.
@vejula ...aj ja som pocula toto jeho vyjadrenie a paci sa mi...dokonca ho odvtedy beriem nejako inak-pride mi taky ludskejsi,uz nie je v mojich ociach iba bohemom
inak,velmi sa mi pacila aj odpoved Borisa Filana na otazku-co je zmyslom zivota-podla neho:
odpoved bola: sprijemnovat a ulahcovat zivot inym...minimalne je to vhodne na zamyslenie sa 🙂
ano...je to tak ako si napisala....vsetko ma svoj cas a vsetko v zivote pride,ked ma
najdolezitejsie je ,aby bol k sbe clovek pravdivy a uprimny...fuuu,ale je to niekedy tazke...lebo mam pocit,ze dnesna doba zacina byt trosku povrchna...a mozno to ani nie je tym,ze ludia rozmyslat nechcu...ale asi ani toho casu vela nie je a lahsie,prip.pohodlnejsie je niekde sa tak trosku "prilepit"a prebrat myslienky druhych,bez toho,aby sme nad nimi uvazovali
mne pomaha citat a premyslat aj nad nazorom inych ludi-kazdy ma svoj pohlad a z kazdej myslienky sa da nieco si pre zivot vziat-minimalne zamysliet sa-nad tym,ci s nou ja sama suhlasim a ked nie,preco to tak je 😉
@daniela1983 budiž , ale to som zrovna nemyslela. To sú také všeobecné znaky, pre praktický život veriacich nepoužiteľné.
Porovnávať treba do hlbky a na dopady na veriaceho. V praktickom živote sú to tak odlišné náboženstvá a v prípade islámu aj kultury, že dlhdobé súžitie je veľmi komplikované až nemožné, často islám odporuje aj základnym princípom ľudskosti .
Nie každý moslim je atentátnik, ale skoro každý atentátnik je radikálny moslim .
@daniela1983 Nie, nie je. A je mi zahadou, preco ta napadla prave tato otazka. A ano. Medzi nabozenstvami je mozno najst spolocne body. Rovnako ako medzi nabozenstvami a ateizmom.
@maminuska s tymi pro-forma krestanmi suhlasim aj ja. Neviem, ci ich je 90%, ale asi ich bude dost. Mne na nich nevadi, ze su pro-forma, ale skor pokrytectvo. Ale to uz je o inom.
Zas, povedzme si, ak by sa mali krestania do dosledkov (do bodky) drzat biblie, tak tiez neviem, neviem... my pohania by sme teda nemali na ruziach ustlane ;)
@vld no v dnešnej dobe by to nebolo až "také kruté", kresťanstvo samo o sebe sa modernizovalo a nezostalo v stredoveku , na rozdiel od islámu.
Ja osobne by som práve toto náboženstvo postavila v Europe mimo zákon, jeho študiu (súkromnému) sa venujem niekolko rokov, určitým spôsobom ma fascinuje jeho zvrátenosť a koľko ľudí je ochotných ho nasledovať.
Ale to som mimo témy.
@vld odpovedám neskoro, takže už si na tému šťastie podebatoval s inými 😉 Ale si ma oslovil, tak odpoviem. Nikde nepíšem, že ľudia neveriaci v Boha nemajú zmysel života, alebo že my veriaci uzurpujeme akési právo na šťastie alebo čo... Tu ide o to, čo si vlastne pod pojmom šťastie predstavíme. Človek sa cíti šťastný, keď dosiahne v niečom úspech, keď je zdravý, má rodinu atď. - všetko to, čo si už dnes písal, že ťa robí šťastným. To sú tie chvíľkové okamihy šťastia, ktoré trvajú obmedzený čas a ľahko ich môže nabúrať nejaká smutná, nešťastná udalosť. A takéto šťastie prežívame všetci, všetci sme nejako spätí so svetom, okamihy a situácie, ktoré nás robia šťastnými, sú si veľmi podobné bez ohľadu na svetonázor. Šťastie a vnútorný pokoj, ktoré myslím ja, sa svojou definíciou približujú asi skôr k nádeji. A v hľadaní zmyslu v navonok nezmyselnom. Napr. v situácii, keď nás zaskočí nejaká zákerná choroba. Vtedy z človeka pocit šťastia vyprchá, myšlienky sa stočia do kruhu - prežijem - neprežijem - bude to bolestné- zvládnem liečbu? A potom myšlienky, ako to zvládne moja rodina, deti atď. Choroba zaskočí každého, bez ohľadu na to, či je veriaci alebo neveriaci a ten kolotoč myšlienok predpokladám dosť podobný. Kde je tu šťastie a vnútorný pokoj? Ako sa k nemu dopracovať? Možno postojom bude ako bude a neriešiť. Beriem to, sú také povahy, čo si problém prehodia z pleca na plece a idú ďalej, dokiaľ vládzu. Ale čo potom, až už vládať nebudú...
