Veriaci verzus neveriaci - výchova detí

Este tu niekto rozoberal otazku pychy alebo ega v pripade neveriacich ludi. Co je pysneho na tom, ak niekto ma doveru vo vlastne schopnosti? Ak sa spolieha sam na seba alebo svojich blizkych, na svoje racio? Preco by taky clovek nemohol mat v sebe pokoru? Tento nazor medzi veriacimi vobec nie je ojedinely, pocul/cital som ho uz velakrat. Ale uprimne sa priznam, vobec mu nerozumiem. 😒

@maminuska
"Nie každý moslim je atentátnik, ale skoro každý atentátnik je radikálny moslim . "

NIE, nie je to pravda - podla spravy europolu napr. za r. 2010 bolo spachanych v EU 249 teroristickych utokov - z toho iba 3 boli spachane moslimami....(pre zaujimavost najvacsi pocet ide na konto baskyckych separatistov) ostatne statistiky za ine roky su obdobne (aj celosvetove)... 😎
ale ako dobra protimoslimska proamericka propaganda to vzdy zabera... 😎

@mawka aj ja by som chcela prispieť, ale keď čítam teba, vravím si načo 😉 😀

@vevesh toto nie je téma na rozoberanie islámu , mne stačí to čo sa teraz deje -ISIL , 80 tisíc bojovníkov.. A kresťania to určite nie sú .
Dnes správy - moslimská skupina unášala a brutálne znásilnovala dievčatá ( biele nemoslimky ) ..... mohla by som pokračovať, ale ako som povedala téma nie je o isláme .

@vevesh ber udaje za celý svet, vrátane unosov , vypalovania kostolov... prečo len za EU.

@gabriela255 chcela si tym konkretne nieco povedat 🙂 smelo do toho 😎

@vld ja chapem, uplne rozumiem tvojim príspevkom. O rozprávkach starej matere.... Popravde uprimne, tiež nevnímam tieto veci tak jednoznačne ako kresťania, tiež nedokažem ignorovať to, že je XY inych naboženstiev rovnako presvedčených o svojej pravde a tvariť sa a byť presvedčená, že práve toto naboženstvo moje je to pravdíve a ja mam obrovské šťastie, že som v nom zakotvila. Viem, že kresťan najde vela dôvodov, prečo byť stále kresťanom, má pocit, že táto viera im dava niečo jedinečné čo žiadna iná viera. Som rovnako presvedčená o tom, že ludia žijuci inym naboženstvom by mi dali rovnako argumenty, prečo práve ta ich viera, čo im dava také, čo iné neponuknu.
Píšeš vela o svojom raciu a o tom, že nič viac nepoznaš, preto sa riadiš ním. Ale skus sa len tak nezaväzne zamyslieť, kto si? Si ten, ktorý si mysliš, že si, alerbo si ten, ktorého v tebe vidia ostatní? Si to tvoje racio? Tvoje pocity, tvoje zmysly? Tvoje spomienky, tužby a plány? Si otec, zamestnanec, športovec??? Ak seba stotožnuješ s týmto tak s najväčšou pravdepodobnosťou po fyzickej smrti toto tvoje ja ozaj umrie. Pretože tvoja mysel, tvoje zmysly tvoje spomienky su ozaj zrejme viazané na naš trojrozmerný svet. JEdine ak..... jedine ak za tým všetkým ešte niečo je. Možno samotné bytie, samotné vedomie, ktoré pozoruje toho, kto si mysliš že si. Kto vie, možno práve toto bytie je tvoje nesmrtelné ja, len na seba viaže tieto hry identity a je ich nemým svedkom. Kto vie.... 🙂

@vld dá sa povedať, že je to "skoro" tak, ako si napísal. Viera v Boha je pre mňa skutočne veľkou výhodou, naozaj mi dáva pocit ukotvenia. To, že viera v Boha sa ťažko vysvetľuje, to treba zažiť, to je fakt. Takisto je rozdiel "veriť v Boha" a "veriť Bohu".
Inak, nečítala som celú diskusiu, len úvodný príspevok, ktorý to začal a potom ešte pár a tak mi ušlo, kde sa vlastne táto debata zvrhla na diskusiu o existencii Boha? Asi si to pohľadám, som zvedavá 😀 .
Teba rozčúlil výrok sv. Augustína, ktorý som tu napísala (o nespokojnom srdci človeka), hoci Augustín v živote vyskúšal všeličo a jeho mama si išla pre neho oči vyplakať, ale keď sa tu už spomínala veda a viera, tak niečo podobné povedal aj B. Pascal: V každom človeku je priepasť, ktorú môže naplniť iba Boh. To len tak na okraj, že aj veľkí vedci, ktorým bolo logické myslenie veľmi blízke, existenciu Boha pripúšťali, príp. o nej vôbec nepochybovali. 🙂