@mawka neviem, prečo by sme ťa tu mali trhať v zuboch. Jedine sa môžeme ohradiť, ak by sa nás snažila vedome uraziť a dúfam, že urážať iných nemáš v pláne. 😉 Páči sa ti viac logická kvantová fyzika ako nelogická viera, hoci vo viere sa v podstate logika ani veľmi hľadať nedá... To je asi celé. No a čo si myslí tvoj syn o Bohu a Ježišovi nie je pre mňa dôležité. Zatiaľ nie je pre mňa žiadnou duchovnou autoritou. 😉 Jedine, že by sa raz stal katolíkom a zvolili by ho za pápeža, to by sa situácia zmenila 😀 Ale zrejme by sa v tom prípade skôr zmenil jeho postoj k Bohu a Ježišovi, tak by sme si asi celkom rozumeli. 🙂
@maja22 no zjavne si ma nepochopila. chcela som tym povedat aky je rozdiel medzi dietatom, do ktoreho sa od malinkata hustia rozne rozpravky a nezmysly a medzi dietatom, ktore uvazuje logicky. uz take male dieta vie uvazovat lepsie nez niektori dospeli. ako katolicke by ti nemalo byt jedno nic. si teda chcela povedat, ze nazor inych ta nezaujima, toboz nie cudzich a cudzieho dietata, lebo teba zaujima len to, co ti narozpravali ako malej a cim ta ovplyvnila viera? no fuha....
@mima4 OK, skusim v skratke odpovedat...
Ak by som, hypoteticky, prisiel o vsetko co ma v zivote robi stastnym a dava mu zmysel, tak by som ho jednoducho nemal. Zit sa da, podla mna, aj bez zmyslu. Napr mentalne tazko hendikepovani ludia sa tiez nad zmyslom zivota asi nezamyslaju a pritom sa mozno tesia uz len z toho, ze vobec ziju...cize tesia sa zo zivota samotneho...
Ja netvrdim, ze by som si v takej chvili urcite nevytvoril barlicku v podobe cohokolvek nadprirodzeneho, aby mi to pomohlo ist dalej. To neviem s urcitostou povedat, aj ked si myslim, ze skor nie ako ano. Ale ak ano, tak stale by som to musel povazovat len za sebaoklamanie, ktore ucelovo potlaci moje racio, ktore mi pomoze nafarbit si realitu na ruzovo...To, ze by som sa k niecomu takemu zacal, cisto hypoteticky, utiekat este neznamena, ze sa to stane pravdou. Tak to jednoducho je. Cize ak stratim zmysel zivota, tak si to mozno uz ani nebudem uvedomovat. A ak ano, ale stale budem chciet zit, tak to bude znamenat, ze ma nieco bude stale na zivote lakat...a pritom to neznamena, ze to bude nevyhnutne viera v boha...
Skratka tvoja otazka mi iba pripomina to, co si myslim o motivacii mnohych ludi verit - nevedia si predstavit a nechcu si pripustit, ze su tu len na chvilu a potom to vsetko skonci...a viera im slubuje nieco, co sa im paci, je pre nich prijemne...
Takto, bol som kedysi veriaci, maval som v sebe take tie povznasajuce pocity, ze vsetko je marnost, lebo len vecnost potom je dolezita. Ale ked som precitol, sam sebe som musel priznat neprijemnu skutocnost...ze som sam seba klamal...nic z toho, v co som veril, som objektivne nedokazal sam sebe zdovodnit inak nez sebaklamom, iluziou etc. A pritom to najdolezitejsie je tu a teraz, na tejto zemi, v tomto zivote a nie nejaky prislub vecnosti, ktory nielen ze nikto nevie dokazat, ale ani si medzi sebou nedokazeme ujasnit predstavu co tovlastne ma byt. A tak zijeme odovzdane niecomu virtualnu, vymyslenemu a casto zabudame na to realne okolo nas...
Krestanstvo je len malou etapou v dejinach ludstva, kedysi ludia verili v uplne inych Bohov, dnes uz si to ani nevieme predstavit. Nemyslim si a potvrdzuje mi to aj zivot, ze viera robi ludi lepsimi, ci stastnejsimi je to vzdy len o charaktere, moralke daneho cloveka aky zivot zije, je jedno ci je vieriaci, ci nie a ako tu uz niekto napisal, clovek si zdovodni vsetko, ked potrebuje. Mne skor pride, ze rozne viery a nabozenstva su len moznostou ako ludi manipulovat, ci ovladat. Priznam sa, ze radsej verim v svoje schopnosti a usudok, ako slepo verit nejakej cirkvi, ci predstavitelom nejakeho nabozenstva, ale rovnako to plati aj vo vsetkom ostatnom v zivote.
@vld moja otazka nesmerovala k tomu, aby som ti niečo dokazala, len som chcela vediet ako uvazuje človek, ktory stavia svoj zmysel zivota na veciach, ktore teraz su, zajtra nemusia byt...