Aha, tak už som našla, kde sa to zvrhlo. Malo to teda dosť rýchly spád. Hneď chrstnúť veriacim do očí ich vlastné hriechy a už to ide 😀 Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom...

@vld resp, kým by si bol, keby si prežil nejaku nehodu a ostal by si ťažko fyzicky i mentalne postihnutý, nedokazal by si rozoznať košelu od nohavic, prípadne by si mal také poškodenie mozgu, že by si nedokazal tvoriť spomienky, či planovať buducnosť. Bol by si ten, ktorý si teraz, alebo by si bol už niekto iný? Bez spomienok, bez plánov, bez schopnosti premyšlať nad bežnými vecami...Ak je tvoje odpoved, že aj takýto, bol by si to stále ty, stále ty, ktorý tu teraz so mnou pišeš a premýšlaš nad existenciou či neexistenciou Boha, čo v tebe by ostalo rovnakým ako pred nehodou? Kto teda vlastne si, čo je v tebe to nemenné, to, čo ostáva aj potom čo prídeš o všetko s čím sa momentlane stotožnuješ?

@vejula ale to su hlboko filozoficke uvahy, hypoteza, ktoru nedokazeme overit. Predpokladas v podstate existenciu samostatnej, od tvojho fyzickeho tela nezavislej entity, ktora ti akoze dava iluziu identity. To je nieco podobne ako koncept nesmrtelnej duse v pripade nabozenstiev...rozumiem tomu dobre? No neviem, tazko mi je o tom uvazovat, pretoze ja som presvedceny o tom, ze fungovanie nasho vedomia je tvorene fungovanim neuronov a synapsii...nevidim za tym ine dimenzie...
Jasne, ktovie... ale o tom mozeme iba dumkovat, na nic neprideme...aj ked filozofovanie je prijemna zalezitost 😉

@vejula aha, este som si vsimol pokracovanie 😉
No, ak by doslo k naruseniu mozgovych kognitivnych funkcii, tak to kludne moze viest k tomu, ze sa osobnost cloveka meni. Pride mi to prirodzene. Kedze nase vedomie je viazane na funkcny hmotny mozog a jeho spravne fungovanie, tak ked nefunguje spravne a ovplyvni to aj osobnostny profil. Taketo veci ja napr pozorujem vo svojom okoli v rodine - moja uz neboha babka, ktora na stare kolena trpela Alzheimerovou chorobou...proste to bola uz uplne ina osoba. Tazko sa na to zvyka, tazko si to clovek pripusta, ale je to proste fakt. To zaroven poukazuje na to, ze vedomie je produktom hmoty a nie naopak.
Takze je velmi pravdepodobne, ze keby sa mi stalo nieco take ako si pisala, tak by som to uz nebol ja a asi by som tu nepisal to co pisem...

@maja22 ale ja netvrdim, ze boh urcite neexistuje. Ja to neviem, tak isto ako ani ty. Ale neverim v jeho existenciu. Nemam najmensi dovod tomu verit.
Ten vyrok od nejakeho svateho ma nenastval...skor ten sebavedomy jasny zaver o tom, ze bez boha clovek nemoze byt stastny a mat zmysel zivota...
Pokial ide o vedcov a ich vieru, nevylucujem, ze su aj vedci, ktori su veriaci. Ale to nie je pre mna dokaz existencie boha...a tiez sa casto s tymto argumentom manipuluje, napr Einsteinove vyroky sa zvykni vytrhavat z kontextu a poukazovat na to, ze bol veriaci.

@vld otázka je, či má táto debata vôbec nejaký zmysel. Ten, kto verí, vie prečo, ten, kto neverí, má tiež svoje dôvody. Ty neveríš v Božiu existenciu. Nemusíš, je to tvoje rozhodnutie. Ak chceš a nevieš, ako na to, skús prosiť a možno sa ti viery dostane. Či máš rád také "rozcvičky mozgu", keď sa diskutuje na tému, ktorá veľa riešení neponúka, ale inak sa o nej dá točiť dllllllho? 🙂 Existencia Boha a náboženstvo patria k takým témam... Aj ja sa pri nich často pristavím, možno sme našli niečo, čo máme spoločné 😉

@maja22 Mozno ano... ja som bol veriaci katolik do svojich 35-36 rokov. Vyrastal som v katolickom prostredi, bol som k tomu vedeny. Dokonca prvych par rokov mojho manzelstva bola u nas situacia, ktora sa priamo tyka uvodnej otazky tejto temy...moja zena, ateistka,,ja veriaci, sobas v kostole, pokrstene deti... Fungovat sa tak da, s tymto sme nikdy problem nemali, normalni ludia sa dokazu dohodnut. Ale ja som pred dvomi rokmi precitol a jednoducho som pochopil, ze mi to cele nedava ziadny zmysel a je to len klamanie sameho seba.
No a odvtedy ma zaujimaju dovody preco ludia veria. A vidim, ze maju problem to vysvetlit presne ako som mal ja. Az som dospel do stadia ked som to nedokazal vysvetlit ani sam sebe, ze potlacam svoj rozum, znasilnujem realitu, len aby som si tu ideologiu racionalizoval. Ano, tieto debaty ma zaujimaju mozno aj preto, ze som dlhy cas zil "na tom druhom brehu"...
A teraz, ked sa na to pozeram z druhej strany, tak sa az cudujem, ze mi to trvalo tak dlho. Cim viac diskutujem s veriacimi, tym viac sa od tej ideologie vzdalujem a stale menej om rozumiem. Ale uznavam...ak clovek skutocne veri, ze nad nim bdie nejaky vsemohuci boh, velmi mu to psychicky pomaha. Zial (alebo skor nastastie), to mi uz dnes nestaci na to, aby som nadalej klamal sam seba...

@vld a ako vieru a Boha teraz vnímajú vaše deti? Ako u teba vyzeralo precitnutie? Zo dňa na deň ste celá rodina (alebo len ty a deti) prestali chodiť do kostola? Možno si len chcel veriť a tvoja viera pramenila len z tradície, ale úprimne si ju nikdy neprijal. A myslím, že viera pochádzajúca len z tradície nestačí...

@0silvia0 Ja to neanalyzujem aka silna bola viera alebo z coho pramenila. Bolo obdobie, ked som sam seba vnimal ako velmo silne veriaceho. Ale kedze to dnes ja osobne povazujem za nezmysel, tak mi pride nezmyselne o tom aj rozjimat. Ak mi viera v nadprirodzene lietajuce neviditelne bytosti pripada...ehm...divna, tak by bolo divne aj to, keby som riesil jej hlbku u seba v minulosti...okrem toho, aj tak mi to pripada len ako tvoj pokus o racionalizaciu mojho "odpadlictva"...skratka, jeho viera vychadzala iba z tradicionalizmu, ergo nemala skutocne pevne zaklady a tak logicky odpadol 😉 Mozno to tak nemyslis, ale nebola by si prva a myslim, ze ani posledna...
Pokial ide o moje "precitnutie", ako som to nazval, to by bolo na dlhsie. Pripodobnil by som to k rozsvieteniu ziarovky v hlave. Ale s tym, ze tomu rozsvieteniu predchadzal nejaky cas urcity myslienkovy vyvoj, nejake vonkajsie podnety (napr aj debaty s mojimi neveriacimi priatelmi, ktorym som nevedel nikdy vysvetlit preco vlastne verim az kym som si nepriznal, ze moje argumenty stoja na hlinenych nohach a sam ich nedokazem obhajit ani pred sebou samym a pochybnosti a skepticizmus ma doviedli k tomu precitnutiu...
Do kostola som prestaval chodit postupne, moja zena a deti tam nechodili aj tak.