Ja som praveze nikdy nebola vedena k viere rodicmi, v rodine nikto nebol krestan, co mna napr. mrzi, ale som rada, ze Boh si ma nasiel 🙂
@mawka čudovala by si sa, ale aj dieťa vedené k viere uvažuje logicky a premýšľa 😉 Mám také dva príklady doma. To, že sa dieťa zamyslí, že vstať z mŕtvych sa "nedá", resp. je to nelogické, neznamená, že dieťaťu prikývnem, ok, máš pravdu, je to nelogické, tak je to blud a ty si úžasný, že si ten blud odhalil v takom skorom veku. Poviem mu, že je to síce nevysvetliteľné a ťažko uveriteľné, ale veríme tomu na základe svedectva iných ľudí, ktorí s Ježišom čosi zažili a šírili to ďalej. Tvoje prirovnanie vyznelo skôr tak, že tvoje neveriace dieťa je múdrejšie ako veriaci dospelý. Múdrosť však nie je vždy len o logike.
Napriek tomu, že sa nepovažuješ za katolíčku presne vieš, že mne ako katolíčke by nemalo byť jedno nič. Ďakujem za upozornenie, už sa mi stalo viackrát, že neveriaci presne vedel, ako sa má správať veriaci a nezabudol mu to pripomenúť, keby náhodou...
Zaujíma ma veľa vecí, aj názory iných, ale skutočne nie všetkých, možno je to chyba, ale dokážem s ňou zatiaľ žiť.
Inak, ako malej mi fakt narozprávali veľa, ale ako veľká som si to už dokázala načítať aj sama. A to, ako ma ovplyvnila viera, mi, chvalabohu, nikto nevezme, niet nad vlastnú skúsenosť. A nepovedala by som k tomu fúha, ale skôr fíha 😉
@vld velmi sa mi pacia tvoje prispevky, maju hlavu a patu a tak to citim, vnimam aj ja. tiez som bola kedysi veriaca a hovorim, otvorila som oci a zacala som konecne vnimat. ale nie skrze jezisa a podobne, ale skrze svoj vlastny rozum. naucila som sa, ze ziadny boh mi nepomoze. pomozem si jedine sama. a tak aj bolo a je a som presvedcena, ze aj bude. ako som uz spominala, dat sa pokrstit a vsetky tie veci potom, bolo jedno z tych spatnych rozhodnuti v mojom zivote. ak chcem byt spokojna a stastna, riadim si to sama. a to mozem aj bez kostola a viery v boha. pre kazdeho je to stastie ine. niekto sa citi stastny, ked je zasypany peniazmi, ked ma viac ako sused, niekto je stastny ze zije v sulade s prirodou a zivi sa korienkami, niekoho urobi stastnym to, ked zvladne nejaku situaciu vlastnym usilim. kazdy vnimame stastie inak a nie je na tom nic zle, ked niekto ku stastiu potrebuje majetky a peniaze. a potom ho budu krestania sudit, ze je mamonar a ja neviem co. a co je cirkev? ake maju oni majetky? na jednej strane hlasia, aby sme zili striedmo bla bla bla, sami to nerobia. suhlasim s @ella555 aj ja som sa citila manipulovana.
@maja22 ano, mas potrebu vyrypovat v kazdom prispevku. nie, z mrtvych sa nevstava. ale rozumiem, jedna pani povedala a takto to ide dalej... ty chces vidiet len to svoje, tu svoju teoriu, to, co pocuvas. nechces vidiet aj mozne varianty ako to cele bolo. a cirkev je dost silna na to, aby mnoho veci tajila. toto je to, co nechcete vacsina z vas vidiet.
neviem, ci by si tak boha milovala, keby si bola ako dieta v takom koncentraku alebo zila v chudobnej afrike a modlila sa k nemu, aby ti poslal jedlo a nic by neprichadzalo. takto váš boh miluje nevinne deti... nechce sa mi viac s tebou diskutovat. nie je o com.
Pre mňa zo všetkých kresťanských smerov je najbližšie prúd evanjelikov. A to z dôvodu :
- vlastnej a osobnej spovede
- to že cirkevným hodnostárom môže byť aj žena ( určitá dávka feminizmu )
- možnosti mať ako cirkevný hodnostár rodinu - teda mať manželský intímny život , mať deti ... a teda mať osobné poznanie
- určitá normálnosť postavenia k svetskému rozvodu , nie však jeho schvaľovanie

@vld
OK, vsak ja sa ta pytam ako never. cloveka.
Dobre, a čo kebyze stratis rodinu, zdravie, ostanes bez penazi, bez tychto moznosti... priatelia sa na teba vykaslu... čo bude potom pre teba tym zmyslom zivota? Pravdaze nič z toho ti neprajem.