@vld nechcem racionalizovať tvoje odpadlíctvo, len ma zaujímal postoj z tej druhej strany, postoj človeka vyrastajúceho vo veriacej rodine. Ja nepotrebujem nikoho súdiť, posudzovať ani odsudzovať. Moji rodičia sa tiež rozhodli neviesť nás, deti k viere, hoci boli vo viere sami vychovávaní. Ale keďže som si za manžela zobrala veriaceho človeka a keďže svadba bola v kostole s prísľubom, že deti budú vychovávané v kresťanskej viere, musela som zaujať svoj postoj k téme Boh a viera. A pre mňa, človeka vychovávaného ateisticky, hoci pokrsteného, to bolo veľmi ťažké. To, čo je pre človeka vychovávaného vo viere prirodzené, je pre človeka vychovávaného ateisticky, alebo bez viery, neprirodzené. Čudné je vôbec vojsť do kostola, čudné je vnímať celý obrad liturgie, čudné je podávať si ruky so spoluveriacimi, odriekať modlitby, neprirodzené je len pomyslieť na to, že sa máš spovedať zo svojich hriechov cudziemu človeku atď.
Veľmi nás formuje prostredie a ľudia, s ktorými žijeme, s ktorými sa stretávame. V našej rodine sme túto tému viac začali rozoberať, keď sa deti mali pripravovať na 1. sv. prijímanie a my ako rodičia, sme mali samozrejme ísť príkladom. Bolo pre mňa prirodzené podporiť manžela a ísť s ním aj s deťmi do kostola ako vysvetľovať prečo mama nejde. Ale ľahké to pre mňa určite nebolo. Preto si myslím, že pre deti je vhodné v takýchto manželstvách (na základe vlastnej skúsenosti) aby boli oboznámené aspoň so základmi viery, ak majú tú možnosť a aspoň jeden rodič je veriaci, aby vedeli reagovať keď sa dostanú do veriaceho prostredia (svadby v kostole, pohreby...), či už budú raz v budúcnosti úprimne veriaci alebo nie, alebo neveriaci...

@0silvia0 S tymto problem nie je. Starsia dcerka chodi do cirkevnej skoly...jej postoj je zatial jasny - neveri ;) Ale ktovie co bude neskor. Vysvetlit detom, ze existuju ludia, ktori veria nie je neprekonatelne. Aj v case ked som este veril mi to neprislo ako problem...skratka sme dcere vysvetlili, ze ja verim a jej mama nie. To dieta v tom hokej nemalo.
Ja som nenutil moju zenu chodit do kostola alebo sa tvarit, ze veri, kvoli detom. Prislo by mi to hlupe. Keby mna chcel dnes niekto do niecoho takeho nutit, tak by som mu velmi razne vysvetlil co mi s tym moze. Dnes, s odstupom casu, som velmi rad, ze som manzelku do nicoho nenutil...
Inak, pride mi zaujimave, ze v zmiesanych paroch su prave veriaci ti, co automaticky ocakavaju prisposobenie z druhej strany. Teda taka je aspon moja skusenost a to takych parov poznam vela. Sobas musi byt vzdy zasadne v kostole, deti pokrstene a vychovavane vo viere. Este som nestretol par, kde by sa veriaci v tychto veciach prisposobil. Ale je to len vysledok mojho skromneho pozorovania...

@vld nejde o to vysvetliť deťom, že existujú ľudia, ktorí veria. Vysvetliť je jednoduché. Ide o to, dať im možnosť nahliadnuť do celého procesu viery. Ja som ako dieťa vnímala veriacich ako ľudí, čo chodia do kostola a to bolo všetko. Keďže ako dieťa som sa v kostole nudila (bola som tam pár krát s babkou), bola som rada, že nemusím chodiť na to "nudné" miesto. Ono je ľahko pre dieťa zaujať postoj, keď sa mu predostrie len táto jedna rovina viery. Ale nič viac mi nebolo vysvetlené, k ničomu inému som sa nedostala, nič som si neprečítala, nemala som žiadne tušenie o Biblii, o Ježišovi, o Bohu, nič. A vnímanie veriacich ako tých, ktorí chodia do kostola, je veľmi oklieštené. V takom štádiu ako som bola ja, sa ľahko vytvorí postoj, pretože neveriť a nehľadať je jednoduchšie a pohodlnejšie ako hľadať. Od veriaceho sa veľa očakáva, od neveriaceho sa neočakáva nič, žiadne záväzky, len dôvera vo vlastné sily.
Mňa tiež manžel nenútil chodiť do kostola kvôli deťom, bolo to moje slobodné rozhodnutie.
Ja zasa poznám dosť párov, ktoré pred oltárom nasľubovali hory-doly a nič z toho nesplnili 😒

@vld je ťažko napísať v čo verím. JE to len taka uvaha, resp. myslím, že ak niečo zomna prebýva tak zrejme nie to racio o ktorom pišeš. Podla mna nieje ako píšeš moje vedomie (v určitom zmysle) produktom mozgu a tým padom nieje fixované len na moje telo. Ako som písala pred tým ohladom na kvantovu teoriu sa javí, že naopak vedomie aktívne mení našu realitu. Takže je otazne, či naša realita nieje len iluzionu našho vedomia. Neviem tiež, či si niečo počul o mimotelových zážitkoch, ked sa vedomie oddelí od tela a je schopné cestovať na obrovské vzdialenosti na tomto svete, dokonca i v iných dimenziach 😕 Viem vyzera to strašne scifi, ale samotná veda (vid napríklad teoria superstrun) predpoklada existenciu viacerých dimenzii, čo nieje vôbec až tak nerealne. TEda je otazka, či sa naše vedomie dokaže oddeliť od našho tela. I ked zo skuseností ludí tu na tejto zemi sa to dá len na určitu obmedzenu dobu, ale zrejme sa to dá 😕 Neviem, či si niečo počul o Grofovi. Píše vela o kolektívnom vedomí o hrach našho vedomia. Ako mladý robil pokusy s LSD potom porovnával a zistil, že zážitky pod vplyvom tejto drogy sa velmi podobaju zažitkom meditujucich mnjíchov východného naboženstva. Potom sam vynašiel (alebo ako to povedať) holotropne dychanie. Tieto stavy pripisuje práve rozpadu ega. Tieto stavy su možné pozorovať v rôznych náboženských praktickách. No musím končiť, niekedy potom dopišem

@vld tvoje prispevky tu su velmi k veci. Moj najlepsi priatel presne takto ostal, velmi veriaci clovek cely zivot, ktory skratka dosiel k nemoznosti realne viery a to, na com ta viera stala, nejako legitimizovat, na nieco pevne ich postavit. Ja sama s nim neargumentujem, ak som na nieco sama v poslednych rokoch dosla, tak na to, ze vieru nemozem vargumentovat nikomu. Ja som naopak v poslednych rokoch svoju vieru naozaj nasla. A hoci som tiez v podstate od svojich 12 rokov bola veriaca katolicka, z presvedcenia, tj. nie z tradicie (moji rodicia nie su veriaci a ja som sa aj krstit davala z vlastnej vole), no naozaj som uverila Bohu az mimo katolickej cirkvi. Zazila som, co to je, ked clovek pochopi veci inak ako len logicky, ked sa mu zapnu nejake svetielka v hlave a veci, ktore som z pisma poznala verne a nejako si ich vysvetlovala, mi zapadli do celkom inej mozaiky, zacala som chapat veci v uplne inej perspektive, takej, ktoru som predtym nikdy nemala a o ktorej som nechapala, ako sa zrazu vo mne namanula. Vedela som len to,ze to nie su moje usudky a moje uvahy, ze to skratka nepochadza zo mna. Ten pocit bol velmi zvlastny, pre mna ozaj mimoriadne divny, vnimala som velmi ze veci, o ktorych viem zrazu rozpravat a rozumiem im, nemam zo seba a velmi jasne som to vnimala. Moj muz dva tyzdne pocuval s otvorenymi ustami a nechapal, ja som tiez nechapala. A to ma velmi zmenilo.
Odvtedy uz ani nepocitam s moznostou "ARGUMENTOVAT" komukolvek kto neveri , stratil vieru, nerozumie. Lebo si myslim, ze viera argumentacne zmysel nedava, tak ako hovoris. Aspon ja sama sa tiez vzdy dostanem do uzkych a je bod, kde musim povedat, ze "neviem ako to je a preco je to prave takto". A ja som tiez clovek, ktory ide do velkej hlbky a do dosledkov a v prvom rade som vzdy narovinu uprimna sama k sebe.
Vysilena viera, na-oko, tradicionalizmus, sama neviem povedat, ci to ma nejaku hodnotu. Pre ludi, ktori nevedia zit v istej iluzii a popreti, tazko v tom najdu cestu. Takze rozumiem ti uplne. Tolko ludi okolo seba mam, ktori su na tom ako ty, btw. vejula, co tu prispieva, je moja naj kamoska z ranneho detstva, sme ako sestry. No a ani jej neviem vieru vyargumentovat. Mozem sa len modlit, mozem hovorit, comu a ako verim ja, ale dalej je to na nich a na Bohu, ci ich pritiahne, ci sa nechaju...? neviem. Co viem, ze tak, ako chapem Boha, ako prezivam vieru, je pre mna najlepsia volba, a dostala som sa az k tomu, ze takuto vieru, takehoto Boha budem vyznavat a budem zit podla tejto viery, este aj ak by to mal byt hoax. Volim si takyto zivot, lebo tie hodnoty, ktore mi dava - pre mna takato ziva viera v ziveho Boha - proste tak chcem zit. Chcem zit ako clovek, ktory je osobne milovany Bohom, ktory sa uci cely zivot milosrdenstvu a vacsej nesebeckej laske k ostatnym, ktory vie naozaj chapat ludi v ich bolestiach, trapeniach.. verim, ze mne bola takato absolutna milost preukazana, a ja viem,co som za cloveka. Verim, ze som nebola odsudena s mojou hriesnostou,ale ze mi bolo raz uplne odpustene. Verim, ze moj Boh urobil pre mna viac ako ja kedy budem schopna pre kohokolvek urobit. A zazila som nieco s Nim, verim, nebola to fabulacia, ani nejaky extaticky zazitok. Bolo to takych "neobycajnych" par dni, kedy mi naozaj niekto preprogramoval priecinky v hlave bez mojho vedomia. Tazko to vysvetlovat, je to na dlho.
Len to som chcela, ze ti rozumiem, argumenty maju svoj koniec, clovek nema odpovede na vsetko. Pre mna nabozenstvo samotne je zle, nebozenskost ako taka, lebo nabozenskost je formalnost. Ja verim, ze na Bohu nic nie je formalne, je zivy a autenticky. Kto s nim nezazije nieco, tak Ho podla mna nepozna a potom je zavisle od jeho osobnosti, povahy, ci si vieru nejako zazracne udrzi alebo ju zanecha, tak ako ty, vejula, ini moji priatelia. Nabozenstvo samotne nemusi mat, zial, s vierou vobec nic spolocne.

@0silvia0 Ale mne to pripada logicke. Nemozes ocakavat od neveriacich rodicov, ze budu svoje dieta zasvacovat do "tajomstiev viery"...to je nerealne ocakavanie. A uz vobec nie z pohladu veriacich, ktori to detom podavaju uplne inak a defacto ich indoktrinuju. Z mojho pohladu to nie je vobec dobre, pretoze indoktrinovaneho ideologickeho svetonazoru sa clovek v neskorsom veku zbavuje dost tazko.
To, ze veriacich vnimas cez kostol nie je chyba tvojich rodicov. Skratka, ak chces vediet o tom viac, mas moznosti ako sa to dozvediet. Okrem toho je to logicke, lebo ucast na voodoo seansach v kostoloch je typicky vyrazny vonkajsi prejav veriacich. Tiez predsa nikto nebude zazlievat svojim rodicom svoje vnimanie inych skupin ludi...napr IT clovek...spravidla vnimany ako nekomunikativny cudak s okuliarmi a igelitkou v ruke...
Neda mi este nezareagovat na jednu vec...co si myslela tym, ze od veriaceho sa vela ocakava a od neveriaceho nic. Ja s tym hlboko nesuhladim, ale skus teda vyavetlit co si tym chcela povedat...

@vld ešte k tej zmene osobnosti. JE velmi časté, že starým ludom sa mení povaha, ak chceš osobnosť. Ale znamená to, že to už niesu oni? Su niekým iným? Podla teba vždy ked sa človek zmení, už je niekto iný? Povaha, resp. osobnosť sa nemusí meniť len poškodením mozgu, ale dajme tomu nejakým silným zážitkom. Znamená to, že ten človek je už niekto iný? Už nemôže o sebe povedať "Tak ja, ked som bol mladý...." LEbo však ten mladý o ktorom rozpráva už nieje on ako starý? Ako ja sa tiež len zamyšlam.

A ešte k tým mimotelovým zažitkom, ono by sa mohlo zdať, že su to také halušky. Ale práve ten Grof napríklad overoval to mimotelové cestovanie tak, že ten človek mal povedať, kto sa v miestnosti nachadzal o tolkej a tolkej, čo mal na sebe oblečené atd.... čo sedelo. No každopadne je to sranda celé.

@lucka_220809 ahoj luci. 🙂 Už si mi to aj osobne rozpravala a ja chapem, že pod vplyvom určitého zažitku si našla v sebe živu vieru. Podla mna je to super. Len ja nedokažem byť slepá k tomu, že i ludia, nekresťania, ale dajme tomu Budhisti, či hinduisti, či iní zažili tiež podobné mystické zažitky, ktoré ich utvrdili v ich presvedčení. A nedokažem dať do popredia zažitok človeka kresťana pred zažitok človeka Budhistu napríklad. Tým padom nedokažem preferovať jedno naboženstvo pred druhé a su v mojich očiach rovnocenné. PReto sa nemôžem nazvať kresťankou, či Budnistkou, či niekym iným. Viem, že vam to pripadá nelogické, ale podla mna sa dotýkať Slona každý za inu časť tela a hadate sa(teraz nemyslím konkrétne teba) že tento chvost, to je slon a druhý povie. Nie nie tento chobot, to je určite ten slon. Potom povie tretí, ani jeden z vás nemá pravdu, toto ucho, ano toto ucho to je ten slon.... Tuším to povedal Budha a ja sa s ním stotožnujem. Viem, že s tymto nesuhlasíš, zrejme ani iný kresťan, lebo zlučovanie náboženstiev vnímaju ako nejaký nový moderný prud, ktorý chce byť velmi tolerantný a liberalny k všetkým. A nemôžem za to, nieje to mojou liberalitou, ja to takto vidím a takto chápem. 🙂

@vld @vld práveže moji rodičia sa považujú za veriacich, ale vieru nikdy nepraktizovali, takže ako dieťa som mala guláš v tom, čo vlastne viera je a vyrastala som ako neveriaca. Veriacich som vnímala ako dieťa cez kostol, dnes je moje vnímanie veľmi podobné vnímaniu @lucka_220809, mám pocit, že viera človeka, ktorý sa k nej musel dopracovať sám bez "pomoci" rodičov, je trošku iná ako viera dieťaťa vyrastajúceho vo veriacej rodine, ale to je môj subjektívny názor, nemusí to byť vôbec pravidlo.
Na tvoju poslednú otázku by som napísala takéto vysvetlenie: vnímajme, že viera je dar, iný druh sily, ktorý sa nedá vynútiť, ten musí prísť, ako píše @lucka_220809. Neviem, či je zaslúžený, alebo prichádza v pravý čas, kedy je človek pripravený takýto dar prijať, neviem. Je to dar, ktorý je ťažko odmietnuť. Ale nie je to dar, ktorý si schováš doma do skrine, treba ho rozvíjať a dávať ďalej. Treba prijať, čo je obsahom tohto daru, vnútorne sa meniť (ale musí to byť dobrovoľné samozrejme), a tou svojou zmenenou podstatou pôsobiť ďalej na svoje okolie, samozrejme v dobrom. Aspoň sa o to snažiť, aj keď je to v bežnom živote často ťažké, dodržiavať len napr. desatoro. Ťažko sa napríklad miluje každý blížny človek, ktorého človek naozaj nemôže vystáť. Ježišovo učenie je určite učenie vysokého levelu, ktorý nedokáže prijať každý. To som chcela povedať, že neveriaci sa nemusí inšpirovať žiadnym učením, nemusí sa snažiť ísť do dokonalosti, nemusí kontrolovať svoje emócie, môže samozrejme, ale len keď chce. Veriacim je Ježišovo učenie minimálne raz do týždňa pripomínané na omšiach, stále majú aspoň v hlave (ak nie v srdci) nejaké vytýčené mantinely, ktoré vedia, že treba dodržiavať. Je zasa iné, či ich dodržiavajú, alebo nie, ale to tu nechcem riešiť, to je na každého svedomí.
Ide o to, že neveriaci môže ísť podľa seba, nemá nad sebou žiadne "vedenie", len svoje vlastné svedomie. Veriaci má okrem svojho svedomia aj Božie zákony, Ježišovo učenie, a dodržiavať niečo, o čom človek nie je až tak presvedčený, je veľmi ťažké... od veriaceho sa očakáva, že bude podľa týchto zákonov žiť, častokrát sa veriaci aj snažia, ale sú valcovaní okolím, svetom a žiť podľa pravidiel je ťažké, pretože vidia, že ostatní nemusia. A je tiež otázne, koľko "veriacich" je skutočne veriacich, alebo len chodiacich do kostola. Ale nechcem riešiť iných ľudí, každý to cíti inak. Môj skromný názor je, že pravá viera je niečo podobné, ako cíti @lucka_220809 - to musí človek cítiť v sebe, pokiaľ to v sebe necíti, potrebuje stále hľadať alebo sa zastaviť a chvíľu nehľadať a nechať plynúť čas a dovoliť, aby "to" časom buď prišlo alebo neprišlo.

@vejula ja ti predsa na to nic nehovorim. Ja chapem co hovoris v tomto. Co uz neviem uplne ponat su tie rozpady ega a taketo tie holotropne zazitky :D :D to sa priznam, ide mimo mna a tiez mi to pride tak, ze do isteho momentu ta pocuvam a vsetky argumenty,co davas, mi pridu velmi logicke, inteligentne, k veci, a potom dojde ten moment, za ktorym uz su to pre mna vlastne velmi obdobne "dohady" a domnienky na vode, ako vlastne napr. ine teorie/nabozenstva v tomto zmysle.
Ale vravim, ja vobec nekrutim hlavou nad tym, ze nie si krestanka a ze ti nepride jedno nabozenstvo ine od druheho. Neprekvapuje ma to vobec, ani mi tvoje argumenty nepridu scestne.. nic z toho. Len aj ty mi nepripisuj predsudky ako ja si pri tom "myslim,ze si asi nejaka new-age a neviemco"... ved sa pozname, ja viem ze si rozumna. Pises ze mi to pripada urcite nelogicke, ale mne to rozhodne nepripada vobec nelogicke 😀 Naopak, ja to velmi chapem. Mas pocit, ze ta v tom nebodaj odsudzujem alebo to nechapem? Preto vravim,ze na to neargumentujem, lebo si myslim, ze na to argumenty velmi neexistuju.

@lucka_220809 nie nemyslím si to o tebe hovorím. Ja samozrejme nehovorím, že som si stopercentne istá rozpadom ega, len o tom premyšlam a porovnávam. Neverím tomu ako napríklad katolik panenstvu Marie. Aj preto si davam otaqzky, kto som? Ak niečo ostava nesmrtelné, čo to je? Niekto hovorí duša, ale čo je to ta duša. Vieš to pomenovať? čo je to duša? Ano je to to nehmotné v nás, ale naše myšlienky su tiež produktom mozgu, tak potom su myšlienky duša? Čo podla teba ostava? TEba také veci nenapadaju? Ja nevravím, že to nieje na vode, ale je podla mna normálne, že si človek kladie takéto otazky. Mne z toho vychadza najleogickejšie, že ak niečo vo mne ostáva, je to niečo, čo nemôže len vyprodukovať mozog, ktorý sa mojou fyzickou smrťou rozpadne. Musí byť za tým niečo iné. Tak čo to je?

@vejula proste, keby som mala pocit, ze nejdes uprimne podla svedomia, ze robis nieco uplne nelogicky, ze by si mala mysliet/zit/verit inak.. davno by som ti to povedala. Ved sme fakt si ako sestry. Jedine co si myslim (hovorim - myslim si to, to nie je absolutno, len co sama si myslim), ze tie rozpady vedomia a taketo veci, ze k tomu z nejakeho dovodu inklinujes a ze si tu kvantovu fyziku nevysvetlujes spravne. Rozpravala som sa trochu o tom s mojim Stanom, lebo ja o tom fakt nemam paru, a rada by som si vypocula vas dvoch o tom debatovat, lebo on o tom naopak celkom paru ma 🙂 Nemyslim tym nijake presviedcanie jedneho druhym,....len sama by som rada to pocuvala, lebo ja ti na toto neviem nic povedat, kvantovej fyzike sa rozumie asi tak 0,1 percento populacie a to mozno este prehanam, tak sa mi to skratka zda velmi zjednodusene, ako si tym odovodnujes niektore tvrdenia. Tak nejako to vnimam a zaujimalo by ma to.
Ale fakt, ze ti krestanstvo nedava ziaden markantny vyznam v porovnani s akymkolvek nabozenstvom je pre mna absolutne zrozumitelny a logiky fakt. Nemam co ti na to povedat vobec 🙂 proste no ved pokecame :-*